Plavecké Podhradie: História, Prezývky a Farmárske Trhy

sabor peruano
Rate this post

Úvod

Plavecké Podhradie, obec s bohatou históriou, sa nachádza na Záhorí. Táto oblasť je známa svojimi nárečovými prezývkami obcí, ktoré odrážajú lokálne zvyklosti, jedlá, zamestnania a iné zvláštnosti. Okrem toho, Plavecké Podhradie ožíva aj vďaka historickým udalostiam a súčasným podujatiam, ako sú farmárske trhy.

Záhorské Nárečové Prezývky Obcí

Súčasťou záhorských nárečí sú aj prezývky obcí. Sú to žartovné názvy, ktorými sa susedné alebo aj vzdialenejšie obce navzájom prezývali. Prezývky sú utvorené od typického jedla, ktoré sa v obci užívalo, od zvláštností terénu, v akom sa obec rozprestierala, od zamestnania alebo výrobkov vyrábaných v dedine, od rečových zvyklostí alebo iných zvláštností typických pre dané prostredie. Prezývky sú vtipné, a preto im venovali pozornosť aj pestovatelia humoru. František Václav Peřinka si vo svojej knihe Veselé putovanie po Slovensku všíma okrem veselých historiek aj vzájomné prezývky susedných obcí.

Príklady Prezývok

  • Dúbravka: Krobóti (ako Chorváti) a Rakári (lebo chytali raky a predávali ich až vo Viedni).
  • Lamač: Muhári (lebo vyslovovali muha namiesto mucha).
  • Bystrica: Kúdelkári.
  • Mariatál: Kikiríci (lebo pred púťou zarezávali veľa kohútov).
  • Pajštún: Luláci (lebo radi pijú víno).
  • Lozorno: Jého (na otázku „Kam ideš?“ odpovedia: „Do Jého“, t. j. do Lozorna).
  • Hochštetno: Parádňíci (aj ženy tu nosili na čižmách podkovičky a zlatom vyšívané goliere).
  • Jakubov: Škrekári (v okolitých močiaroch škrekotali žaby).
  • Gajary: Oparisci (jedávali veľa jadierok z tekvíc, až dostali chorobu opar).
  • Láb: Mužáci (vravia na ženáča mužák).
  • Plavecký Štvrtok: Bravenčári (zbierali po okolitých lesoch mravčie vajíčka a predávali ich na trhu v Bratislave pre vtákov).
  • Malacky: Pohodkári (od slova pohodki, čo sú dlhé žemle k pečienkam, ktoré predávali na trhu).
  • Rohožník: Krivičkári.
  • Leváre: Chráščané (lebo sadili veľa kapusty, ktorá sa tu volá chrášč) a Hrnčárané (podľa hrncov, ktoré zhotovovali habáni, čo tu žili).
  • Búry: Kolomažňíci.
  • Borský Svätý Jur: Cibulári (lebo predávali vo Viedni zeleninu) a Puáteňíci (lebo tam bolo veľa plátenníkov).
  • Kúty: Krivičkári (lebo sa bili nožíkmi - krivákmi).
  • Radimov: Hučáci (podľa hučania vetra do vínneho krčaha, keď išiel Radimovčan do Skalice pre víno).
  • Lopašov: Mrkvári (lebo neradi jedli mrkvu).
  • Skalica: Fazulári (podľa fazule, ktorú radi jedia) a Blechári.
  • Sudoměřice: Kuruci, Beťári a Uherské potvori.
  • Senica: Púlvídňané (lebo držia hore groš) a Jojkári (tamojší ševci, lebo šili boty jojki).
  • Vrbovce: Čiláci (lebo tu sa včuľ povie čil).
  • Brod: Psíčkari (lebo jedia psie mäso).

V 26. dotazníku Václava Vážneho je 13. otázka venovaná prezývkam. Zo Stráží sa uvádzajú tieto prezývky: Strážania sú Pluskári, lebo pracujú ako murári. Šaštínčanov prezývajú Jehličkári, podľa ihličnatých lesov, ktoré rastú na okolí. Smolinčania majú prezývku Oharkári podľa uhoriek, ktoré radi pestujú. Čárania sa prezývajú podľa včelích trúdov. Štepanovčanov volajú Hrachári, lebo pestujú hrach. V Gajaroch zaznačili prezývky v takýchto rýmoch: Oparisci Gajarané, v Jakubovje majú recht, Levárčané Chráščané, Stupavčané Parádňíci, trčaua im suáma z rici, Zóhrané Cibulári, Česnekári, Štvrtčané Bravenčári, v Kiripolci sviňe kujú a v Mauackách im rici oblizujú.

