Uhorka patrí medzi najobľúbenejšiu zeleninu na Slovensku aj na celom svete. Pestovanie uhoriek je obľúbená záhradkárska činnosť, pretože uhorka má široké využitie. Technicky je to ovocie z rodu tekvíc, podobne ako melóny. Používa sa nielen do šalátov, ale aj v kozmetike. Ak sa vám pestovanie uhoriek podarí, nie je nič osviežujúcejšie počas letných večerov si z uhorky pripraviť aj lahodný svieži drink. Dariť sa jej bude určite aj vo vašej záhrade.
História a pôvod uhoriek
Uhorky prvýkrát vypestovali v Stredomorí a napríklad do Ameriky ju doviezli európski prieskumníci v roku 1500. Niektoré zdroje tvrdia, že pochádzajú z Indie. Existujú desiatky odrôd, prosperujúcich v chladnom i teplom podnebí.
Pôda a jej význam pre uhorky
Úspešné pestovanie uhoriek do istej miery závisí od pôdy. Uhorky potrebujú teplú, úrodnú pôdu s pH 6,0 až 6,8, aj keď znesú trochu zásaditejšiu pôdu. Ak chcete zúrodniť pôdu vo vašej záhrade a pomôcť vytvoriť vhodné prostredie na veľkú úrodu, zapracujte niekoľko centimetrov kompost a obohaťte pôdu o špeciálne hnojivo.
Druhy uhoriek
Druhy uhoriek sa rozdeľujú na základe jedného hlavného kritéria, či sú schopné niesť plody s opeľovaním alebo bez neho. Potom sa delia aj podľa spôsobu využitia. Posledný bežný spôsob delenia uhoriek je podľa geografického regiónu. Tu spoznáme holandské, ázijské alebo alfa uhorky.
Nakladačky
Nakladané uhorky sú ideálne na morenie alebo konzervovanie. Nakladačky sú malé uhorky 5-8 centimetrov, majú príjemnú chuť a chrumkavú štruktúru. Vzhľadom na ich veľkosť a tenkú vrchnú vrstvu sa používajú ako delikatesa na zahryznutie.
Prečítajte si tiež: Význam vápnenia pôdy
Šalátové uhorky
Šalátové uhorky sú podlhovasté až dlhé, s hustou hladkou pokožkou. Šalátová uhorka sa pridáva do šalátov. Nie sú vhodné na zaváranie alebo solenie.
Hrubo bradavičnaté a jemne bradavičnaté uhorky
Pri uhorkách nakladačkách si môžeme všimnúť, že bývajú vzhľadovo trochu odlišné. Niektoré sú viac hrboľaté a niektoré menej. Skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny - hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté. Hrbolčeky na povrchu uhoriek sú vlastne drobné ostne - bradavičnaté výstupky, ktoré sú zvyčajne trošku pichľavé. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata.
Výsev uhoriek
Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom. Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne a vysádzame ich až v druhej polovici mája. Odporúčame s týmto výsevom počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia. Druhou možnosťou je priamy výsev na vonkajší záhon, ale ten odporúčame až v druhej polovici mája. Pokiaľ máme skleník alebo fóliovník, má skorý aprílový výsev zmysel, čiže v takom prípade sa môžu vysievať už začiatkom apríla.
Morenie semienok
Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku. Väčšinou ide o fungicíd, čiže prípravok proti hubovým chorobám, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou alebo v pôde. V pôde sa prirodzene vyskytujú rôzne huby, aj prospešné, mikroorganizmy, ale tiež patogény. Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s týmito hubovými chorobami, pretože uhorky sú na hubové ochorenia pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne. Do moridla sa pridáva farbivo, takže bývajú buď ružové alebo modré.
