Paprika ročná (Capsicum annuum) je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje po celom svete. Môže byť sladká alebo pikantná, farebná a bohatá na vitamíny, čo ju robí výbornou voľbou pre rôzne kulinárske účely. Pestovanie papriky nie je zložitá záležitosť, ak viete, ako na to. Dôležitá je príprava a dodržiavanie základných zásad.
Úvod
Paprika je odroda jemného korenia, ktorá sa suší, melie a používa sa ako ingrediencia do jedla alebo súčasť šalátovej prílohy. Pestovanie papriky je bežné v Maďarsku a Španielsku a maďarská paprika sa z väčšej časti pestuje po celom svete. Paprika sa používa v kuchyni už stovky rokov a existuje jej niekoľko druhov. Ak plánujete pestovať papriku vo svojej záhrade, tento článok vám poskytne užitočné tipy na úspešné sadenie papriky a starostlivosť.
Druhy papriky
Papriky prichádzajú v rôznych tvaroch, veľkostiach a úrovniach pálivosti. Medzi najbežnejšie druhy patria:
- Sladká paprika: Tento druh papriky je obľúbený v kuchyni pre svoje jemné sladké chute.
- Pikantná paprika (čili): Pikantné druhy papriky, ako sú jalapeños, habaneros alebo kajenské papriky, sa používajú na dochutenie jedál.
- Banánová paprika: Je dlhá a žltá, s miernou pálivosťou.
- Farebné papriky: Nie sú to rôzne druhy, ale rôzne štádiá zrelosti.
Príprava na pestovanie
Výber odrody
Zelenina ako paprika má niekoľko odrôd. Záleží na vás, ktorú máte radi a ktorá odroda sa vám páči. V našich končinách sa pestujú dva poddruhy papriky ročnej - paprika veľkoplodá a drobnoplodá. Najobľúbenejšie sú tie veľkoplodé, svetlozelené odrody špicatého tvaru. Na juhu Slovenska sú žiadané aj papriky pálivej chuti. Vo svete sa pestujú skutočne stovky odrôd. V strednej a západnej Európe nájdete najmä hrubostenné odrody s tmavozelenými sladkými plodmi. Zapálení záhradkári so záujmom pestujú aj iné druhy paprík, predovšetkým jablkovitého tvaru, drobné pálivé feferónky alebo iné atraktívne odrody. Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1. Obľúbená skorá veľmi úrodná odroda vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie je štiplavá paprika. Vysoká rastlina s kužeľovitým, rovným alebo mierne ohnutým, tenkostenným plodom žltozelenej farby. Dužina je stredne štipľavá, veľmi aromatická a šťavnatá. Táto veľmi úrodná klasická odroda pestovaná na Slovensku už vyše 50 rokov poskytuje množstvo plodov už na začiatku plodnosti.
Predpestovanie sadeníc
S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť. Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete. Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené.
Prečítajte si tiež: Klasická plnená paprika
Príprava pôdy
Pripravte si pôdu na sadenie asi dva týždne predtým, ako sú prvé klíčky papriky pripravené. Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C. Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny. PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH. Vyžaduje si výhrevné, piesočnatohlinité a humusové pôdy s dostatočnou zásobou živín a chránené polohy. V tieni sa jej nedarí, nikdy ju nepestujeme po rajčiakoch, naopak dobre sa jej darí po dobre hnojených hlúbovinách.
Sadenie papriky
Kedy sadiť
Ideálny čas je jar, tak ako pre všetko nové, čo sa chystá prebudiť k životu. Budete potrebovať kelímky na sadeničky. Naplňte kelímok zmesou na zasievanie semien šesť až osem týždňov pred samotným vysádzaním. Pôda by mala byť dostatočne vlhká, treba ju pravidelne kontrolovať každý druhý deň. Kelímky stačí položiť na podložku na teplé miesto a zakryť akoby skleníkovým poklopom. Ideálne je aj pekné slnečné miesto, ktoré máte poruke. Papriku von sadíme až po 15. máji, ak je teplé a hlavne stabilné počasie, môžeme aj o niekoľko dní skôr. Priesady papriky sa do voľnej pôdy vysádzajú v druhej polovici mája. Pri skoršom termíne môžu rastliny poškodiť posledné jarné mrazy, naopak pri neskoršom sa oneskoruje kvitnutie a dozrievanie plodov. Priesady si treba predpestovať vysievaním semienok vo februári, najneskôr začiatkom marca.
Ako sadiť
Paprikové priesady saďte dosť od seba, vraví sa tomu naširoko. Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Polejte ich, ideálny čas na polievanie je za súmraku. Na stonky alebo listy vodu nedávajte. Do pripravenej jamky vkladajte po dve rastliny, aby sa navzájom mohli podopierať a ich kvety opeliť. Odporúčaný spon je približne 0,40 x 0,40 m.
Pestovanie v kvetináči
Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu.
Starostlivosť o papriku
Polievanie
Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu zľahka preschnúť. Je vhodné ich zavlažovať polievaním, prípadne postrekovaním. Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Hnojenie
Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní. Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom na plodovú zeleninu. Dôležité je organické hnojivo s bohatým obsahom živín, rovnako ako zásobovanie vodou bez extrémnych výkyvov, aby nezačali opadávať kvety či plody. Pred vysádzaním pohnojíme 1 m2 asi 40 g viaczložkovím hnojivom a začiatkom júna ešte 20 g dávkou sírau vápenato-amonneho na 1 m2. Do pôdy sa zapracúva najmä dusíkaté hnojivo v liadkovej forme. Prvýkrát koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov, ďalšiu dávku treba aplikovať približne o mesiac. V prípade, že na listoch objavíte hnedé škvrny alebo zasychajúce špičky plodov, je to príznak nedostatku vápnika. Dodajte ho rastlinám prostredníctvom listovej výživy.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice. V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.
Zber a spracovanie
Kedy zberať
Zelenina je zrelá a pripravené na zber, keď sa zmení zo zelenej na červenú, žltú, oranžovú alebo fialovú. Zelená môže byť iba konkrétna odroda. Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie. Paprika má dlhé vegetačné obdobie (150-200 dní). Zelené plody prvykrát zberáme vo fóliových krytoch už v polovici júla. Plody v úplnej botanickej zrelosti (červené, žlté a zelené) zberáme postupne do konca augusta až v septembri. Z foliovníkov zberáme posledné plody ešte v októbri aj neskôr. Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú.
Ako spracovať
Ak sa rozhodnete sušiť ich na vzduchu, prepichnite pomocou ihly vrcholy a prevlečte cez ne šnúrku na zavesenie. Ak máte chuť na údenú papriku, môžete papriky sušiť v udiarni pomocou dubového dreva. Paprika je úplne suchá, keď je scvrknutá a krehká. Papriky pre účel sušenia môžete zomlieť buď v mlynčeku na korenie alebo v mlynčeku na kávu. Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné.
Prečítajte si tiež: Plnená Paprika pre Každú Príležitosť