Samuel Hattala zaznačil v Prietrži tieto prezývky a posmešné veršíky o susedných obciach: Prietržanov na okolí prezývajú Tetéjčané podľa slova tetéč, ktorým vraj volajú tetkinho muža. Iná prezývka Otéd je podľa slova otéd, ktoré značí zámeno odtiaľ. Hlbočania sa volajú Blvoňi a Dolinári, obyvatelia Podbranča - Doliny sú Ponďeukári, lebo hovoria: „Len kebi teho ponďeuka nebiuo.“ Turolúčania čiže Turané sú Búbelé, lebo namiesto bol hovoria bú. Čáčovčanov prezývajú Chuapíčkové, pretože hovoria „Ja chuapíčku“. Rybčania z Rybiek sú u susedov Chauaňi, lebo chlapcov volajú chauaňi. Bukovjané, obyvatelia Bukovca, majú prezývku Repáci, lebo dorábajú veľa repy. Brezovanom z Brezovej pod Bradlom prischla prezývka Tatari. Z Prietrže sú tieto veršíky s prezývkami susedných obcí, ktoré sa spievali:

  • Prítržané vitesali korito, Pasekári nevjedzeli, co je to,
  • Prítržané uderili na buben, Pasekári zutekali do humen.
  • Prítržané Kamenári, Hubočané Košinári,
  • Hraďiščané Vápeňíci, Osušané skoro šeci.

A takto si žartovne vravia obyvatelia susedných obcí, napríklad Prietržania Pasekárom (prietržské kopanice):

Prečítajte si tiež: Krásnohorské Podhradie Pizza Donáška

  • Pasekári, Rakári, vozili sa na kári (alebo) vézli kozu na kári,
  • kára sa im zuámaua a koza im skapaua (zdochla),
  • nemjeli co jesci, zedli fúru alebo s koze kosci.

Turolúčanom: Turané sú búbelé, majú huavu s kúdele a vuasi zas s konopí, ide im to do noti.

Prezývky obcí boli na Záhorí ako aj inde na Slovensku veľmi obľúbené. Dostali sa dokonca aj do piesní (J. Blaho: Záhorácke pjesňičky 2, 129.) Využil ich aj spisovateľ Štefan Moravčík vo svojej knihe záhorských povestí V Kiripolci svine kujú (1988, s. 96-97).

Historické Aspekty Plaveckého Podhradia a Okolia

Veľkomoravské Obdobie

Územie Zvolena bolo osídlené od najstarších čias. Výhodná poloha a prírodné danosti poskytovali vhodné podmienky na osídlenie už v praveku a staroveku. V múzeu sa nachádzajú cenné nálezy z doby kamennej, bronzovej i železnej, lužickej kultúry, z obdobia Keltov či pamiatky z doby rímskej. Slovanské osídlenie od 6. -7. stor. Veľkomoravské obdobie patrí k najvýznamnejším úsekom našich najstarších dejín. O Veľkej Morave, silnom ranofeudálnom štáte, hovoria viaceré písomné pramene. Posledné zmienky o Veľkomoravskej ríši sú z r. 905 (údaj o trhu Moravanov v listine o raffelstatskom cle) a z r. 906-907 došlo pravdepodobne aj k rozhodujúcej bitke Mojmírovcov a starých Maďarov. Podľa tradície zaznamenanej kronikárom Šimonom z Kézy v 13. stor. Ústredná kniežacia moc, a tým aj Veľkomoravská ríša, zaniká. Staromaďarské družiny spustošili časť Veľkej Moravy a pokračovali v koristníckych výpravách do Východofranskej ríše. V oblastiach na sever od obsadených území pokračoval ďalší (poveľkomoravský) vývoj. bolo aj v oblasti stredného Pohronia. Po porážke pri Lechu neďaleko Augsburgu roku 955 prechádzajú starí Maďari na iný spôsob života a trvalé sa usadzujú v Karpatskej kotline. Ešte v 10. stor. bolo na hradisku Priekopa pri Môťovej vybudované mohutné opevnenie. Po zániku hradiska vil. stor.

