Čaj matcha, výnimočný typ zeleného čaju s bohatou históriou a kultúrou spojenou s Japonskom, si získava popularitu po celom svete. Jeho príprava je v Japonsku spojená so špeciálnou ceremóniou. História čaju matcha je stará niekoľko storočí, a samotné slovo matcha je zložené z dvoch japonských slov - mat- vo význame trieť alebo maľovať a cha, čo znamená čaj. Tradícia prípravy tohto čaju je dlhá a spojená s budhizmom, z celej histórie je určite vhodné spomenúť meno Eisai. Zenový mních Eisai žil v 12. storočí a priniesol do Japonska semená čaju matcha zo študijného pobytu v Číne. Prášková forma čaju bola v Číne používaná v kláštoroch (Chinese Chan monasteries), pretože už vtedy poznali jeho liečivé účinky. Okrem toho, že Eisai zaviedol aplikáciu čaju do svojej vlastnej praxe, napísal o zdravotných benefitoch pitia čaju aj knihu Kissa Yōjōki, ktorú môžeme preložiť ako Pitie čaju pre zdravie. Matcha sa v dnešnej dobe teší značnej popularite a je zaujímavé, že zatiaľ čo popularita čaju matcha v západnom svete narastá, v Japonsku naopak klesá. Je každopádne skvelé, že typ čaju, ktorý má v Číne a Japonsku dlhú tradíciu, si svoje miesto nachádza aj v našej kultúre. Tento článok sa zameriava na plávku zelenú jedlú, hubu, ktorá rovnako ako matcha, ponúka zaujímavé vlastnosti a možnosti využitia.
Charakteristika a zaradenie plávky zelenej
Plávka zelená (Russula virescens) je druh huby z rodu plávka (Russula). Tento rod je rozsiahly a zahŕňa mnoho druhov, ktoré sa líšia farbou, chuťou a jedlosťou. Plávka zelená je cenená pre svoju chuť a je považovaná za jednu z najchutnejších plávok. Spisovateľ Ján Majerník vo svojej knihe 'A predsa rastú…!', rozlišuje jedlé plávky od nejedlých jednoducho len tak, že nemajú pálivú chuť. Môže sa na tento určovací znak praktický hubár spoľahnúť? Odpoveď znie áno, môže sa to takto používať, ovšem LEN U PLÁVOK !!! za predpokladu, že dokážete naprosto spoľahlivo rozoznať plávky od ostatných húb.
Vzhľad a identifikácia
Klobúk plávky zelenej má priemer 5-15 cm, v mladosti je polguľovitý, neskôr plochý až mierne prehĺbený. Jeho povrch je suchý, matný a charakteristicky rozpukaný na drobné políčka, ktoré pripomínajú mozaiku. Farba klobúka je zelená, olivovozelená, niekedy s hnedastými odtieňmi. Lupene sú biele, husté a krehké. Hlúbik je valcovitý, biely, pevný a dosahuje výšku 5-10 cm a hrúbku 1-3 cm. Dužina je biela, má jemnú chuť a nevýraznú vôňu.
Možnosť zámeny
Plávku zelenú je možné zameniť s inými druhmi plávok, najmä s niektorými zelenkastými variantmi plávky trávovozelenej (Russula aeruginea). Dôležitým rozlišovacím znakom je rozpukaný povrch klobúka, ktorý je pre plávku zelenú typický.
Výskyt a pestovanie
Plávka zelená rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, najmä pod dubmi a bukmi. Obdobie výskytu je od júna do októbra. Aj keď sa plávka zelená bežne nepestuje, je možné podporiť jej rast v záhrade vytvorením vhodných podmienok, ako je prítomnosť listnatých stromov a vlhká pôda.
Prečítajte si tiež: Tradičný recept na tvaroh
Podpora rastu plávky v záhrade
Nie je vylúčené, pokiaľ máte na svojom pozemku tie správne dreviny (smreky, duby, buky a pod) pretože hríby, rýdziky a plávky sú mykorízne huby, ktoré sú schopné rásť a tvoriť plodnice len v symbióze s určitými drevinami. Ale aj v tom prípade nie je zaručená pravidelná a výnosná úroda každý rok. Tvorbu plodníc totiž ovplyvňuje veľa faktorov a na nohé z nich nemáme vplyv.
