Rajčiny, známe aj ako paradajky (Solanum lycopersicum), patria medzi najobľúbenejšie a najpestovanejšie plodiny na svete. Ich univerzálnosť v kuchyni a zdravotné benefity z nich robia nepostrádateľnú súčasť mnohých jedálničkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pestovaní rajčín, ich výskyte, rôznych odrodách a výhodách konzumácie.
Pôvod a výskyt
Rajčiak pochádza z hôr Strednej a Južnej Ameriky. Do Európy ho v roku 1498 priviezol Krištof Kolumbus. Spočiatku bol považovaný za okrasnú rastlinu. Pestuje sa po celom svete, hlavne v miernych a subtropických oblastiach.
Pestovanie rajčín: Od semienka po úrodu
Pestovanie rajčín nie je zložité, ale vyžaduje správne podmienky a starostlivosť. Pre úspešné dopestovanie kvalitných rajčín je dôležité venovať pozornosť viacerým faktorom, ako je výber správnych priesad (planty), čas výsadby, pravidelné polievanie, hnojenie a ochrana pred škodcami a chorobami. Intenzívnosť pestovania uplatníme v hnojení, ošetrovaní a ochrane. Rajčiaky sú náročné na výživu, ktorú zabezpečujeme organickými a anorganickými hnojivami.
Výber priesad (planty) a čas výsadby
Rajčiny sa zvyčajne pestujú zo semien, ktoré sa pred výsadbou vysievajú do kvetináčov alebo debničiek ako priesady (sadenice). Semená je vhodné vysievať už začiatkom februára až marca, aby priesady boli dostatočne silné, keď príde čas na ich presadenie do záhrady. Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice rajčiakov zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade.
Priesady rajčín (planty) by mali byť starostlivo ošetrované - mali by byť umiestnené na svetlom mieste s teplotou okolo 18-22 °C, aby mali dobré podmienky na rast. Po vzídení sa sadenice pravidelne polievajú, aby sa podporil ich zdravý vývoj.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Rajčiny sú teplomilné rastliny, ktoré potrebujú stabilné teplé počasie na svoj rast. Ideálny čas na presadenie priesad rajčín (planty) do záhrady je po posledných mrazoch, teda v druhej polovici mája alebo začiatkom júna, keď sú nočné teploty nad 10 °C a neexistuje riziko mrazov.
Pri presádzaní je dôležité vybrať miesto, ktoré je slnečné, dobre priepustné a nie príliš vlhké. Rajčiny potrebujú dostatok svetla na fotosyntézu a rozvoj plodov. Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne.
Ako presádzať rajčiny
Existuje viacero spôsobov, ako sadiť paradajky. Presádzanie sadeníc rajčiakov do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (15 °C). Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.
Aklimatizácia sadeníc rajčiakov: Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Následne môžeme sadiť rajčiny vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc paradajok odstránime všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože paradajky majú schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe rajčiakov zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, po ktorej bude môcť rajčiak šplhať.
Prečítajte si tiež: Paradajka a zdravie
Paradajky môžeme pestovať aj v nádobách s drenážnymi dierami na dne. Aj pri pestovaní rajčiakov v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o paradajky v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade.
Starostlivosť počas rastu
Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Takto rajčiak prinútime k tomu aby energiu nasmeroval do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov. Hlavnú stonku je s postupným rastom potrebné priväzovať k opore (cca. každých 25 cm) širokými motúzmi/stužkami. Rajčiakom tiež prospieva ak ich zbavíme spodných bočných stoniek s listami, ktoré sa dotýkajú zeme.
Polievanie: Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody.
Hnojenie: Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať. Nemali by sme ho vysádzať na miesta, kde boli v predchádzajúcom roku vysadené zemiaky, alebo do susedstva zemiakov.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Škodcovia a choroby paradajok: Boj proti voškám, moliciam a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení paradajok je neodmysliteľnou súčasťou života záhradkárov a pri pestovaní rajčín sa im nevyhne nik, no s použitím správnych metód ich môžete podstatne zredukovať.