Historická Povesť zo Zvolenskej Stolice

Povesť z obdobia záverečnej fázy existencie Veľkej Moravy - zo začiatku X. storočia zachytil a vo svojej knihe Historické povesti zo Zvolenskej a Šarišskej stolice uverejnil JUDr. Radoslav Mandalík.

Život na Hradisku

Strážcovia zaháňajú posledné zvyšky spánku. Kikiríkame kohútov prebúdza čeľaď, ktorá po krátkom osviežení začína s každodennou prácou. Vyhrabávajú ohniská, zakladajú oheň a pripravujú raňajky pre župana, jeho rodinu a ostatných obyvateľov hradiska. Onedlho je na hradisku rušno a živo ako obvykle. Za prácou sa poberá pekár, mäsiar i tesár. Aj z kováčskej vyhne o chvíľu počuť búchanie kladiva na nákove. Župan Ratihoj prijíma hlásenie veliteľa stráže, skúseného muža, ktorý slúžil už pod jeho otcom. Správca referuje o stave zásob.

Prečítajte si tiež: Úroda zemiakov Spišské Podhradie

V predchádzajúce dni prichádzali na hradisko obyvatelia osád, a tak ako každý rok odovzdávali predpísanú kniežaciu a županskú daň. Obilie, údené a solené mäso, ryby, masť, vosk či med. Zvolenský župan, tak ako pred ním jeho otec i dedo, je mocným pánom kraja. Spoločne s veliteľom Turom obchádza župan valy a kontroluje dokončenie opevňovacích prác. Hradisko je dobre chránené mohutnou priekopou, zo severu riekou Slatinou. Spevnené valy s palisádou zadržia aj prípadný útok Uhrov. Na priestranstve pod hradiskom sa zhromaždili mladí bojovníci a cvičia sa v narábaní so zbraňami. Prizerá sa im skupinka starších skúsených vojakov. Junáci s mečmi, štítmi a bojovými sekerami striedavo útočia a bránia. Ďalší hádžu kopije a strieľajú z luku do terča. Župan s veliteľom sa pri nich na chvíľu pristavia. S úľubou hľadia na výkony najlepších- županovho najstaršieho syna Milotu a jeho najvernejšieho priateľa, veliteľovho syna Svatoša. Milota bol istý čas vychovávaný na kniežacom dvore v Nitre. Obaja boli predminulého leta prijatí do vojenskej družiny.

O chvíľu vchádza cez bránu hradiska neveľká kupecká karavána. Po krátkom privítaní kupci na nádvorí rozkladajú a ponúkajú svoj tovar. Županova žena Slávená s dcérou, mladučkou Zorou, a družkami nadšene prezerajú drahocenné látky a ozdoby z ďalekých končín. Bojovníci poťažkávajú v rukách meče a dýky so zdobenými rukoväťami, zhotovené majstrami až v Byzancii. Za tovar požadujú kupci dobré kožušiny, ale nepohrdnú ani vecami z vojnovej koristi. Na nádvorí je rušno, sem-tam počuť smiech a prekárame. Medzi ľuďmi však predsa cítiť akúsi neistotu. Ani kupci sa nechystajú prenocovať. Usmievajú sa, na otázky, či cestou nevideli cudzích bojovníkov, neodpovedajú.

Ratihoj sa vracia do rozľahlého zrubového domu, slúžiaceho ako príbytok župana a jeho rodiny. Sála je vyzdobená kožušinami, jeleními parohmi a diviačími klami. Uprostred veľký dubový stôl, kamenné ohnisko a županov drevený stolec. Len pred niekoľkými rokmi, po ťažkých bojoch s Nemcami, uzavrel knieža Mojmír mier. Teraz je tu nový nepriateľ. Uhri, kočovné kmene z východu. Pohraničné jednotky s nimi zviedli doteraz ťažké, ale úspešné boje. Dnes je však nebezpečenstvo väčšie ako kedykoľvek predtým. Uhri dobyli a zničili viaceré hradiská a osady, obsadili Potisie, Zadunajsko a valia sa nezadržateľne na západ. Správy o tom prinášajú utečenci, ktorým sa podarilo uniknúť smrti či otroctvu. Hranica ríše sa posunula takmer až k Hronu. Z toho dôvodu sú neustále v spojení so susednými veľmožmi a vladykami. Najlepšie vzťahy má Ratihoj s Rastislavom, vladykom z neďalekej Kaľamárky, s ktorým je už aj rodinne spriaznený. Ratihojov syn Milota sa totiž zahľadel do Rastislavovej mladšej dcéry Lady. Na jar oslávili ich svadbu. Koľko vtedy zjedli pečeného mäsa a vypili dobrej medoviny!