Využitie v kuchyni
Plávka zelená je cenená pre svoju výbornú chuť a je vhodná na rôzne kulinárske úpravy. Môže sa dusiť, smažiť, grilovať alebo použiť do polievok a omáčok. Je vhodná aj na sušenie a nakladanie do octu. Pani doktorka, chcem sa opýtať ktoré plávky je možné sušiť. Sušia sa iba do zmesí ? Je možné použiť aj hlúbik a klobúk sa suší aj s farebnou pokožkou? Všetky jedlé plávky sa dajú sušiť a sú veľmi chutné. Hlúbiky sú údajne ešte kvalitnejšie ako klobúky, niekedy sa nimi dokonca "falšujú" sušené dubáky. Pokožka sa môže komzumovať, len u niektorých druhov je pomerne hrubá, alebo má horkastú chuť, tak je lepšie ju zlúpať, pokiaľ sa dá.
Recepty s plávkou zelenou
- Plávka zelená na masle: Plátky plávky zelenej sa opečú na masle s cibuľou a korením. Podávajú sa s chlebom alebo ako príloha k mäsu.
- Plávková polievka: Plávky zelené sa uvaria v zeleninovom vývare s pridaním zemiakov, mrkvy a petržlenu. Polievka sa dochutí korením a petržlenovou vňaťou.
- Nakladané plávky: Plávky zelené sa nakladajú do octového nálevu s pridaním cibule, korenia a bobkového listu. Sú výbornou prílohou k mäsu alebo syrom.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity
Huby sú vo všeobecnosti cenným zdrojom živín. Bielkoviny húb tvoria asi 0,3 - 3,5%, cukry 1 - 6%,a tuky 1% hmotnosti. Huby cítime vďaka množstvu aromatických zlúčenín a charakteristickú chuť vytvárajú silice. Množstvo aj obsah minerálnych látok sa v hubách mení v rozličných fázach ich života a kumulujú sa zvyčajne v starších plodniciach. Obsahujú vitamíny skupiny B, vitamín D a minerálne látky ako draslík, železo a selén. Plávka zelená, podobne ako iné huby, je nízkokalorická a obsahuje vlákninu, ktorá podporuje trávenie. Aj keď neexistujú špecifické štúdie zamerané na zdravotné benefity plávky zelenej, je pravdepodobné, že prispieva k celkovému zdraviu vďaka svojmu nutričnému zloženiu.
Bezpečnosť a opatrnosť pri zbere
Pri zbere plávky zelenej je dôležité byť opatrný a zbierať len huby, ktoré sú s istotou identifikované. V prípade pochybností je lepšie hubu nezbierať. Dôležité je tiež zbierať len čerstvé a zdravé plodnice, vyhnúť sa hubám, ktoré sú prezreté, napadnuté hmyzom alebo plesňou.
Otrava hríbmi
V našich lesoch sa nachádza asi 100 jedovatých a mierne jedovatých druhov húb. PRÍZNAKY otravy: nevoľnosť, vracanie, črevná kolika, hnačka, tŕpnutie končatín a kŕče. Pri otrave je nutné vždy vyhľadať lekára!
Prečítajte si tiež: Plavka z kuracieho mäsa pre každú príležitosť
Huby a ich postavenie v prírode
Huby sú záhadné organizmy. Naďalej ukrývajú svoje tajomstvá, ktoré sa nám nepodarilo úplne preskúmať. Na Zemi patria k najstarším organizmom o čom svedčia ich fosílne zvyšky prvých rastlín. Často žijú v symbióze s inými rastlinami, ale na druhej strane dokážu ničiť a rozkladať. Zo začiatku ich vedci považovali za súčasť rastlinnej ríše. Huby sa však od rastlín odlišujú mnohými znakmi a na druhej strane majú veľa spoločných znakov so živočíšnou ríšou. Obsahujú látku LECITÍN, tvoria zásobnú látku GLYKOGÉN, stavba bunkovej steny obsahuje CHITÍN, látku, ktorá sa nachádza v telách hmyzu a kôrovcov. Tieto nové poznatky vyústili v novú kategorizáciu v systéme organizmov do samostatnej ríše húb (FUNGI), popri rastlinnej ríši ( PLANTA) a živočíšnej (ANIMALIA).
Prečítajte si tiež: Uhorka: Všetko, čo potrebujete vedieť