Prečítajte si tiež: Zdravé recepty pre deti: Paradajka a bazalka
Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín, ktoré sa pestujú v záhradách aj na balkónoch. Pri pestovaní však môžu byť náchylné na škodcov, ako sú vošky, roztoče a molice, a choroby, ako je pleseň a vírusové infekcie. Paradajky dobre rastú v kombinácii s rastlinami, ktoré odpudzujú škodcov. Výsadba bazalky, nechtíka a cesnaku v blízkosti paradajok pomáha odpudzovať vošky a roztoče. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a praslička, sú účinné prírodné metódy na ochranu paradajok pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a posilňujú prirodzenú odolnosť rastlín.
Paradajky preferujú hlbokú, kyprú a dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. Paradajky môžete sadiť vedľa cibule, mrkvy alebo špenátu, ktoré podporujú ich rast a znižujú tlak škodcov. Pri dobrom prísune organickej hmoty sa môže pestovať na akomkoľvek priepustnom type pôdy. Na prvý pohľad jej pestovanie nie je nejako náročné.
Zber a skladovanie
Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto.
Paradajky sú pomerne rýchlo sa kaziace plody, preto je dôležité ich správne skladovať, aby si zachovali čo najdlhšie čerstvosť.
- Pri izbovej teplote: Nezrelé rajčiny je najlepšie skladovať pri izbovej teplote. Chladnička zastaví (a niekedy neutralizuje) proces zrenia, zatiaľ čo izbová teplota (alebo horúca) urýchli zrenie. Nezrelé zelené paradajky nechajte, stonkou dolu, v papierovom vrecku alebo v lepenkovej škatuli v jednej vrstve. Umiestnite ich na chladnom mieste, až kým sa nesfarbia. Dokonale zrelé paradajky by mali byť uchovávané pri izbovej teplote ďaleko od slnečného svetla. Uistite sa, že sú v jednej vrstve, nedotýkajú sa navzájom a sú stonkou nahor. Skonzumujte ich počas niekoľkých dní.
- V chladničke: Prezreté paradajky, ktoré sú jemné na dotyk s veľmi červenou dužinou, sa najlepšie udržujú v chladničke. Studený vzduch nenechá rajčiaky viac dozrievať a mali by ste ich spotrebovať do troch dní.
Typy a odrody rajčín
Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).
Rajčiaky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.
Medzi obľúbené odrody patria:
- Big Beef: Veľké plody a odolnosť voči chorobám.
- Rajčiny s plodmi na viniči (Vine tomatoes): Tieto rajčiny sa pestujú na rastlinách, ktoré majú plody pripojené k stonke.
- San Marzano: Ideálne na pravé talianske omáčky.
- Rajčiny Tornado: Tornado je odroda s veľmi vysokým výnosom, plody sú stredne veľké, červené, pevné a šťavnaté.
- Cherokee Purple: Tmavé, ale sladké rajčiny.
- Rajčiny Delphine: Delphine sú odrody s veľkými plodmi, ktoré majú vynikajúcu chuť a hustú dužinu. Ideálne na priame konzumovanie, do sendvičov a šalátov.
- Rajčiny Býčie srdce (Beefheart): Rajčiny Býčie srdce (Beefheart) sú veľké, mäsité rajčiny s veľmi šťavnatou a hustou dužinou.
- Orange Oxheart: Veľké, sladké plody, ideálne na sendviče.
- Valdo
- Tornádo F1: Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.
- Tumbling Tom Yellow: Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
- Mirado Red: Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
- Oxheart
Výhody konzumácie rajčín
Rajčiny sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé. Obsahujú množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré prispievajú k zdraviu.
- Zdravé trávenie: Rajčiny obsahujú vlákninu, ktorá podporuje trávenie a pomáha predchádzať zápche. Paradajky udržujú tráviaci systém zdravý tým, že zabraňujú zápche aj hnačke. Zabraňujú tiež žltačke a účinne odstraňujú toxíny z tela. Okrem toho majú veľké množstvo vlákniny, ktoré môžu vylučovať črevá a znižovať príznaky zápchy. Zdravé množstvo vlákniny pomáha stimulovať peristaltický pohyb v hladkých tráviacich svaloch a uvoľňuje žalúdočné a zažívacie šťavy.
