Tento článok sa zameriava na dve zaujímavé plemená sliepok, ktoré vynikajú svojou schopnosťou znášať vajcia s netradičnou farbou škrupiny - zelenou, modrou až tyrkysovou. Ide o plemená Araucana a Schijndelaar. Článok čerpá z dostupných informácií a skúseností chovateľa plemena Araucana.
Pôvod a história plemena Araucana
Araucana je plemeno s exotickým pôvodom. Prvé jedince boli objavené v Južnej Amerike, konkrétne v horskom prostredí Ánd v dnešnom Čile, u indiánskeho kmeňa Araucanov, podľa ktorých dostali svoje meno. Presný pôvod plemena nie je doteraz úplne jasný a existuje viacero teórií.
Pravdepodobne v 16. storočí španielski dobyvatelia doviezli do Ameriky rôzne druhy hydiny. Tie sa mohli krížiť s druhmi, ktoré boli dovezené z Ázie už predtým. V 17. storočí prispeli k rozmanitosti genetického materiálu aj Holanďania, ktorí do Latinskej Ameriky priviezli hydinu neurčitých plemien. V priebehu storočí dochádzalo ku kríženiu rôznych plemien, pravdepodobne aj chocholatých.
Prvé zmienky o Araucanach znášajúcich modré vajcia pochádzajú z roku 1856, z diela C.N. Bementa „American Poulterers Companion“. Do USA bol prvý pár Araucan dovezený okolo roku 1850, nasledovali ďalšie dovozy v rokoch 1870 a 1880. Do Európy sa prvé kusy mohli dostať na prelome 19. a 20. storočia. Už v roku 1854 spomína G. Jerosch vajcia s modrou škrupinou a popisuje araucany, ktoré videl na obraze. Do Nemecka boli prvé araucany privezené v roku 1921 a vzbudili senzáciu na 1. svetovom kongrese hydiny v Haagu. V roku 1924 boli Araucany predvedené v Barcelone. Išlo o potomstvo z 24 vajec, ktoré pozbieral prof. Oreli v horách Neuquen od tamojších domácich sliepok.
Ako Araucany nového typu je možné charakterizovať tie, ktoré boli v roku 1964 dovezené Fr. Proenstingom z Čile do Nemecka. Z indiánskej dediny pri Valparaise prišlo do Nemecka aj niekoľko pásikovaných-krahulcovite sfarbených zvierat. V Nemecku bol štandard plemena Araucana uznaný v roku 1967. Podľa štandardu patrí skôr medzi menšiu - ľahšiu hydinu. Toto plemeno sa vyznačuje aj tým, že ešte stále nie je ustálený jednotný typ, a tak sa vyskytujú v chovoch aj zvieratá s fúzmi a bradou (aj bez), s bajúzami (aj bez).
Prečítajte si tiež: Charakteristika francúzskych koní
Farebné rázy a charakteristika plemena
Araucany sa vyskytujú v 13 uznávaných farebných rázoch: divoko sfarbené, pšeničné, modré, čierne, biele, pásikavé a ďalšie. Araucany majú prívlastok „Veľkonočná hydina“, pretože znášajú vajcia s farebnou škrupinou. Farba škrupiny vajec v chove môže byť zelenkavá, bledomodrá až tyrkysová. Na základe rozboru vajec sa zistilo, že obsahujú podobné množstvo cholesterolu v porovnaní s vajcami bežne chovaných plemien hydiny.
Araucany nemožno posudzovať len ako atrakciu a spestrenie chovateľských výstav, ale aj ako hydinu s veľmi dobrou úžitkovosťou. Dobre využívajú krmivo, skoro dospievajú a dosahujú celkom dobrú znášku. Podľa štandardu má znáška dosahovať 160 - 180 vajec ročne. Hmotnosť vajec je cca 50 - 60 gramov. Kvalita a chuť mäsa je taktiež výborná. Nie sú náročné na špeciálne podmienky a znášajú našu zimu aj s mínusovými teplotami celkom dobre.
Chov Araucan: Špecifiká a výzvy
Chov tohto zaujímavého plemena je náročnejší ako u bežných plemien. Najväčším problémom je oplodnenosť vajec a liahnivosť. Zvláštnosťou plemena je neprítomnosť kostrče (trtáča) a tým pádom aj chvosta. To spôsobuje problém pri párení, keďže chvostové perie u kohúta aj sliepky splýva cez kloaku a vďaka zakrnutosti kostrče táto hydina nevie pri párení perie zdvihnúť. Aj keď kohút sliepku normálne pojíma, vajcia sú zväčša neoplodnené.
