Paradajky sú obľúbená zelenina, ktorú si môžeme dopriať aj z vlastnej úrody, aj keď nemáme záhradu. Pestovanie paradajok na balkóne je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť čerstvú zeleninu. Medzi rôznymi odrodami paradajok niektoré vynikajú svojím listom, ktorý pripomína listy zemiakov. V tomto článku sa pozrieme na pestovanie paradajok s listom podobným zemiaku.
Výber vhodnej polohy a pôdy
Melóny, podobne ako paradajky, sú veľmi náročné na polohu a pôdu. Vyžadujú si teplé, výslnné a chránené polohy a úrodné, hlinité alebo hlinitopiesočnaté pôdy. Paradajky, podobne ako melóny, potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade.
Sejba a výsadba
V teplých oblastiach melóny vysievame v máji priamo na záhony dobre vyhnojené kompostom, prípadne uležaným maštaľným hnojom. Bežnejšie je však vysádzanie predpestovaných priesad. Semená vysejeme do malých črepníkoch už v apríli. Z predpestovaných priesad získavame plody až o 3 týždne skôr ako z priameho výsevu. Koncom mája vysádzame silné a otužené rastliny vo vzdialenosti cca 0,8m do seba. Aby sme urýchlili nasadzovanie plodov, hlavný výhonok cukrových melónov zaštipujeme za tretím normálnym listom, vodné melóny (dyne červené) nezaštepujeme.
Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť.
Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pokiaľ sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta.
Starostlivosť o rastliny
Kým sa porast rozrastie, plečkujeme a opatrne okopávame. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam.
Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.
Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov.
Vrúbľované paradajky
Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny.
Prečítajte si tiež: Paradajka a zdravie
Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.
Zber
Melón cukrový zbierame postupne ako dozrieva. Zrelé plody poznáme podľa výraznej vône a mäknutia alebo praskania šupky okolo stopky. Dyňu červenú začíname zbierať koncom augusta a najviac v septembri.
Pre postupný zber paradajok je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov.
Alternatívne plodiny a bylinky
Okrem paradajok a melónov existuje mnoho ďalších rastlín, ktoré môžeme pestovať na balkóne.
Bylinky: Voňavé bylinky predstavujú skvelý zdroj čerstvých vitamínov, minerálov a okrem toho dokážu prevoňať a rozžiariť každú kuchyňu. Pestovať sa dajú aj počas zimy, keď nám najviac chýbajú zelené lístky či čerstvé suroviny, ktoré by sme inak našli v záhrade alebo na trhu v teplejších mesiacoch.
Prečítajte si tiež: Zdravé recepty pre deti: Paradajka a bazalka
Medzi možnosti, ako začať s pestovaním byliniek, patrí kúpa predpestovaných sadeničiek alebo výsev semien. Zakúpené bylinky, či už z hobby centra alebo obchodu s potravinami, budú prosperovať, len ak im doprajete vhodné podmienky. Najdôležitejšie je svetlo, ktorého je v zime pomerne málo. Vždy sa snažte umiestniť črepníky čo najbližšie k oknu, prípadne zvážte umelé prisvetľovanie špeciálnymi LED grow lampami. Kľúčová je aj pravidelná zálievka. Snažte sa zalievať vtedy, keď vrchná časť substrátu mierne preschne, aby ste predišli premočeniu a následnej hnilobe koreňov. Pretože bylinky sú pri pravidelnom zbere čiastočne oslabované, najmenej raz za dva týždne ich prihnojte tekutým hnojivom. Zvlášť v prekúrených bytoch ocenia bylinky občasné rosenie listov, čo pomôže udržať primeranú vlhkosť vzduchu a zabráni žltnutiu.
Aby ste zaistili, že vám bylinky vydržia dlhšie, zberajte ich premyslene: Pri zbere bazalky, rozmarínu či tymianu sa odporúča skôr odstrihnúť celú stonku nad pupenmi alebo v mieste, kde sa rozvetvuje. Pri pažítke zas môžete pokojne odstrihnúť stonky až pri zemi.
Okrem pestovania dospelých rastlín stojí za zmienku aj zber byliniek vo veľmi mladom štádiu, keď ešte nie sú úplne vyvinuté. Ide o takzvané baby leaves (mladé lístky) alebo microgreens (keď sa zbierajú hneď po vyklíčení a vytvorení prvých klíčnych lístkov).
Žerucha siata je u nás dlhodobo obľúbená. Veľmi rýchlo klíči, zvyčajne do niekoľkých dní, a nepotrebuje prakticky žiadny substrát. Stačí jej vlhká vata, buničina alebo kuchynské papierové utierky. Petržlen je dvojročná rastlina, ktorá v záhrade prezimuje ako koreň. Ak ste si na jeseň tesne pred mrazmi vybrali zdravý petržlenový koreň zo záhonu, môžete ho zasadiť do väčšieho črepníka a umiestniť v byte na chladnejšie, ale svetlé miesto (napríklad neďaleko okna, kde nie je prekúrené). Celú zimu budete môcť zberať jeho čerstvé listy.
Letničky: Medzi typické žlté letničky do záhrady patrí gazánia (lat. Gazania spledens). Kvitne veľkými žltými až žltooranžovými kvetmi. Je nenáročná, obľubuje slnečné stanovisko, znesie aj úpek. Medzi letničky do záhrady určite patrí aj slnečnica jednoročná (lat. Helianthus annuus). Typicky ju poznáme v žltej farbe, nájdeme však aj červené odrody.
Pôdopokryvné rastliny: Hľadáte nenáročné rastliny, ktoré svojimi vlastnosťami dokážu v krátkom čase porásť celé svahy, plochy a nahradiť aj trávnik? Existuje množstvo drevín a trvaliek, ktoré to dokážu. Tieto pôdopokryvné trvalky ochraňujú samotnú vrchnú časť pôdy pred vysúšaním, zabraňujú rastu burinám, spevňujú svah, zabraňujú erózii a prašnosti.
Zimozeleň, latinsky Vinca, patrí medzi vytrvalé byliny či polokry vyskytujúce sa najmä v Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje iba zimozeleň menšia. Rastlina je pomerne nízka a rozľahlá, má fialovo modré kvety umiestnené jednotlivo.
Rastliny odpudzujúce hmyz: Hmyz ako sú komáre neznášajú aromatické rastliny a teda čím výraznejšia vôňa, tým lepší úspech. Obklopte sa výsadbou, ktorá je korenistá, aromatická a voňavá už pri prvom závane vetra.