Banská Bystrica, známa aj ako "medená Bystrica", je mesto s bohatou históriou a kultúrou. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1255. Mesto sa nachádza na dôležitej obchodnej ceste Via Magna a v stredoveku sa preslávilo ťažbou medi. V roku 1955 bolo stredoveké centrum mesta vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 2017 sa Banská Bystrica stala Európskym mestom športu. Ak hľadáte dobrú pizzu alebo iné možnosti stravovania v okolí vlakovej stanice v Banskej Bystrici, máte na výber niekoľko možností.
Dostupnosť a doprava
Banská Bystrica je dobre dostupná autom, autobusom, vlakom i lietadlom.
- Autom: Mestom prechádza rýchlostná cesta R1 a cesty I. triedy I/14, I/59, I/66 a I/69.
- Autobusom: Autobusová stanica sa nachádza 500 m/6 min. pešo západne od železničnej stanice a 1,2 km/16 min. pešo východne od centra mesta (Námestie SNP).
- Vlakom: Železničná stanica sa nachádza 500 m/6 min. pešo východne od autobusovej stanice a 1,7 km/20 min. pešo východne od Námestia SNP.
- Lietadlom: Najbližšie Letisko Sliač sa nachádza 13,5 km/16 min. autom južne od mesta.
MHD v okolí vlakovej stanice
Pre lepšiu orientáciu v meste je užitočné poznať linky MHD, ktoré premávajú v okolí vlakovej stanice:
- Trolejbus 1: Železničná stanica => Rooseveltova nemocnica
- Bus 35: Železničná stanica - Skubín
- Bus 29: Parkovisko Mičinská - Karpatská
- Bus 36: Železničná stanica - Mlynská
- Trolejbus 2: Železničná stanica => Vozovňa
- Trolejbus 4: Železničná stanica => TESCO hypermarket
- Bus 100: Uhlisko Viestova - Námestie Š.
Dôležité zastávky MHD v okolí:
- Železničná stanica
- augusta
- Banská Bystrica, AS
Pizzerie v okolí
Ak máte chuť na pizzu, v okolí vlakovej stanice nájdete tieto možnosti:
Prečítajte si tiež: Ľadové kráľovstvo Slovenského raja
Pizza Corona
Pizza Corona sa nachádza v blízkosti stanice a je ideálnym miestom na rýchly obed alebo večeru, ak ste práve pricestovali alebo odchádzate z mesta.
Pizzeria Evijo
Pizzeria Evijo (110 m/1 min. pešo južne od Námestia SNP) sa zameriava na taliansku kuchyňu a pizzu. Vchod do pizzerie je z Národnej ulice. Pizzeria je obľúbená pre chutný obed a rôzne druhy cestovín a pizze.
Ďalšie možnosti stravovania
Okrem pizzerií nájdete v okolí vlakovej stanice aj ďalšie reštaurácie a možnosti stravovania:
- KREDIT Restaurant Street Foodie: Ponúka "jedlá z ulice" na reštauračnej úrovni.
- Bystrická klubovňa: Moderná reštaurácia s historickými fotografiami mesta.
- Regal Burger: Moderný "fast casual" s kvalitným mäsom a rýchlou obsluhou.
Adresy v okolí
Pre lepšiu orientáciu uvádzame aj niektoré adresy v okolí vlakovej stanice:
- Trieda SNP 32
- Trieda SNP 30
- augusta 32
- augusta 36
- augusta 30
- Trieda SNP 28
- Trieda SNP 26
- augusta 28
- Trieda SNP 38
- Trieda SNP 36
- Trieda SNP 24
- Trieda SNP 34
- augusta 24
- augusta 26
- augusta 31
- Trieda SNP 22
- augusta 33
- augusta 25
- augusta 35
Aktivity a zaujímavosti v okolí
V okolí vlakovej stanice sa nachádza aj niekoľko zaujímavostí a miest, ktoré môžete navštíviť:
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
- Slovenská sporiteľňa
- Fit Arena
- Dopravná kancelária SAD Zvolen, a. s.
- Ihrisko
- Parkovisko
- Futbalové ihrisko SNP 20
- Detské ihrisko
- Bike Safe Box-Banská Bystrica,žel.st.