Riešením je úprava peria okolo kloaky. Zhruba tri týždne pred zberom násadových vajec je potrebné u všetkých bezchvostových kusov upraviť perie okolo kloaky. Pokiaľ chovné kusy nemajú byť vystavované, je potrebné chvostové perie okolo kloaky opatrne ostrihať, tesne pri koži, aby trčiace kostrnky pri párení nerušili. Takýmto opatrením sa dá dosiahnuť oplodnenosť vajec minimálne 80%.
Chovateľské skúsenosti ukazujú, že sa neodporúča zostaviť chovné hejno len z bajúzatých sliepok a bajúzatého kohúta. Vhodnejšie je zaradenie bajúzatého kohúta a sliepok bradatých. Takto sa dosiahne lepšia liahnivosť a vyštepujú sa všetky druhy araucan a ich kombinácie. Stále je však problém dochovať potomstvo s bajúzami, čiernou bradou, tmavou farbou peria, zelenými nohami a požadovaným postojom. Zo sto vyliahnutých kureniec len niekoľko spĺňa všetky požadované predpoklady.
Prečítajte si tiež: Mlieko plemena Jersey
Kŕmenie a starostlivosť o Araucany
Hydinu je vhodné kŕmiť granulami, podľa veku hydiny. Tým sa zabezpečí, že hydina dostáva presne také zloženie potravy, ako potrebuje. Do vody je vhodné raz za čas pridať vitamíny (kombinal AD3). Stále musia mať k dispozícii drobný štrk vo zvláštnom krmítku. Samozrejme, že si radi pochutnajú aj na zelenom a prípadných zvyškoch z kuchyne.
Kuriatka sa očkujú v 1. týždni života Livacoxom Q proti kokcidióze a vakcinujú Avipharmom. Pred začiatkom chovnej sezóny je vhodné nechať chovné kusy veterinárne vyšetriť na TBC a pullorovú nákazu. Koncom roka sa hydina rozdelí podľa druhov a farieb do samostatných výbehov. Na jedného kohúta sa odporúča 4 - 8 sliepok. V druhej polke januára sa zbierajú prvé násadové vajcia do liahne. V priebehu februára sa liahnu prvé kurence. Okrem Minigranuliek dostávajú, pokiaľ nie je sneh, aj na drobno nasekané zelené. Prvý týždeň sa napájajú len riedkym čajom a čistým kukuričným šrotom, aby sa predišlo prípadným črevným problémom. Kurence araucan sa odchovávajú spolu s kurencami iných plemien (wyandotky, laflešky, orlovky a pod.). Znášajú sa dobre, bez šarvátok o krmivo, či vzájomnej agresie. Z prvých liahní sa vyberajú najlepšie mládky do chovu a na výstavy. Krúžkujú sa vo veku cca 6-8 týždňov krúžkami č. 16 (sliepky) a č. 18 (kohúty).
Klub chovateľov Araukán
Pre chovateľov a záujemcov o toto plemeno je potešujúca správa, že v Českej republike funguje „Klub chovateľov Araukán a zdrobnených Araukán“. Klub je otvorený aj pre záujemcov o členstvo z radov slovenských chovateľov.
Schijndelaar: Holandská sliepka s modrým mäsom
Okrem Araucany existuje aj ďalšie plemeno sliepok, ktoré znáša vajcia s farebnou škrupinou - Schijndelaar. Tak sa nazýva vyšľachtený druh holandských sliepok, ktoré kladú zvláštne sfarbené vajíčka. Plemeno Schijndelaar, pomenované podľa holandského mestečka Schijndel, oslavuje v decembri 80 rokov od svojho vyšľachtenia. Okrem zvláštnych vajíčok je iné aj mäso týchto zvierat: má totiž modrú farbu. Existuje aj zdrobnená forma - Zwerg Schijndelaar.
Špecifickú farbu vajíčok a mäsa spôsobuje genetická mutácia, pre ktorú je v tele sliepky viac čierneho pigmentu. Ten sfarbí vajíčka a aj niekoľko vnútorných orgánov. Experti plemeno vytvorili skrížením druhu Araucanas, ktorý má modré vajíčka, a Sumatras s predĺženým telom.
Prečítajte si tiež: Prehľad plemien husí