Paprika je obľúbená zelenina, ktorá sa často pestuje v záhradách aj na poliach. Avšak, pestovanie papriky môže byť spojené s rôznymi problémami, medzi ktoré patria plesne a čierne fľaky na plodoch a listoch. Tieto problémy môžu výrazne znížiť úrodu a znehodnotiť plody. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie príčiny plesní a čiernych fľakov na paprike a na možnosti ochrany.
Slnečný úpal a čierne fľaky na paprike
Slnečný úpal je častou príčinou čiernych fľakov na paprike. K poškodeniu plodín slnečným žiarením dochádza najmä pri náhlej zmene počasia, keď sa po zamračenom období náhle oteplí a zvýši sa intenzita slnečného žiarenia. Najčastejšie sú postihnuté papriky a rajčiaky, najmä po vysadení sadeníc na trvalé stanovište. Sadenice, ktoré boli predpestované v skleníkoch alebo za oknami, nie sú zvyknuté na priame slnko. Ak navyše rástli v hustom poraste, môžu byť poškodené aj stonky, ktoré zo slnečnej strany zbelejú, skorkovatejú a ľahko sa lámu. Ohrozené sú najmä plody, ktoré sa obnažili pri odstraňovaní zálistkových výhonkov.
Pleseň na paprike - najčastejšie choroby a ich príznaky
Ak sa na plodoch alebo listoch objaví pleseň na paprike, ide o infekčný problém, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu. Vlhké počasie, hustý porast a nedostatočné vetranie sú ideálne podmienky pre rozvoj rôznych plesňových ochorení. Medzi najčastejšie plesňové ochorenia papriky patria:
Alternarióza (Alternaria spp.)
Alternarióza je bežné plesňové ochorenie paprík, ktoré spôsobuje tmavé, sústredné kruhovité škvrny na listoch aj plodoch. Plody môžu mať hnedé až čierne fľaky, ktoré sa šíria smerom do vnútra a môžu byť pokryté jemným plesňovým povlakom.
Rizikové faktory:
- Vlhké a teplé prostredie
- Poškodenie plodov alebo listov
- Slabé prúdenie vzduchu v poraste
Ochrana:
- Odstrániť napadnuté časti rastliny
- Aplikovať preventívne fungicídy (napr. Ortiva, Champion)
- Striedanie polôh výsadby
Pleseň sivá (Botrytis cinerea)
Typickým príznakom je sivý povlak na plodoch, ktoré začínajú mäknúť a hniť. Táto pleseň na paprike sa objavuje najmä po dažďoch alebo pri nadmernej zálievke. Často sa objavuje v kombinácii s mechanickým poškodením plodu.
Prečítajte si tiež: Mäso a pleseň
Prevencia:
- Obmedziť zálievku počas daždivých dní
- Zabezpečiť cirkuláciu vzduchu
- Použiť biologické postreky (napr. prípravky s Bacillus subtilis)
Fytoftóra (Phytophthora capsici)
Jedna z najnebezpečnejších chorôb papriky. Príznaky zahŕňajú fľaky na paprike, ktoré sa veľmi rýchlo zväčšujú, mäknú a vedú k hnilobe celého plodu. Postupne dochádza aj k vädnutiu rastliny, ktoré je nezvratné.
Zásady ochrany:
- Výsadba na dobre odvodnenej pôde
- Nepestovať papriku viac rokov po sebe na tom istom mieste
- Aplikácia meďnatých prípravkov
Ružicovitosť papriky - tichý nepriateľ úrody
Ružicovitosť papriky je fyziologická porucha spôsobená hlavne nedostatkom bóru alebo nadbytkom dusíka. Rastlina má skrátené internódiá, deformované listy a kvety, čo vedie k zníženej alebo úplne chýbajúcej tvorbe plodov.
Suchá škvrnitosť plodov papriky
Symptómy sa tvoria najčastejšie na konci plodu papriky, niekedy môžu postihovať aj polovicu plodu. Nápadná je tvorba škvŕn, ktoré sú spočiatku malé, svetlohnedé, vodnaté a mierne preliačené do pletiva. Neskôr sa zväčšujú až do veľkosti niekoľkých cm, sú nepravidelného tvaru a farba škvŕn sa mení na hnedú, nekrotickú. Škvrny postupne zasychajú, podľa čoho vznikol aj názov suchá škvrnitosť. Pri vlhkých podmienkach môžu odumreté pletivo škvŕn kolonizovať černe (huby), ktoré vytvárajú na škvrnách tmavé povlaky.