- Prevencia rakoviny: Paradajka obsahuje veľké množstvo lykopénu, ktorý je karotenoid a antioxidant, ktorý je vysoko účinný pri odstraňovaní voľných radikálov spôsobujúcich rakovinu. Túto výhodu je možné získať aj z tepelne spracovaných výrobkov z rajčiakov, ako je kečup.
- Zdravé srdce: Každodenné konzumovanie rajčiaka znižuje riziko vzniku hypertenzie. To je čiastočne spôsobené pôsobivými hladinami draslíka nachádzajúcich sa v rajčiakoch.
- Zdravé zuby, kosti, vlasy a pokožka: Paradajky pomáhajú udržiavať zdravé zuby, kosti, vlasy a pokožku. Topická aplikácia paradajkovej šťavy je dokonca známa ako liečba ťažkých spálenín. Denná spotreba chráni pokožku pred UV spálením. Hodia sa v príprave produktov proti starnutiu.
- Zdravé oči: Lykopén je dobrý pre vaše oči. A to nie je jediný výživný prostriedok v rajčiakoch; obsahujú tiež luteín a beta-karotén.
- Silné kosti: Paradajky obsahujú značné množstvo vápnika a vitamínu K.
- Ochrana pred škodlivými účinkami fajčenia: Paradajky môžu znížiť množstvo poškodenia spôsobeného fajčením cigariet.
- Antioxidačné účinky: Paradajky obsahujú veľké množstvo vitamínu A a vitamínu C. Je to hlavne preto, lebo tieto vitamíny a beta-karotén pôsobia ako antioxidanty na neutralizáciu škodlivých voľných radikálov v krvi. Voľné radikály v krvnom obehu sú nebezpečné, pretože môžu viesť k poškodeniu buniek.
- Lepšia nálada a spánok: Paradajky obsahujú kyselinu listovú, ktorá nám dodáva životný optimizmus a vitamín B3, ktorý podporuje dobrú náladu a zdravý spánok.
Choroby paradajok a ako s nimi bojovať
Ochorenia paradajok vedú k strate rastlín i úrody. S tými, s ktorými sa môžeme stretnúť sú buď fyziologické, hubovité, bakteriálne, vírusové. Častokrát prinášajú rozčarovanie pri pestovaní. A niekedy sa nesprávne identifikujú, takže sa občas jedna choroba zamieňa za inú.
Fyziologické ochorenia:
- Praskanie plodov: Riešením tohto problému, ktorý nastal po výdatnom príjme vlahy po dlhom období sucha, je pravidelná závlaha.
- Zelený prstenec: Býva spôsobený nedostatočnou výživou rastlín, vysokými teplotami a silným slnečným žiarením. Nedostatok vo výžive môžeme jednoducho poriešiť pomocou správneho dávkovania Hnojíka.
- Zvinovanie spodných listov: Je vyvolané poveternostnými podmienkami, vysokými teplotami a suchým vzduchom. Opäť môžeme použiť zatienenie rastlín.
- Hniloba špičiek plodov: S pôvodom v nedostatku vápnika a vlahy počas obdobia, keď plody rastú. Pred výsadbou preto odporúčame doplniť vápnik do pôdy, napríklad vo forme rozdrvených vaječných škrupín. Pri prvých príznakoch je nutné doplnenie vápnika do pôdy. K tomu pravidelné prihnojovanie a zavlažovanie (zvlášť v suchom období) pomôže tento problém poriešiť.
Bakteriálne ochorenia:
- Bakteriálna rakovina: Spôsobovaná baktériou Corynebacterium michiganense, býva príčinou kučeravenia listov paradajok a je nebezpečnou chorobou paradajok. Rozpoznávacím znakom je charakteristické zvlnenie listov rajčiny, po ktorom začne vädnúť. Najprv sa to prejaví v spodnej časti rastliny, ktoré rýchlym tempom smeruje nahor. Môže sa prejavovať na listoch len na jednej strane stonky. Pri silnom napadnutí vznikajú praskliny, ktoré môžu viesť k vytekaniu slizu.