Ubytovanie v Banskej Bystrici
Ak plánujete zostať v Banskej Bystrici dlhšie, môžete si vybrať z niekoľkých ubytovacích zariadení:
- Penzión Moyzes: Nachádza sa len 150 m/2 min. pešo severovýchodne od Námestia SNP.
- Penzión Grand: Domácka izba v tradičnom slovenskom štýle.
- Študentský domov Univerzity Mateja Bela 4: Poskytuje ubytovanie v bunkách za prijateľnú cenu.
Železničná stanica Banská Bystrica - architektonický skvost
Železničná stanica v Banskej Bystrici, dielo architekta Jána Štefanca, je významnou stavbou s bohatou históriou.
História a architektúra
Rozvojové zámery mesta Banská Bystrica po 1. svetovej vojne predstavovali najmä rozsiahle úpravy spojené s vybudovaním novej technickej infraštruktúry. Jednou z priorít bolo vybudovanie novej železničnej trate (Zvolen - Banská Bystrica - Horná Štubňa - Diviaky) ako prepojenie Zvolena a Banskej Bystrice s Turcom. Pre mesto Banská Bystrica z toho vyplývalo preloženie vtedajšej trasy železničnej trate do novej vhodnejšej polohy.
Súťaž na novú Železničnú stanicu sa uskutočnila ešte v roku 1941 (počas druhej svetovej vojny). Vyhral ju architekt Ján Štefanec so symetrickou kompozíciou. Po stranách odbavovacej haly boli situované dve dvojpodlažné krídla. V týchto bočných krídlach boli umiestnené priestory pre železničnú prevádzku a vybavenosť pre personál a cestujúcich. Súťažný projekt poňal architektonické riešenie veľkoryso. Ústredný akcent celej architektonickej kompozície - odbavovacia hala mala výšku 12 metrov.
Železničná stanica má síce pomerne zložité hmotové riešenie (s ohľadom na komplikovanú prevádzku), návrh však vznikal v duchu funkcionalizmu. Vstupy pre cestujúcich sú po obidvoch stranách odbavovacej haly. Medzi hlavnými vchodmi sú umiestnené priestory pre malé prevádzky s doplnkovými službami. V odbavovacej hale sú umiestnené najmä pokladne pre cestujúcich. Hala je priamo prepojená s prvým nástupišťom. Spojenie s ďalšími nástupišťami je mimoúrovňové (nie však bezbariérové). Všetky tri nástupištia sú prekryté pomocou oceľovej nitovanej konštrukcie. V bočných krídlach železničnej stanice, ktoré nadväzujú na odbavovaciu halu sú situované potrebné železničné prevádzkové a administratívne priestory. Prvé poschodie obidvoch bočných krídiel slúžia ako priestory pre prevádzku železničnej stanice spolu s ubytovacími priestormi pre pracovníkov železnice.
Prečítajte si tiež: Príjemné posedenie s pizzou: Furčianska Záhrada
Architektonické riešenie železničnej (prijímacej) stanice vychádza z uplatnenia pomerne strohého výrazu exteriéru aj interiéru stavby. Aj v súčasnosti (po vyše šesťdesiatich rokoch) pôsobí kultivovane.
Architektúra železničnej stanice je prezentovaná najmä vysokou hmotou odbavovacej haly s plochami hlavných fasád orientovaných k mestu a tiež ku koľajisku. Fasády sú členené vysokými oknami, ktoré sú oddelené piliermi (celkovo osem polí). V súčasnosti sú okenné otvory osadené umeleckými vitrážami s témou dejinných udalostí stredoslovenských miest. Vitráže sú umiestnené v hlavnej fasáde orientovanej k mestu, okná presvetľujúce odbavovaciu halu zo strany koľajiska sú zasklené len reliéfnym sklom. V úrovni vstupov na prízemie odbavovacej haly je parter železničnej stanice oddelený a zvýraznený líniou predsunutej markízy. Stredný trakt stanice je obložený doskami z bieleho travertínu.
Konštrukcia odbavovacej haly je odvážna. Železobetónový skelet je bez ďalších podpôr prestropený kazetovým stropom. Priestor odbavovacej haly je obložený lešteným mramorom. Na podlahe sú použité veľkoformátové dlaždice z travertínu.
