Paradajka jedlá, vedecky Solanum lycopersicum, je obľúbená plodina pestovaná pre svoje chutné a všestranné plody. Hoci sa botanicky jedná o trvalku, v našich klimatických podmienkach sa pestuje ako jednoročná rastlina z dôvodu jej neschopnosti prežiť mrazy. Medzi nespočetnými odrodami paradajok vyniká kríčková paradajka Pavlína, ktorá si získala popularitu pre svoje kompaktné rastliny, bohatú úrodu a výbornú chuť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie paradajky Pavlína, od predpestovania sadeníc až po zber a skladovanie plodov.
Charakteristika paradajky Pavlína
Paradajka Pavlína je stredne skorá odroda kríčkovej paradajky, ktorá sa vyznačuje kompaktným rastom a bohatou úrodou. Je ideálna pre pestovanie v záhrade, skleníku alebo na balkóne, pretože sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam prostredia. Plody paradajky Pavlína sú známe svojou vynikajúcou, sladkou a šťavnatou chuťou, vďaka čomu sú ideálne na priamu konzumáciu, do šalátov a omáčok. Rastliny dorastajú do výšky približne 60-80 cm a nevyžadujú oporu, čo uľahčuje ich pestovanie. Plody majú hladkú, červenú šupku a dosahujú hmotnosť okolo 80-100 gramov.
Výhody odrody Pavlína
- Kompaktný rast: Vhodná pre pestovanie v obmedzených priestoroch, ako sú balkóny a terasy.
- Bohatá úroda: Poskytuje množstvo chutných paradajok z jednej rastliny.
- Výborná chuť: Sladká a šťavnatá chuť plodov je ideálna na priamu konzumáciu.
- Odolnosť voči chorobám: Zabezpečuje zdravý rast a minimalizuje potrebu chemických postrekov.
- Jednoduché pestovanie: Nevyžaduje oporu, čo zjednodušuje starostlivosť o rastlinu.
Predpestovanie sadeníc
Predpestovanie sadeníc je kľúčový krok pre úspešné pestovanie paradajok. S predpestovaním začíname koncom zimy, približne v druhej polovici februára až začiatkom marca, aby boli sadenice dostatočne silné na jarnú výsadbu do záhonov.
Výber semien
Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné, pretože sa obvykle jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť. Na obale certifikovaných semien nájdeme dôležité informácie, ako je odroda, vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu.
Príprava substrátu
Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Ideálny substrát má neutrálne pH a je určený špeciálne na výsev. Tak docielime, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne. Dôležité je, aby mal hrantík alebo iná nádoba na výsev semienok na dne otvory na odtok prebytočnej vody.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Výsev semien
Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.
Nádoby so semienkami umiestnime na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Ideálna teplota by sa mala pohybovať okolo 25 °C, čo môžeme dosiahnuť prikrytím nádoby potravinovou fóliou alebo mikroténovým vreckom. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom. Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená.
Pikírovanie
Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky. Pikírovanie spočíva v presadení sadeníc do väčších nádob, čím im poskytneme viac priestoru pre rast a vývoj koreňového systému.
Starostlivosť o sadenice
Počas rastu sadeníc je dôležité zabezpečiť im dostatok svetla a tepla. Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru. Za 5 - 7 týždňov by ste mali mať pripravené kvalitné sadenice s priemernou výškou 20 cm, pričom by mali mať 3 - 5 pravých listov.
Výsadba sadeníc
Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).
Prečítajte si tiež: Paradajka a zdravie
Výber miesta
Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých.
Príprava pôdy
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôdu môžeme obohatiť o kompost, ktorý poskytne rastlinám potrebné živiny. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Postup výsadby
Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní.
Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Pestovanie v kvetináči
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia.
Prečítajte si tiež: Zdravé recepty pre deti: Paradajka a bazalka
Starostlivosť o rastliny
Paradajky sú pomerne náročné na živiny a vlahu, preto je dôležité im venovať pravidelnú starostlivosť počas celej vegetačnej doby.
Zálievka
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Hnojenie
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Živiny je nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka.
Vylamovanie zálistkov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité ich pravidelne kontrolovať a v prípade potreby zasiahnuť.
Choroby
- Pleseň zemiaková: Agresívna hubová choroba listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia
- Strapka západná: Drobný a štíhly hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková: Určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Prevencia
Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Zber a skladovanie
Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.
Po zbere plodov hneď po sčervenaní je možné skladovať 2- 3 týždne.