Prešov, tretie najväčšie mesto na Slovensku, sa borí s výzvou ako prilákať turistov a vytvoriť si výraznú značku. Napriek bohatému kultúrnemu dedičstvu, histórii a prírodným krásam regiónu, mesto zaostáva v návštevnosti za inými slovenskými mestami, ako sú Košice, Bratislava či dokonca menšie obce ako Horná Lehota a Senec. Čo je príčinou tohto stavu a aké kroky podnikajú miestni aktéri na zlepšenie situácie?
Čo ty tu?
Na ošarpanej budove vo Veľkom Šariši, ktorý leží na trase cyklotrasy Eurovelo, víta turistov nové umelecké dielo. Umelci Marek Cina a Juraj Gramantik použili klasický pozdrav dvoch Šarišanov, ktorí sa dlho nevideli: "Čo ty tu?". Táto krátka otázka však zároveň vystihuje aj prístup Prešovčanov k turizmu v ich meste. Zablúdil si sem cestou z Košíc?
Prešov vs. Košice: Súboj o turistov
Zatiaľ čo Prešov sa snaží nájsť svoju identitu a pritiahnuť turistov, Košice mu o míle utiekli. Dôkazom sú dáta - Košice boli po Bratislave a Tatrách tretím najnavštevovanejším miestom na Slovensku, zatiaľ čo Prešov sa nedostal ani do prvej dvadsiatky a obsadil až 27. miesto. V prvom polroku tohto roku Košice zaznamenali takmer 76-tisíc turistov, zatiaľ čo Prešov navštívilo necelých 14-tisíc.
Hľadanie prešovskej identity: Kone, jahody a podkovy
Prešov sa v minulosti snažil o rôzne marketingové stratégie. Vlani predstavil novú kampaň, v ktorej logo mesta upravil do tvaru podkovy so sloganom „Ľuďmi podkuté mesto“. Na niektorých stĺpoch verejného osvetlenia dokonca vlajú bannery s alternatívami sloganu ako „umením“ či „prírodou podkuté mesto“. Odkazuje to na slávny žrebčinec a koňa, ktorého mal odtiaľ vraj aj T. G. Masaryk.
Malé občianske združenie paralelne rozbehlo kampaň „Jahodové mesto“, odkazujúcu na maďarský názov Prešova - Eperjes, čo v preklade znamená mesto jahôd. Podľa legendy sa v lese pri Prešove stratil svojej družine kráľ Belo II.
Prečítajte si tiež: Recepty na chlieb z domácej pekárne
Mišo Hudák, zakladateľ iniciatívy Východné pobrežie, však hodnotí tieto snahy s rezervou: „Pre mňa ako Košičana je to zábava, podporuje to klasický stereotyp. Je veľmi ťažké pretláčať nový naratív, keď ľudia stále používajú koncepty z minulosti.“ V skutočnosti dnes v Prešove nie sú žiadne kone a ani jahody, teda okrem sochy koňa na námestí a obrovskej gýčovej fotografie cválajúcich koní nalepenej na stene zástavky Železničná stanica.
Čo ponúka Prešov turistom?
Andrea Sivaničová, zamestnankyňa krajskej knižnice, raz do mesiaca pripravuje Potulky Prešovom a sprevádza skupiny ľudí po zaujímavých miestach. Podľa nej ľudia prichádzajú najmä za históriou a pamiatkami. Prešovský kraj patrí ponukou pre turistov k najbohatším na Slovensku - od Tatier až po Poloniny, množstvo hradov, drevené kostolíky. „V Prešovskom kraji dakto zakopol a vysypal sa mu UNESCO košík,“ komentuje Mišo Hudák.
Otázka však je, či historické pamiatky stačia na to, aby sa človek v meste zdržal viac ako deň. Podľa Hudáka návštevnosť Košiciam primárne neprinášajú pamiatky, ale živá aktuálna kultúra. „V Košiciach sa snažíme čoraz viac ponúkať živé veci, ktoré vznikajú teraz. Turizmus už dnes nie je len návšteve pamiatok, viac a viac ľudí zaujíma zážitok,“ dodáva Hudák.
Problémy a výzvy pre rozvoj turizmu v Prešove
Doprava a infraštruktúra
Predkovia Prešovčanom sťažili situáciu - v meste sa traduje, že pred storočím sa „kartel“ majiteľov koní zasadil, aby hlavná železničná trasa Prešov obišla. Aj keď riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič spresňuje, že ide o mýtus, cestujúci sa nedostanú do Prešova bez toho, aby museli prestúpiť v Kysaku. Odtiaľ to trvá do mesta asi 20 minút. Samotné mesto sa už dlhé roky trápi s dopravnými zápchami, ktoré sa až vlani čiastočne vyriešili postavením juhozápadného obchvatu.