- Stolbur rajčiaka: Vyvolávaný špecializovanou baktériou označovanou ako intracelulárny parazit fytoplasma Tomato stolbur, ktorého nosičomi je hmyz. Príznaky stolburu sa prejavujú na všetkých nadzemných častiach napadnutých rastlín. Viditeľné sú výrazné zmeny na celej rastline. Môžeme pozorovať chlorózu na vrcholkoch rastlín, skrátenie stonkových článkov a vertikálnejší rast. Prejavy na listoch vidíme v ich menšom počte a zároveň ich zakrpatievanie a stáčanie okrajov nahor. Spodná strana listov môže mať ružový či fialový nádych.
Hubové ochorenia:
- Septóriová škvrnitosť: Je deštruktívna choroba paradajok listov, stopiek a stoniek, ktorú vyvoláva huba Septoria Lycopersici. Prejavy nájdeme najprv na spodných listoch v blízkosti zeme. Spoznáme ich ako drobné okrúhle škvrny s tmavými okrajmi a stredu žltobéžovej farby. Uprostred škvŕn môžeme vidieť drobné čierne bodky vytvorené spórami. Škvrny na listoch sa postupne rozrastajú. Listy žltnú a opadávajú. Huba nenapadá plody, len stonky a stopky kvetov. Avšak jej následkom sa znižuje veľkosť a kvalita plodov.
- Suchá škvrnitosť listov (Alternarióza paradajok): Je spôsobená hubou Alternaria solani. Prejavuje sa na listoch paradajok ako žilkované škvrny až 1,5 cm veľké, tmavohnedej farby s jasne vyznačenými sústrednými zónami. Škvrny na listoch postupne vyschnú a vypadnú. U plodov dochádza k napadnutiu v miestach poškodenia šupky a v úžľabine napojenia stopky na plod. Na miestach napadnutia plody zahnívajú a vzniká tam viditeľný mycéliový povlak.
- Fuzarióza (vädnutie rajčiakov): Spôsobuje huba s názvom Fusarium oxysporum. Jej vstupnou bránou sú korene paradajok, ktoré sú poranené a prerastajú zamorenou pôdou. Prvý príznak, ktorý si môžeme všimnúť, sú ovisnuté a vädnúce spodné listy strácajúce zelené farbivo a mení sa farba do zlatožlta. Huba spôsobuje hnednutie cievnych zväzkov vo vnútri rastliny, aj keď jej povrch nevykazuje známky napadnutia. Upchatie ciev vedúcich vodu je hlavný dôvod vädnutia rastliny. Spóry huby Fusarium oxysporum prežijú v pôde aj niekoľko rokov. Huba obľubuje suché počasie a nízku vlhkosť pôdy. V kombinácii s teploty pôdy presahujúcou 27 °C sú to ideálne podmienky a šírenie ochorenia.
- Pleseň zemiaková (Fytoftóra): Predstavuje rýchlo sa šíriacu chorobu paradajok, ktorá spôsobuje rýchlo postupujúce hnednutie listov, stoniek i plodov. Vyskytuje sa pri pestovaní vo voľnom priestranstve v záhrade či na poli, ale i v uzavretých skleníkoch či fóliovníkoch. Priaznivé podmienky pre jej rozmnožovanie prichádzajú najmä po daždivých dňoch. Prvými príznakmi napadnutia sú veľké, nepravidelné, vodnaté škvrny na špičkách a okrajoch listov. Tie sa pri vhodných podmienkach rýchlo zväčšujú a zasahujú značnú časť listu. Na zelených a nedozretých plodoch paradajky sa objavia charakteristické veľké, tvrdé škvrny hnedej farby, ktoré zasahujú hlboko do dužiny plodu.
- Čierna pleseň: Patrí závažné ochorenia paradajok. Príznaky si môžeme všimnúť na povrchu ovocia ako lézie od drobných po veľké, prepadajúceho sa kruhového tvaru.
