Špenát (Spinacia oleracea) je nenáročná a rýchlo rastúca listová zelenina, ktorá je bohatá na vitamíny a minerály. Možno ho pestovať v záhrade aj v kvetináči na balkóne či parapete.
Špenát: nenáročná zelenina plná vitamínov
Špenát je listová zelenina, ktorá sa teší obľube pre svoju nenáročnosť a nutričnú hodnotu. Je bohatý na vitamíny a minerály, a preto je skvelým doplnkom zdravej stravy.
Baby špenát: jemnejšia chuť a rýchla úprava
Baby špenát je mladá forma špenátu, ktorá sa zbiera skôr a má jemnejšie listy s lahodnejšou chuťou. Hodí sa najmä do šalátov alebo na rýchlu tepelnú úpravu.
Výsev a pestovanie špenátu
Špenát je možné vysievať viackrát počas roka, v závislosti od odrody. Je dôležité poznať spôsoby, ako špenát uskladniť, aby ste jeho zásoby mali po ruke kedykoľvek a žiadne lístky neskončili bez využitia v koši. K obľúbeným metódam, ktoré uchovávajú cenné živiny aj chuť tejto listovej zeleniny, patrí mrazenie.
Jarný výsev
Ak ste sa do výsevu špenátu pustili v marci, onedlho vás čaká zbieranie čerstvej zelenej úrody. Semená špenátu je vhodné zasadiť do pôdy už v marci. Semená totiž klíčia už pri teplote okolo 4 °C a nezľaknú sa ani dlhšieho pobytu v chladnej a vlhkej pôde. Po 5 - 6 týždňoch býva pestovateľská snaha korunovaná prvým úspešným zberom. Ak je špenát vysadený neskoro na jar, nemusíte byť s úrodou spokojní. Predlžujúce sa jarné dni a rastúce teploty spôsobia, že špenát ide rýchlo do kvetu.
Prečítajte si tiež: Komplexná analýza situácie utečencov v Hamburgu
Jesenný výsev
Mnohých možno prekvapí, že so špenátom vôbec nemusíte čakať a pokojne ho vysadiť už na jeseň. Dôležité je nevysievať ho príliš skoro. Ak by vyrástol ešte pred zimou, mohol by vymrznúť. Ak chcete vyskúšať odrody s červenými stonkami, ako napríklad „Red Kitten“ alebo „Reddy“, jeseň je na to ideálnym obdobím. Ako zimný špenát sa viac hodia veľkolisté odrody ako „Giant Winter“ a „ Oriental Giant“. Zdá sa, že široké listy vedia dokonale využiť obmedzené zimné svetlo. Mnohé jesenné a zimné odrody prekvapujú pevnosťou a chuťou. Mnohé jesenné a zimné odrody špenátu prekvapujú pevnosťou a chuťou. Ak si chceme vychutnať na jeseň čerstvý špenát, treba ho siať najneskôr do polovice septembra. Na prezimovanie stačí siať ešte neskôr, ak je priaznivé počasie dokonca aj v októbri, či v novembri. Osivo, ktoré zasejeme v pôde napučí a výhonky sa objavia až skoro na jar. Špenát sejeme nahusto, ak je pôda veľmi suchá, oplatí sa ju povalcovať a zavlažiť. Zimný špenát počas najchladnejších mesiacov prekryte.
Pestovanie v kvetináči
Hoci je špenát jednou z prvých jarných pestovaných plodín na záhradách, nemusíte zúfať ani v prípade, ak záhradu nemáte. Semená špenátu je vhodné zasadiť do pôdy už v marci.
Starostlivosť o špenát počas rastu
Pri pestovaní špenátu je dôležité myslieť na niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho rast a kvalitu úrody.
Striedanie plodín
Pri pestovaní je dôležité myslieť aj na to, aby sa na jednom mieste striedali rôzne druhy zeleniny.