Podľa Hudáka by bolo riešením, aby medzi Prešovom a Košicami premávalo „lokálne metro“, teda každých 20 minút vlak.
Prečítajte si tiež: Tipy pre úspešné pečenie bezlepkového chleba
Prázdne centrum a nedostatok atmosféry
Napriek pekným a obnoveným pamiatkam je historické centrum Prešova prázdne a nemá atmosféru, ktorá priťahuje ľudí do Košíc. Majiteľka reštaurácie Poetika Katarína Tomková hovorí, že Prešovčania nie sú zvyknutí chodiť večer von a dopriať si koncert či večeru. Život sa sústreďuje do veľkých sídlisk, kam sa ľudia rozpŕchnu po práci. „Mesto potrebuje živé centrum, no to je už dlhé roky akoby zatvorené. Keby ste išli o deviatej večer, nemáte šancu zistiť, kde je ešte otvorená reštaurácia, nebodaj krčma. My miestni to vieme, ale Hlavná ulica je temnota,“ hovorí Višňovský.
Situáciu nezlepšilo ani otvorenie nákupného centra Novum na južnom konci Hlavnej ulice, oproti Divadlu Jonáša Záborského. Miestni tvrdia, že sa nič také nestalo. „Máme tu barak, v ktorom je tisíc ľudí, kým na námestí sú štyria. Človek má teraz ešte menší dôvod, prečo ísť do mesta,“ hovorí majiteľka reštaurácie Poetika.
Konzervativizmus a nedostatok sebavedomia
Podľa Miša Hudáka má Prešov jednu výraznú črtu - konzervatívne zázemie a vplyv cirkvi. Konzervatívne myslenie sa odráža aj v tom, že Prešovčania sú menej ochotní ísť do rizika, ktoré so sebou nové veci prinášajú. „V Košiciach ideme do väčšieho rizika, vezmeme si na seba aj väčšie projekty a učíme sa s nimi pracovať. Je to pravdepodobne väčším sebavedomím, vďaka ktorému to nakoniec zvládneme,“ vysvetľuje Hudák.
Prešovčanom bráni budovať svoj potenciál aj vlastná povaha. Martin Višňovský to opisuje takto: „Talentovo sme neskutočne silné mesto. Ale náš humor je taký, že si z toho robíme prdel. Pre nás je talentovaný človek strašná sranda, je to takzvaná samozrejmosť, sme v tomto veľmi krutí.“
Odliv mozgov a slabá podpora kultúry
Slavomír Capek vysvetľuje, že ísť do rizika znamená niečo iné v Košiciach ako v Prešove. „Exodus ľudí inak poznamená 100-tisícové mesto a inak 300-tisícové. Košice pocítili odchod mozgov, ale stále tam ostalo dosť ľudí, ktorí sú schopní konzumovať vyššiu kultúru. Odliv mozgov z Prešova je skutočne výrazný. Kým pred desiatimi rokmi žilo v meste takmer 92-tisíc obyvateľov, v roku 2019 ich zostalo 85-tisíc.
Prečítajte si tiež: Všetko o domácej pekárni
Kultúra v Prešove stráca práve pre slabú podporu mesta, zhodujú sa miestni. V Stratégii rozvoja kultúry viac ako polovica z oslovených Prešovčanov, ktorí pracujú s kultúrou, označila podporu od mesta najhoršími známkami. Vysvetľujú si to tým, že pre mesto nie je kultúra prioritou, ich vnímanie je konzervatívne. Mesto Prešov ročne minie na podporu kultúry približne dve percentá rozpočtu, minulý rok to bolo 1,5 milióna eur.
Nádej pre Prešov: Mladí ľudia a nové iniciatívy
Napriek všetkým problémom a výzvam existuje v Prešove nádej. Mladí ľudia tu zakladajú malé pekárne, bezobalový obchod, tvoria muraly na stenách budov a zakladajú rôzne iniciatívy. Podľa Capeka práve oni práve teraz budujú značku Prešova.
Príkladom je aj klub Wave, ktorý vyhral obchodnú súťaž mesta o priestor budovy na Sídlisku III. Majiteľ klubu Vladimír Moško tvrdí, že priestory od mesta by znamenali, že si po dvoch dekádach komerčného fungovania konečne trochu vydýchnu.
Čo by mal urobiť nový primátor?
Prešov čakajú voľby a cestovný ruch či kultúra by mali byť podľa miestnych priority nového primátora. Podľa Miša Hudáka by si nový primátor alebo primátorka mali raz do mesiaca zavolať všetkých kultúrnych aktérov a iba ich niekoľko hodín počúvať.