Vitráže
V interiéri odbavovacej haly železničnej stanice Banská Bystrica je kvôli jej presvetleniu umiestnených 8 vysokých okien. V roku 1959 pribudli umelecké vitráže s motívmi stredoslovenských miest - Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Brezna a Zvolena, ktoré sú charakterizované ich historickými dominantami (4 vitráže) a figurálnymi motívmi s textom SLÁVME SLÁVNYCH 1944 - 1945 oslavujúce ukončenie 2. svetovej vojny, Slovenské národné povstanie, oslobodenie a slovenský ľud (4 vitráže). Celá kompozícia je navrhnutá a realizovaná v intenciách socialistického realizmu, ktorý bol v tom čase základnou formou všetkých druhov umenia. V prípade železničnej stanice v Banskej Bystrici však nepôsobí násilne a v súčasnosti už tvorí prirodzenú súčasť interiéru a exteriéru odbavovacej haly. Autormi výtvarného diela vitráží sú : akademický maliar a grafik Dušan Šimko (1920 - 1984), akademický maliar, scénický výtvarník a grafik Otto Opršal (1926 - 1980) a akademický maliar, grafik a ilustrátor Vojtech Stašík (1915 - 1978). Umelecké dielo pôsobí jednotným dojmom napriek tomu, že ho realizovali spolu traja tvorcovia. Ich mená sa objavujú na spodnom okraji jedného z vitrážových okien.
Sochy
V predpolí železničnej stanice sú vo vzťahu k symetrickej kompozícii priečelia železničnej stanice umiestnené dve monumentálne sochárske diela - mužské postavy v nadživotnej veľkosti. V prvom prípade ide o postavu drevorubača. Oproti drevorubačovi stojí druhá skulptúra s postavou kovorobotníka. Autorom oboch diel je sochár František Gibala.
Architekt Ján Štefanec
Autorom železničnej stanice Banská Bystrica je architekt Ján Štefanec (1903 - 1989). Patril k významným slovenským architektom, ktorí tvorili v intenciách funkcionalizmu. Študoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe, pôsobil v Bratislave a Poděbradoch. Počas bratislavského pôsobenia bol zamestnaný v ateliéri architekta Emila Belluša, tiež na technickom odbore mesta Bratislava, neskôr pôsobil ako riadny profesor pozemného staviteľstva na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.
Z mnohých súťažných a realizovaných prác arch. Ing. Jána Štefanca patria medzi najznámejšie: Kultúrny dom v Liptovskom Mikuláši (1934), školy v obciach Kšiná, Modra a Špačince (1935 - 1939), ďalej bratislavské realizácie - obytný dom s polyfunkčným využitím (1941), administratívna budova s divadelnou sálou pre Riaditeľstvo železníc na Dostojevského rade (1943), pavilóny pre Dunajské veľtrhy - dnes už prakticky zničený Park kultúry a oddychu pri Dunaji (1940 - 1948) spolu s architektom Pavlom Andríkom a architektom Kamilom A. Grossom (1899 -1971), Národná banka v Prešove (1943) a ďalšie projekty a realizované stavby. V roku 1948 sa architekt Ján Štefanec stal predsedom Spolku slovenských architektov a v roku 1973 bol ocenený Cenou Dušana Jurkoviča za celoživotné dielo.
Súčasnosť
Stavba železnične stanice Banská Bystrica od architekta Jána Štefanca (1903 - 1989) bola dokončená a uvedená do prevádzky v roku 1951. Pri porovnaní s podobnými stavbami (napríklad Žilina alebo Brezno) je potrebné zdôrazniť, že železničná stanica v Banskej Bystrici si do dnešnej doby zachovala monumentálne a tiež nadčasovo pôsobiace architektonické a výtvarné hodnoty. Tieto vychádzajú zo zohľadnenia mierky nového urbanizovaného priestoru mesta a presvedčivého zvládnutia typológie zložitej železničnej prevádzky. Železničná stanica v Banskej Bystrici si do dnešnej doby zachovala svoje monumentálne pôsobenie v rámci urbanizmu mestskej časti a tiež nadčasovo pôsobiace architektonické a výtvarné hodnoty. Predstavuje kvalitné architektonické dielo v rámci dodnes zachovaných verejných stavieb a najmä v kontexte zachovaných realizácii železničných budov 40. rokov 20. storočia na Slovensku. Výpravná budova je architektonicky hodnotnou verejnou stavbou vystavanou v duchu funkcionalizmu s prvkami klasicizujúcej moderny.
Železničná stanica v Banskej Bystrici bola zapísaná do registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.