Vianočné tradície sú v Európe rôznorodé, ale pečený králik s brusnicami je obľúbeným jedlom v Holandsku počas Vianoc. Tento článok preskúma holandský recept na pečeného králika s brusnicami a kontext vianočných tradícií v Európe.
Vianočné tradície v Európe
Myšlienkou Európskej únie je zbližovanie členských štátov v rôznych oblastiach, avšak niektoré zvyky zostávajú zakorenené v kultúre každej krajiny a prenášajú sa z generácie na generáciu. Najväčším sviatkom pre väčšinu Európanov sú Vianoce. V 25 členských štátoch sa mnohé vianočné zvyky prelínajú, ale majú aj svoje odlišnosti.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc je vianočný stromček, pod ktorým nesmú chýbať darčeky. Tie však v každej krajine nosí niekto iný: vianočný stromček, Ježiško, Mikuláš, Santa Klaus, Sinter Klaas, Ukko, či Vassilios. Štedrý večer sa zvykne nazývať aj preto, že štedrovečerný stôl je plný dobrôt, na ktoré sa ľudia tešia celý rok. Nie však vo všetkých krajinách sa darčeky rozdávajú na Štedrý večer. V niektorých krajinách je najväčším sviatkom 25. december.
Vianočné tradície v rôznych krajinách
- Bulharsko: Na Vianoce nesmie chýbať stromček a slama, ktorá má pripomínať chudobu chlieva. Darčeky tu rozdáva dedo Koleda a tradičným jedlom je bravčové mäso, šošovica, fazuľa, ryža a kapusta.
- Česká republika: Vianoce sú sviatkami rodiny. Ľudia sa od rána postia, aby večer uvideli "zlaté prasiatko". Na štedrovečernom stole nechýba šošovicová, zemiaková alebo rybacia polievka, mäsový pokrm alebo ryba a vianočky. Cez deň sa zdobí stromček, aby pod neho mohol večer Ježiško priniesť darčeky a pri stromčeku všetci spievajú koledy.
- Dánsko: Prvými poslami blížiacich sa Vianoc sú adventné vence. Štyri horiace sviece znamenajú štyri obdobia ľudského života - detstva, mladosti, dospelosti a staroby. Darčeky sú pre Dánov veľkým prekvapením.
- Fínsko: Fíni sú presvedčení, že ich krajina je pravlasťou Santa Klausa. Vianoce sú pre nich aj veľkou slávnosťou vianočného stromčeka gigantických rozmerov.
- Francúzsko: Vianoce sú pre Francúzov rodinným sviatkom. Deti veria, že darčeky im prináša stromček na Štedrý deň večer. Večera je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú dary mora a hlavným jedlom je pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Okrem klasických sladkých dezertov sa podáva čokoládová saláma a roláda v podobe vianočného polena. Darčeky sa rozdávajú až na druhý deň ráno.
- Chorvátsko: Vianoce sú pre Chorvátov najdôležitejším sviatkom v roku. Darčeky im na Štedrý večer nosí Ježiško a v tento deň sa dodržiaval pôst.
- Grécko: Grékom nosí darčeky až na Nový rok svätý Vassilios. Vianoce spájajú s tradíciou hrania rôznych hier šťastia a krájania novoročných koláčov.
- Holandsko: Zo Španielska pripláva 25. decembra dedo Sinter Klaas na bielom koni. Vznesie sa nad strechami domov a cez komín sype deťom darčeky zabalené v pestrofarebných papieroch, rovno pod vianočný stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia - muríni, ľudia ich však volajú čiernymi Petrami. Pre dobré deti majú darčeky, neposlušné deti odnášajú vo vreciach do Španielska, kde musia celý rok slúžiť Sinterovi Klaasovi. Domov sa vrátia až o rok. Obľúbených vianočným jedlom je pečený králik s brusnicami.
- Írsko: Na Štedrý večer sa nechávajú pootvorené dvere pre svätú rodinu i chudobných pútnikov.
- Maďarsko: Vianočné darčeky si rozdávajú už pred štedrou večerou.
- Malta: Otváranie adventných kalendárov a čokoládových bonbónov je zvykom v prvý adventný deň. Prvým poslom Vianoc je Mikuláš, ktorý 6. decembra do vyčistených topánok dáva darčeky. Obdarováva ich nielen Ježiško, ale i vianočný duch "Weinachtsmann". Obľúbeným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty.
- Poľsko: Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše pre náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Hlavný chod - rybu vystriedal pečený moriak a rybaciu polievku nahradil boršč z červenej repy alebo kapustnice s hríbmi.