Starostlivosť o uhorky
Podobne ako papriky, paradajky a iná plodová zelenina patria aj uhorky k rastlinám prvej trate. To znamená, že sú veľmi náročné na živiny. Najideálnejšie je preto dobre vyhnojiť pôdu už na jeseň. Použiť môžeme maštaľný hnoj alebo dobre vyzretý kompost. Na jar si môžeme na tomto záhone ešte predpestovať šaláty a následne do takto vyhnojenej pôdy vysievame alebo vysádzame uhorky. Pri predpestovaní paradajok sme zvyknutí ich pikírovať - rozsádzať. Áno, môžeme si vysiať súvislejší rad uhoriek a neskôr ich rozsádzať na trvalé stanovište. Lepšie je však vyhnúť sa presádzaniu, pretože sadenice sú dosť krehké. Malé rastlinky sa ľahko lámu, preto sa mi celkom osvedčilo vysievať uhorky do rašelinových kvetináčov. Korienky mladých rastlín nemajú problém cez takýto kvetináč prerásť a do pôdy ich potom vysádzame priamo s kvetináčom, ktorý sa v pôde rozloží. Semienka na predpestovanie môžeme vysievať od polky apríla. Vysievame ich do kvetináčikov, ideálne jednotlivo. Druhou možnosťou je vysievať ich v tomto období do pareniska a potom ich odtiaľ presádzať na konečné stanovište.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov Marabel: Úspešné techniky
Spôsoby pestovania uhoriek
Existujú 2 spôsoby pestovania uhoriek - štandardne na pôde alebo na sieti. Klasikou je pestovanie na pôde, čiže uhorky sú vysadené v radoch vzdialených od seba meter až meter a pol. Pri zbere sa potom človek snaží strčiť nohu niekde medzi listy, aby nepristúpil rastlinu a zohnutý nad hriadkou hľadá uhorky. Nielen kvôli tomuto nepohodliu, ale aj v snahe predchádzať hubovým ochoreniam sa pristúpilo k vertikálnemu systému pestovania. Vďaka prirodzenému plazivému rastu a výhonkom, ktorými sa omotá okolo opory, je uhorka na takéto pestovanie ideálna. Vertikálny systém pestovania je pestovanie zvislo, čiže nie na pôde.
Vertikálne pestovanie
Veľkou výhodou tohto pestovania je už spomenutá prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili. Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takéhoto zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostal dostatok slnečného žiarenia.
Vrúbľovanie uhoriek
Pri pestovaní uhoriek som sa stretla s pojmom vrúbľovanie uhoriek. Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a ako sme už spomenuli, je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď začína sa už tlačiť pravý list, vrúbľovať do tekvice figolistej. Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou.
Opeľovanie
Uhorky obľubujú včely a čmeliaky, v podstate sú opeľované predovšetkým hmyzom. Pokiaľ ich pestujeme vonku, tak sa o to postará príroda. Môže sa však stať, že niekoľko dní za sebou prší a hmyz toľko nelieta, prípadne existujú aj lokality s výrazným úbytkom hmyzu a vtedy je to s opeľovaním horšie. Šľachtitelia preto s ohľadom na tieto skutočnosti už pred mnohými rokmi priniesli takzvané partenokarpické odrody. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Viackrát sme už spomenuli, že uhorky nie sú tak odolné rastliny ako napríklad paradajky a sú náchylné na rôzne ochorenia. Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočami. Dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie. Treba sa tiež vyhnúť polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom. Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Ani tie však zvyčajne nefungujú úplne stopercentne. Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch si vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre pestovanie zeleniny
Žltnutie a horkosť uhoriek
Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Stáva sa to pri nakladačkách aj šalátových uhorkách. Samozrejme, pokiaľ pestujeme odrodu, z ktorej by sme chceli odložiť semienka, vtedy necháme uhorku takto dozrieť cielene. Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Niekedy to býva naozaj len pri stopke, ale inokedy to zasahuje aj do polovice plodu, v najhoršom prípade horkosť zasiahne celý plod. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktormi, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Zdôrazňujem, že nie genetickou manipuláciou, ale šľachtením.
Zber a spracovanie uhoriek
Nakladačky zberáme zvyčajne keď majú tak 8 - 10 cm a šalátové podľa toho, akú odrodu pestujeme. Existujú totiž aj mini šalátové uhorky, ale aj midi a maxi, takže dorásť môžu naozaj do rôznych rozmerov. Ak pestujeme odrodu, o ktorej vieme, že má dosahovať 30 - 40 cm, tak ju zbierame, keď vidíme, že do tejto dĺžky dorástla a je pekne zhrubnutá. Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni. Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov.