Ustaraný župan pred blízkymi len ťažko skrýva obavy. Vo svojom živote bol svedkom radosti i nešťastia, slávnych Svätoplukových víťazstiev, ale i bratovražedného zápasu kniežat, jeho synov. Jeho obavy sa naplnili. Na hradisko onedlho dorazil posol s výzvou pre Ratihoja. Knieža Mojmír zvoláva vojsko proti nepriateľom. Ratihoj nečaká. Podľa povinnosti spolu s veliteľom urýchlene zostavuje oddiel. Medzi bojovníkov zaraďuje aj Milotu a Svatoša. Pripravujú výzbroj a zásoby pre mužov a kone. Len málo vojakov zostáva doma. Ochranu hradiska počas svojej neprítomnosti zveruje župan veliteľovi Turovi. Starešinom osád nariaďuje prihotoviť záseky na cestách a horských priechodoch. Nastáva čas odchodu. Ratihoj s Milotom sa lúčia s rodinou. Pani Slávená s dcérou Zorou a Lada len s námahou zadržiavajú slzy. Mladší Levoslav s hrdosťou pozerá na odchádzajúcich. Svatoš a Zora si vymieňajú krátky pohľad svedčiaci o utajovaných citoch. Starý veliteľ Tur dobre pozná svojho syna. Každému je zrejmé, že ide o osud ríše, o budúcnosť. Oddiel na čele so županom sa pred bránou spája s mužmi vedenými Rastislavom a Milošom, vladykom z blízkeho Lieskovca. Podľa dohovoru rodiny vladykov vedno vyčkajú ich návrat vo Zvolene.

Pre tých, čo ostali doma, plynú nasledujúce dni pomaly. Čeľaď sa zaoberá každodennou prácou, remeselníci výrobou predmetov dennej potreby. Rybári chytajú ryby. Roľníci zvážajú z polí slamu. Pastieri vyháňajú dobytok na pašu. Pani Slávená spolu so starým veliteľom pevnou rukou usmerňujú život na hradisku. Uplynuli dva týždne. O kniežacom vojsku niet žiadnych správ. V jeden deň prechádza po hradskej zástup ľudí. Pani Slávená s veliteľom' a dvoma vojakmi niekoľkých z nich zastavia, ponúknu chlebom a vodou. Neznámi prichádzajú z osady od Dunaja. Sú vyľakaní. Hovoria, že je všetkému koniec. Diví Uhri vraj zaplavujú celý kraj. Strážca spozoroval návrat bojovníkov.

Prečítajte si tiež: Reštaurácie s donáškou Považie

Nebol to víťazný návrat. Z mužov, ktorí prednedávnom odišli s Ratihojom, Rastislavom a Milošom, zostal len zlomok. Takmer všetci sú ranení. Jeden má šípom poranené plece, druhý rozťatú tvár, ďalší za sebou vlečie poranenú nohu. Jeden z vojakov vedie koňa, ktorý ťahá napochytro zhotovené nosidlá. Na nich leží doráňaný župan Ratihoj. Aj v bezvedomí v ruke zviera svoj meč. Pani Slávená s dcérou pribehnú k nosidlám. Všetci vchádzajú do hradiska. Župana ukladajú v dome na lôžko a prikryjú medveďou kožušinou. Ženy sa starajú o bojovníkov, núkajú im jedlo, vodu, ošetrujú zapálené rany. Stalo sa, čoho sa obávali. Bojovníci zvestujú porážku!