Ochrana pred mrazom
Na jeseň je dobré myslieť aj na to, ako rastliny ochrániť pred zimou. Veľmi účinným spôsobom je mulčovanie - či už slamou, lístím alebo ihličím. Mulč vytvorí prirodzenú izolačnú vrstvu, ktorá zmierni výkyvy teplôt a ochráni pôdu pred premŕzaním. Zároveň udržiava vlahu, takže rastliny nebudú v zime trpieť suchom, a navyše pomáha obmedziť rast buriny.
Prečítajte si tiež: Recepty s baby špenátom
Zálievka
Nezabúdajte, že za slnečného počasia budete musieť zalievať záhon dvakrát denne. Ak chcete znížiť riziko, že zasiata zelenina medzi polievaním vyschne, prikryte plochu záhradným rúnom s dvojitou hrúbkou. K zemi ho prichytíte, napríklad, tehlami. Rúno prepúšťa svetlo a dážď, ale výrazne spomaľuje odparovanie povrchu.
Spracovanie a využitie špenátu
Špenát je v kuchyni veľmi univerzálny a dá sa pripraviť na rôzne spôsoby.
Spracovanie
Špenát pri dlhom skladovaní stráca zo svojej chrumkavosti, chuti a výživových hodnôt. Najlepšie je konzumovať čerstvý špenát, alebo špenát, ktorý bol rýchlo zamrazený po odtrhnutí. Ak sa aj stane, že pár lístkov zvädne, namočte ich do studenej vody s octom.
Recepty a využitie v kuchyni
Špenát sa dá pripraviť na rôzne spôsoby - napríklad dusiť, blanšírovať alebo zapekať s cestovinami, zemiakmi a inou zeleninou. Ľudia, ktorí odvážne skúšajú v kuchyni nové kombinácie, poznajú aj svieži špenátový šalát s jahodami, feta syrom a ostrou zálievkou. Okrem toho, že špenát vytvára s jahodami zaujímavú chuťovú kompozíciu, vyhovujú si spoločne aj pri výsadbe na záhrade.
Mrazenie špenátu
Pri väčšej úrode, ktorú nedokážete okamžite spotrebovať, špenát zamrazte. Najčastejšie sa mrazia špenátové listy v celosti, posekané na drobné kúsky alebo pomixované do jemné pyré, ktorým môžete naplniť rôzne malé formičky. Mrazením sa špenát neznehodnotí.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre použitie zeleného špenátu
Trochu histórie a zaujímavostí
Špenát pôvodne pochádza z oblasti starovekej Perzie, dnešného Iránu a okolitých krajín. Do Číny sa dostal v 7. storočí, do Európy o niečo neskôr - v 12. Krvácajúcim francúzskym vojakom sa počas prvej svetovej vojny podávalo červené víno zmiešané so špenátovou šťavou. Verili, že ich krv tak bude hustejšia a zmierni sa nadmerné krvácanie. V minulosti bol špenát prezentovaný ako listová zelenina s veľmi vysokým obsahom železa. V roku 1870 publikoval nemecký chemik Erich von Wolf prácu, podľa ktorej mal špenát desaťnásobne viac železa ako iné druhy listovej zeleniny. Trvalo 67 rokov, kým sa toto bombastické zistenie vyvrátilo a ešte dlhé roky sa udržalo v knihách. V skutočnosti došlo k nechcenému posunu desatinnej čiarky. Po zistení chyby sa z 35 mg železa stalo reálnych 3,5 mg železa na 100 g špenátu. Ak deti odmietajú špenát, majú na to svoj dôvod. Ich chuťové receptory sú citlivejšie a špenát vnímajú výrazne horkejšie ako dospelí ľudia. Netreba ich nasilu nútiť. Odpor voči horkému je prirodzený a je prevenciou pred konzumáciou jedovatých potravín. Ani vy sa nenúťte do konzumácie horkého špenátu kupovaného v obchode.