Zhrnutie a tipy na záver
Sezóna začína výsevom na predpestovanie koncom apríla. Ak pestujeme uhorky vonku, zvyčajne sezónu ukončíme v auguste alebo v septembri. Najčastejšie sezónu ukončia už spomenuté choroby. Výborný spôsob, ako si predĺžiť sezónu, je urobiť ešte júnový výsev. Semienka vysievame do inej časti záhrady, aby boli od rastlín z prvého výsevu čo najďalej. Ak sa vám pestovanie uhoriek podarí, nie je nič osviežujúcejšie počas letných večerov si z uhorky pripraviť aj lahodný svieži drink.
Výživné hnojivo pre bohatú úrodu
Potrebujeme:
- vaječné škrupiny z jedeného vajíčka
- 1 ČL sódy bikarbóny
- 2 l vody
Postup:
Do mixéra si vložíme vaječnú škrupinu, pridáme sódu bikarbónu a zalejeme vodou. Rozmixujeme dohladka a necháme stáť 24 hodín. Následne precedíme cez husté sitko a pred hnojením zriedime s 1 litrom vody. Celkovo tak získate 3 litre tohto výživného hnojiva.
Zavlažovanie uhoriek
O nutnosti zavlažovania zeleniny nie je potrebné presviedčať žiadneho záhradníka. Zavlažovaná zelenina lepšie využíva živiny, čím vytvára vyššie úrody, plody sú väčšie, majú krajší vzhľad i vyššiu nutričnú hodnotu. Uhorka je jednou z najcitlivejších rastlín na nedostatok vody. Väčšina typov pôdy je vhodná na pestovanie uhoriek. Uhorkám sa najlepšie darí v hlinitej a piesočnato-hlinitej pôde dobre zásobenej humusom, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda by mala byť neutrálna s pH 6 až 7,5. Citlivosť uhorky na sucho je spôsobená plytkým koreňovým systémom a pomerne veľkým priesvitným povrchom listov. Požiadavky na vodu pre uhorky sú v priemere 400 mm ročne. Kritickým obdobím pre vývoj uhoriek je fáza kvitnutia a výsev ovocia, preto je rastlina obzvlášť náročná a citlivá na sucho. Nedostatok vody v pôde môže viesť k zníženiu kvality plodín až do pádu kvetov a pukov. Zalievanie rastliny by malo začať v období klíčenia a rastu. Pred výsevom sa odporúča pôdu dôkladne navlhčiť, najmä keď je suchá. Po zasiatí môže nadmerné zalievanie spôsobiť nerovnomerné vzchádzanie, takže ďalšie zalievanie by malo byť naplánované až začiatkom apríla, keď rastlina začne kvitnúť. Vo fáze rastu rastlín sa zavlažovanie používa len výnimočne, t.j. keď vlhkosť klesne pod 60% kapacity poľnej vody. Vo fáze kvitnutia by sa vlhkosť mala udržiavať na 70-80% a v období bez dažďa by frekvencia zavlažovania mala byť každých 4-5 dní. Uhorka je rastlina, ktorá je obzvlášť citlivá na zrážky zhora, najmä ak je kropená príliš veľkými kvapkami, preto sa na jej zavlažovanie odporúča použiť mikro-postrekovačmi. Uhorka je citlivá aj na nízke teploty a preto by sa zalievanie malo vykonávať ráno, keď má rastlina šancu uschnúť a rozdiel teploty okolia a teploty vody je čo najmenší. Popoludňajšie zalievanie sa odporúča len vtedy, keď voda pochádza z otvorených nádrží, kde má možnosť sa pred podávaním zahriať. Mimoriadne dobré výsledky úrody uhoriek prináša použitie systému kvapkovej závlahy.