- Sivá pleseň: Je vyvolávaná hubou Botrytis cinerea, ktorá napáda viac ako 200 druhov rastlín, od okrasných po úžitkové, zeleninu i ovocie. Predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre paradajky počas zimného, jarného a jesenného pestovania v uzavretých priestoroch ako skleník, fóliovník, parenisko či fóliový tunel. Tam, kde je vysoká vlhkosť a obmedzené vetranie. Príznaky sivej plesne nájdeme na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny šedozelenej alebo žltej farby, ktoré sa postupne zväčšujú nájdeme na listoch, ktoré postupne odumierajú. Stonky vykazujú prítomnosť veľkých škvŕn sivej alebo hnedej farby. Napadnuté puky kvetov hnednú a následne odumierajú. Rastlina nad miestom infekcie stonky odumiera. Plody paradajok postihnuté sivou plesňou majú vodnaté a mäkké škvrny.
Vírusové ochorenia:
Vírusové ochorenia paradajok zvyčajne spôsobujú zmeny farby listov, bledé škvrny a môžu spôsobiť zakrpatený alebo abnormálny rast. K ich napadnutiu a rozšíreniu veľmi často prispievajú škodcovia, ktorý tieto patogény prenášajú. Vo všeobecnosti sa uvádza, že rastliny napadnuté vírusmi sa nedajú liečiť. Preto v rámci zamedzenia šírenia vírusových patogénov sa odporúča ich zlikvidovať. Presnos ochorenia môžu spôsobiť ako škodcovia ako vošky, molice a ďalšie, tak samotní pestovatelia svojim infikovaným náradím a podobne.
- Vírus bronzovitosti rajčiaka: Nepatrí len medzi choroby paradajok, ale napadá asi 1000 popísaných druhov ako úžitkových, tak aj okrasných rastlín. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že prvotné prejavy sa na listoch prejavujú drobnými, neostro ohraničenými škvrnami, ktoré sú buď chlorotické alebo bronzoveji farby. Listy sa následne deformujú a krútia smerom nadol. Na stopkách listov alebo stonke rastlín sa objavujú pásiky tmavohnedej až čiernej farby. Plody vykazujú vpadnuté, sústredené, jasné až nekrotické kruhové vzory zasahujúce do vnútra pletív. Pri napadnutí mladých rastlín dochádza k nekrózam a odumretiu ešte skôr, ako prinesú plody.
- Mozaikový vírus: Je infekčným ochorením zahŕňajúcich skupinu rôznych typov vírusov postihujúcim rastliny na jej bunkovej úrovni. Príznaky závisia na odrode, vývojovom štádiu rastlín a stanovisku. Infikované rastliny sú veľmi často úplne bez príznakov, alebo sa príznaky postupne strácajú. Napadnuté plody sú mramorované a nepravidelne dozrievanie sa prejavuje oranžovými a červenými škvrnami.
Ako si poradiť s chorobami paradajok?
Existujú chemické i prírodné riešenia. Výber je na vás. Aplikácia Hnojíka už pri existujúcich ochoreniach si vyžaduje značnú trpezlivosť a pravidelnosť. To, či sa vám podarí zachrániť vaše rastlinky, my s určitosťou zaručiť nevieme, pretože úspešnosť vyliečenia závisí od mnohých faktorov. Najjednoduchšou a zároveň lacnejšou je metódou je prevencia budovaním zdravej silnej imunity rastlín a vytvorením optimálnych podmienok na ich pestovanie. Prírodná cesta, ktorou jednak dodáte potrebné vyvážené živiny, posilníte bunkové steny svojich rastlín, a zároveň pomôžete, aby sa prirodzene bránili ako škodcom, tak i chorobám, ponúkame vám Hnojík, české organické hnojivo. Aplikácia Hnojíka je možná ako posypom, zálievkou, tak aj postrekom. Zálievka má rýchlejší nástup účinku. Účinok posypu má dlhšie trvanie. Ideálna je ich kombinácia.