V opatere manželky a dcéry precitá večer župan Ratihoj. Z kedysi silného muža je zlomený človek. Žien sa zmocňuje zlá predtucha. Konečne je Ratihoj schopný vyrozprávať, čo sa stalo. Kniežacie vojsko je porazené! Niektorí nitrianski a moravskí veľmoži sa svojvoľne nedostavili k vojsku. S Uhrami sa stretli v bitke na juh od Dunaja. Nepriatelia boli v presile. Na rýchlych koňoch útočili zo všetkých strán, vystreľovali šípy a znovu akoby ustupovali. Časť veliteľov neuposlúchla príkazy kniežaťa. Hnali sa za nepriateľom, ktorému sa podarilo ich odrezať. . Oslabené a rozdelené kniežacie vojsko podľahlo. Knieža Mojmír, jeho družina a veľmoži zahynuli. Časť kniežacích bojovníkov sa uchýlila za múry akejsi starej pevnosti. V statočnom boji s presilou padol vladyka Rastislav, vladyka Miloš aj Milota so Svatošom. Obaja bojovali až do konca, chrániac jeden druhého. Veľa kočovníkov padlo pod údermi ich mečov. Nedokázal tomu zabrániť. Po týchto slovách sa prítomní neubránili slzám. Rastislavova a Milošova rodina prišla o otca a ochrancu. Župan a pani Slávená o najstaršieho syna a dediča. Mladučká Lada ovdovela a jej nenarodené dieťa prišlo o otca. Na hradisku zavládol smútok. Ženy a matky horekujú nad stratou blízkych. Neistota a strach bol taký veľký, že všetci chodia ako bez duše. Na tretí deň po príchode bojovníkov, za prítomnosti kňaza, sa pri kríži pomodlili za spásu duše mŕtvych, ktorých nemohli ani pochovať.

Utečencov pribúda každým dňom. Niektorí z nich majú na vozoch naložený majetok, väčšina z nich nemá nič. Leto pomaly končilo. Napriek nešťastiu, ktoré ich postihlo, bolo treba žiť. Župan Ratihoj sa pozviechal z rán. S veliteľom Turom doplnili posádku hradiska o mužov z osád. Podľa správ Uhri spustošili viaceré kraje i sídelné mesto Velehrad. Skončili jesenné práce na poliach. Podarilo sa zhromaždiť dostatok dreva na kúrenie a krmiva pre dobytok na zimu. Uplynula aj jeseň. V decembri sa ohlásila nezvyčajne tuhá zima. Všetko zapadlo snehom. Ľudia takmer nevychádzali z obydlí. Smútok obyvateľov hradiska prekryla radostná udalosť. Uprostred zimy sa Lade, vdove po Milotovi, narodil syn ako buk. Ratihojovi a jeho žene Slávené sa po narodení vnuka akoby vrátila predchádzajúca radosť. Nikto nevie, čo prinesie budúcnosť. Z mladšieho syna Levoslava čoskoro vyrastie švárny a mocný junák, dôstojný nástupca svojho otca. Roku 907 sa odohrala pri Bratislave „veľmi nešťastná" bitka, v ktorej starí Maďari porazili Bavorov. Veľkomoravské vojsko Mojmíra II. sa v tejto súvislosti už nespomína. V tomto roku zomrel knieža Arpád, zakladateľ budúcej kráľovskej dynastie.

Súčasnosť: Farmárske Trhy v Plaveckom Podhradí

Obec Plavecké Podhradie v spolupráci s Ovocinárom Skalica organizuje Historické farmárske a remeselné trhy pod hradom. Tieto trhy sa konajú na strelnici Štimberk v Plaveckom Podhradí. Návštevníci sa môžu tešiť na vystúpenia šermiarov, dobýjanie slameného hradu, dobovú hudbu, rytierske súboje ako aj lúpežnícku cestu na hrad. Svoje remeslo predvedú kováč, košíkár, mydlár a ďalší. V stredovekej kuchyni si budú môcť dať pripraviť mäso a mäsové výrobky. Budú sa piecť ryby a variť poľovnícky guláš. Na zahriatie bude horúca čokoláda, čaj, čerstvo pražená káva, šandorfské pivo, vynikajúce ovocné vínka a iné. Na záver akcie je pripravená ohňová šou.

Doprava Vláčikom Záhoráčikom

Z dôvodu konania akcie premáva mimoriadne aj vláčik Záhoráčik, s odchodom zo Záhorskej Vsi, zo Zohoru, s príchodom do Plaveckého Podhradia. Odchod vlaku späť je.

Trampské Osady Bratislavy a Okolia

V okolí Bratislavy a v Malých Karpatoch vznikali mnohé trampské osady. Tieto osady mali rôznu históriu a zameranie, ale spájala ich láska k prírode a trampskému životu.