Spôsoby zavlažovania
- Kvapková závlaha: Kvapková závlaha je najznámejší spôsob zavlažovania. Tento systém nepremáča rastliny, čím sa eliminuje riziko ich vystavenia hubovým chorobám. Jeho nepochybnou výhodou je vysoká účinnosť a schopnosť udržiavať stálu vlhkosť pôdy. Pri tomto spôsobe zavlažovania je práce v teréne možné vykonávať aj počas prevádzky systému.
- Mikro-postrekovač: Zavlažovanie mikro-postrekovačom patrí k obľúbeným spôsobom zavlažovania uhoriek. Systém pozostáva z vhodne umiestnených mikro-postrekovačov, ktoré zmáčajú úrodu zhora. Pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami a preto sa mikro-postrekovač odporúča používať len v ranných hodinách, aby navlhčené listy a plody mohli rýchlo uschnúť.
Vápnenie pôdy
Vápnenie pôdy je dôležitým krokom pri vyživovaní pôdy a plodín vo vašej záhrade. Vápnenie zmierňuje kyslú pôdnu reakciu, optimalizuje pH pôdy, má asanačný účinok a znižuje chorobnosť rastlín vďaka tomu, že ničí choroboplodné zárodky v pôde. Vápnik je nenahraditeľnou látkou pre výživu rastlín a je potrebný pri stavbe oporných pletív buniek a koreňov. Na vápnenie pôdy sa najčastejšie používa pálené vápno alebo mletý vápenec. Pálené vápno rýchlejšie prijíma vlhkosť a je vhodnejšie do ťažkej pôdy, mletý vápenec uvoľňuje vápnik pomalšie a je vhodný na vápnenie ľahkých a stredne ťažkých pôd. Pri vápnení je dôležité vyhnúť sa súbežnému používaniu vápna s iným hnojivom - najmä s maštaľným hnojom a s fosforečnými hnojivami. Vápniť pôdu je možné celoročne, ale najlepší čas na vápnenie je v novembri - na jeseň. Vápno treba aplikovať na porýľovanú a rozdrobenú pôdu. Vápnenie nie je nutné opakovať každý rok, závisí to individuálne od spotreby vápnika rastlinami a jeho prirodzeným vyplavovaním z pôdy, podľa množstva úhrnu zrážok. Plodová zelenina ako sú napr. rajčiaky a uhorky, neznáša čerstvé vápnenie. Pôdnym rozborom vopred zistíme kyslosť pôdy - jej pH. Zemiakom sa darí na kyslých a slabo kyslých pôdach s kyslosťou od 5,5- 6,5 pH. Pri zemiakoch sa pôda nikdy nesmie vápniť na jar, pred zasadením, pretože môže zvýšiť výskyt chrastavitosti zemiakov.
Pestovanie uhoriek v kvetináčoch na balkóne
Úrodu uhoriek si môžete dopriať aj vtedy, ak nemáte vlastnú záhradu. Budete potrebovať priepustnú pôdu a črepníky s drenážnymi dierami s veľkým objemom, ideálne až do 30 l. Pre trpasličie odrody postačí objem do 20 l. Zemina by mala byť hlboká aspoň 20 cm. Príliš veľa záhradkárov uhorky na balkónoch nepestuje. Táto zelenina totiž potrebuje pomerne dosť miesta, slnka a vlahy. Na pestovanie uhoriek na balkóne budete potrebovať dostatočne veľké nádoby alebo kvetináče s dobrou drenážou. Odporúča sa použiť nádoby s minimálnym priemerom 30 cm a hĺbkou 20-25 cm. Nádoby naplňte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom. Kvetináče umiestnite na dostatočne preslnené stanovište a pravidelne zalievajte. Pestovanie na balkóne je také isté ako v záhone. Ideálny je slnenčný balkón v závetrí. Rozdiel medzi balkónovým a záhradným pestovaním spočíva v silnejšom prihnojovaní. V prostredí balkóna alebo mestskej záhrady s obmedzeným priestorom môžete uhorky vysadiť jedine zvislou formou. Medzi vynikajúce organické hnojivá patrí granulované Hoštické hnojivo na uhorky. Môžete siahnuť aj po hnojivách v tvare ekologických hnojivých tyčiniek. Ďalšou alternatívou sú kvapalné hnojivá na uhorky.