- Rakúsko: Tradíciou sú ručne vyrábané ozdoby na stromček, výroba jasličiek a betlehemov, svietnikov a vencov. Očakávajú príchod sv. Mikuláša, ktorí deťom rozdáva predovšetkým sladkosti a ovocie. Podľa ľudovej povery, režú na sviatok svätej Barbory čerešňové konáriky a dávajú ich za okná. Tradičným pokrmom sú ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.
- Rumunsko: Darčeky prináša Svätý muž, nie pod stromček, ale ich schováva do topánok a pod posteľ. Na Vianoce sa konzumuje pšenica ochutená kandizovaným ovocím, medom a hrozienkami a veští sa budúcnosť podľa jablčných jadierok alebo s pomocou čierneho kohúta.
- Slovinsko: Božič - malý boh - sa volá prvý adventný deň a na Troch kráľov sa dojedajú zvyšky vianočného chleba, tzv. božičníka. Zvykom je modlitba za zdravie a šťastie a po večeri nasledovalo čarovanie.
- Španielsko: Oslavy Vianoc sa nesú v znamení spevu, hudby a tanca. Ako hlavný chod sa na Štedrý večer podáva baranie, jahňacie alebo kozľacie mäso s množstvom zeleniny, ovocia a vína. Na stole nesmú chýbať sladké múčniky a zákusky. Neobdarúvajú sa darčekmi na Štedrý večer.
- Švédsko: Vo švédskej domácnosti nesmie chýbať trojramenný vianočný svietnik so sviečkami. Stromček sa zvykne zdobiť až na Štedrý deň a doprostred miestnosti sa zavesí "vianočná koruna". Darčeky nosí hrbatý vianočný škriatok Jultomben, ktorého sprevádza malý trpaslík Julnissar. Vianočný stôl je plný sušenej tresky v bielej omáčke, teplej šunky so zeleným hráškom a špecialít - varenej hnedej fazule so slaninou, zapečenou v cibuli. Nakoniec sa podáva sladký dezert - ryžový nákyp so zapečenou mandľou.
- Veľká Británia: Vianočné tradície sú spojené s vystavovaním vianočných pohľadníc na rímsu kozubu, pobozkať sa pod vetvičkou imela ako aj vešanie pančúch na kozub, do ktorých prináša darčeky Santa Claus. Štedrovečerná večera sa koná 25. decembra. Podáva sa plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.
- Slovensko: Vianočné obdobie sa začína už štyri nedele pred Štedrým dňom, pričom sa každú nedeľu zvykne zapáliť jedna sviečka na adventnom venci. Rúškom tajomstva a vianočných povier sú opradené zvyky počas Štedrej večere. Na štedrovečernom stole by sa mali prestierať taniere do párneho počtu. Ľudia kedysi verili, že keď na Štedrý deň niečo požičajú, privolá im to biedu. Ďalším z rituálov je obviazovanie nitiek o nohy stola. A aby sme moli bohatí, mali by sme si pod tanier položiť mincu alebo rybiu šupinu. Na štedrovečernom stole u Slovákov nesmú chýbať oblátky, trubičky, med, cesnak a jablko. Pred hlavným jedlom nesmie chýbať polievka - rybacia, šošovicová, hrachová alebo kapustnica.
Pečený králik s brusnicami: Holandský recept
Hoci presný recept na holandského pečeného králika s brusnicami nebol poskytnutý, môžeme si ho predstaviť na základe dostupných informácií a bežných kuchárskych postupov.
Ingrediencie:
- 1 králik, naporciovaný
- Soľ a mleté čierne korenie
- Olej alebo masť na pečenie
- 1 cibuľa, nakrájaná
- 2 strúčiky cesnaku, prelisované
- 200 ml brusnicového džúsu
- 250 g brusníc (čerstvé alebo mrazené)
- 100 ml voda
- Bylinky (napr. tymian, rozmarín)
Postup:
- Králik osolíme a okoreníme.
- V hrnci alebo pekáči rozohrejeme olej alebo masť a králika opečieme zo všetkých strán.
- Pridáme nakrájanú cibuľu a prelisovaný cesnak a krátko orestujeme.
- Zalejeme brusnicovým džúsom a vodou. Pridáme brusnice a bylinky.
- Prikryjeme a dusíme v rúre pri 180 °C približne 1,5 - 2 hodiny, alebo kým králik nie je mäkký.
- Počas pečenia králika občas prelievame šťavou.
- Podávame s prílohou podľa chuti (napr. zemiaková kaša, ryža, knedľa).
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na varenie s tvarohom
Prečítajte si tiež: Pečenie Dvakrát Pečeného Chleba
Prečítajte si tiež: Pečený čaj: Ideálny nápoj na chladné dni