Zoznam Trampských Osád

  • T.O. Slniečko: Bola založená v roku 1970 v Bratislave.
  • T.O. Traper: Z mestskej štvrte Patrónky.
  • T.O. Tuláci: Si našli v Malých Karpatoch - na Železnej studničke.
  • T.O. Údolí děsu: Roman, Baran starší a mladší, Drakula a Kaňa.
  • T.O. Blázni: Bratislave.
  • T.O. Kmíni: Jej šerifom sa stal kamarát Murilo.
  • T.O. Zlatý kľúč: kamaráti Ďuri, Janco, Kocúr a Kuky.
  • T.O. Mužíci a víly: mužíci a víly ku ktorým patrili aj kamaráti Čárli a Kavka z T.O.
  • T.O. Samoa: Osadu založili v roku 1972 kamaráti Eifel, Piďo, Lepra, Elefant. Šerifom osady sa stal Eifel.
  • Trampi Samotári: Pinman a Eja. /Trampi Samotári/ Petržalky.
  • SANTA MÁRIA, DUNAJ, a TS Vánočný a Blcháč: trampských osád SANTA MÁRIA, DUNAJ, a TS Vánočný a Blcháč.
  • T.O. Kamzík: zostal v Rakúsku.
  • T.O. Zlatý jeleň: nápisom Engerau a dvojitý slovenský kríž.
  • T.O. Chatová osada: na Lozornských Košariskách.
  • T.O. Detská osada: Jana, Oto, Princeznička, Pulec a Šumienka.
  • T.O. Bielych Skál: majúca svoj camp nad Dúbravkou, na Bielych skalách. kamaráti Suk - prvý šerif osady. Valach, Kobra, Frenky, Kaňa od roku 1990 potom T.O.
  • T.O. Jano Krebs: Jano Krebs a šerifom bol kamarát Facko.
  • T.O. Tri Orechy: osady bol kamarát Vajda, tiež s prezývkou Biely Cigáň.
  • T.O. Vatra: Majster, Ďuro a Hrdzavý Jano v roku 1963 u Malého Dunaja v Prievoze. Okrem posledných dvoch osadníci boli z Prievozu. stal najstarší z nich kamarát Nandy.
  • T.O. Kormorán: Jahodnú, neďaleko Dunajskej Stredy. a v Malej Fatre v okolí Vrátnej doliny. Karpatoch pod Vysokou, Vápennou, Holintom a Roštúnom. Voda a letovisko Jahodník. Tatier a Roháčov a tiež do Vysokých Tatier. a trampskej osady SLZA.
  • T.O. Nemecká dolina: vyvieračke, v Nemeckej doline. spoločne postavili malú trampskú chatku. sa stáva zároveň jej šerifom. života, kamarátky Eva a Stanka. kamaráti zo SPOJENÝCH TRAMPSKÝCH OSÁD NEMECKÁ DOLINA. kamaráti Rišo a Ofina a v roku 2000 kamarát Rasťo.
  • T.O. Mohykán: Pánovej lúke stáli chaty osady MOHYKÁN, tzv. Fedorová. Fedorová ako trampskú chatu.
  • T.O. Bambus: Čorgo, Pštros, Tiger. nakoniec Bambus. Osada bola založená v júni 1969. vrchom Okopanec. Na jeseň v roku 1970 si postavili chatku. z osadami SARATOGA, SEQUIA, SRŠNI a ŠKORPIÓN. Indiánka Tehura, kamarátka Ruksak a kamarát Pavúk.
  • T.O. Gross Vathra: V roku 1979 založili osadu GROSS VATHRA. členovia osady sa stali Placatý, Lato, Čočkin, Myki a Pipo. na Zochovú chatu - na Slepku. osady dohodli a ostávajúci členovia sa spojili do S.T.O. MATUŠÁCI. DURANGO, kde ich kamarát Šuga vyhlásil. Zakladajúce osady S.T.O. 25. Batty, Donald a Orfi.
  • T.O. Waikiki: že bola založená v roku 1932 a jej šerifom sa stal kamarát Kodl. Eškymo. WAIKIKI mala postavenú polozemlianku oveľa skôr.
  • T.O. Havai: HAVAI sa však už jednalo o riadny zrub. kamaráti Bebek, Mery, Pulec, Šišák a Šupka. sa k ním pridali kamaráti Cvalo a Pazúr. šerifa. Totem a Paseky. rokov navštevovali osadníci HILTONU, kamaráti Cvalo a Pazúr.
  • T.O. Hviezda Severu: HVIEZDA SEVERU stala v hornom závere Vajnorskej doliny. osady bol kamarát Izo.