Suchá škvrnitosť je fyziologická choroba spôsobená komplexom faktorov. Jedným z podstatných vplyvov je deficit vápnika v pletivách plodu, ktorý sa obvykle prejavuje na jeho apikálnej časti. Nedostatok vápnika môže vzniknúť aj na pôdach s jeho dostatočnou zásobou, ale jeho príjem rastlinami je brzdený napr. vysokou zásobou draslíka a dusíka, príp. Veľmi významným faktorom okrem deficitu vápnika je aj režim závlahy. Veľmi často sa choroba vyskytuje pri nepravidelnej závlahe, pri veľkých výkyvoch teplôt a často aj pri zmene systému závlahy (napr. prechod z kvapkovej závlahy na klasickú, manuálnu). Tieto podmienky sú aktuálne v úvode vegetácie, preto suchou škvrnitosťou bývajú postihnuté najčastejšie prvé plody a plody na začiatku vegetácie.
Plody sú síce konzumné (okrem postihnutých častí), no z hľadiska trhovej hodnoty sú kvôli zlému vzhľadu bezcenné a nepredajné. Suchá škvrnitosť sa najčastejšie zamieňa za alternáriovú škvrnitosť. Základným odlišovacím znakom okrem popísaných symptómov je to, že suchá škvrnitosť sa vyskytuje najmä v úvode vegetácie a na začiatku rodivosti papriky.
Prečítajte si tiež: Recepty na ošetrenie plesne zemiakov
Základom ochrany je prevencia vo forme pravidelnej a optimálnej závlahy tak, aby nedochádzalo k preschnutiu pôdy v koreňovej sústave. Na pravidelnú závlahu je treba upriamiť pozornosť najmä v prvej polovici vegetácie. Neskôr sú už plody a rastliny menej citlivé. Ďalšou formou prevencie je racionálne a vyvážené hnojenie, ako aj doplnenie pôdnej zásoby vápnika (na pôdach s jeho nízkym obsahom) buď na jeseň (aplikáciou do pôdy), príp. počas vegetácie (pri prvých príznakoch) špeciálnymi listovými hnojivami s obsahom vápnika (napr.
Stolbur
Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky.
Ďalšie ochorenia a škodcovia papriky
Okrem plesňových ochorení a suchej škvrnitosti existujú aj ďalšie ochorenia a škodcovia, ktoré môžu spôsobovať problémy pri pestovaní papriky:
- Fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum): Pre fuzáriové vädnutie je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v podĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat. Pôvodca fuzáriového vädnutia pretrváva v pôde a môže sa nebezpečne premnožiť najmä vtedy, ak papriku pestujeme niekoľko rokov na rovnakom mieste.
- Sklerocíniové vädnutie (Sclerotinia sclerotiorum): Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche. Sclerotinia sclerotiorum totiž okrem papriky napáda aj uhorky, rajčiaky, mrkvu, petržlen, šalát a ďalšie plodiny. Kým sklerocíniové vädnutie papriky sa častejšie vyskytuje vo vlhkých, zle vetraných rýchliarňach, s fuzáriovým vädnutím sa stretávame hlavne za horúcich letných dní, keď upchaté cievne zväzky nestačia transportovať dostatok vody do nadzemných častí rastlín.
- Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius): Roztočec chmeľový žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štyrmi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas vývinu zvliekajú.
- Strapky: Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby.
- Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum): Molica skleníková, známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek.
- Vošky: Vošky sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamitne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).
- Padanie vzchádzajúcich rastlín: Padanie vzchádzajúcich rastlín býva častou príčinou neúspechu pri predpestovaní rôznych druhov zelenín, ale aj okrasných rastlín. Napriek tomu, že sa na ňom podieľa viacero mikroorganizmov, jedná sa o komplexné ochorenie. Jeho vznik totiž výrazne ovplyvňujú pestovateľské podmienky, ktoré dokážu vzchádzajúcim rastlinám pestovatelia zabezpečiť najmä v bytových podmienkach a ktoré vlastne podporujú alebo naopak oslabujú životaschopnosť a odolnosť vzchádzajúcich rastlín. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali. Opatrne treba narábať aj s vodou. Vlhkosť zeminy treba pravidelne kontrolovať a nenechať ju úplne vysušiť, ale nesmie sa ani premokriť. Tu treba spomenúť aj potrebu drenáže vo výsevných nádobách, aby bola zemina dostatočne vzdušná. Na výsevy by sme mali použiť vždy čerstvú zeminu, nie príliš bohatú na živiny, pretože mladé rastliny nepotrebujú veľa živín. Naopak, zasolenie (prehnojenie) pôdy môže mať za následok poškodenie koreňov, cez ktoré pôdne mikroorganizmy ľahko preniknú do mladých rastlín. Popri všestrannej starostlivosti môžeme výsevy zelenín a kvetín preventívne ošetriť po sejbe formou zálievky prípravkom Previcur 607 SL.
Prečítajte si tiež: Tradičný slivkový lekvár