Pád Berlínskeho múru, ktorý sa stal symbolom konca studenej vojny a rozdelenia Európy, si svet pripomína ako významný míľnik v dejinách. Udalosti z jesene 1989 mali hlboký dopad na Nemecko, Európu i celý svet a ich ozveny rezonujú dodnes.
35. výročie pádu Berlínskeho múru
Nemecko si pripomína 35. výročie pádu Berlínskeho múru. Pri tejto príležitosti sa konajú spomienkové akcie a ceremónie, ktoré pripomínajú význam tejto udalosti. Berlínsky primátor Kai Wegner označil 9. november za deň radosti pre mesto.
Európska súdržnosť a historický kontext
Nemecký kancelár Olaf Scholz vo svojom videu, pripomínajúcom si 35. výročie tejto historickej udalosti, uviedol, že pád Berlínskeho múru bol príkladom európskej súdržnosti a "vyvrcholením pan-Európskeho vývoja". Scholz vo svojom príspevku volal po solidarite, najmä v kontexte momentálnej globálnej politickej situácie.
"Naša spoločná história z jesene roku 1989 nám ukazuje, ako dosiahneme naše ciele: keď budeme stáť spolu, spolu za mier a slobodu, za bezpečnosť a prosperitu, právny štát a demokraciu," povedal kancelár. Scholz zdôraznil, že túto jednotu utužilo takisto piatkové stretnutie európskych lídrov v Budapešti, ktorého sa osobne zúčastnil.
Príspevok strednej a východnej Európy
Susedné štáty v strednej a východnej Európe prispeli tiež svojou mierou k pádu Berlínskeho múru. Scholz vyhlásil: "Boli tu odvážni odborári z hnutia Solidarita v Poľsku. Spievajúci revolucionári v Estónsku, Lotyšsku a Litve. Odvážne ženy a muži v Maďarsku, Československu a ďalších krajinách. A samozrejme účastníci pondelkovej demonštrácie v Lipsku a ostatných miestach bývalého Východného Nemecka, ktorí sa pochytali za ruky."
Prečítajte si tiež: Chutné a zdravé plnené cestoviny bez mäsa
Tragické udalosti a obete múru
Berlínsky múr nechal postaviť komunistický režim niekdajšej NDR v roku 1961. Počas existencie múru zahynulo najmenej 140 ľudí v priamej súvislosti s hraničným režimom. Ďalších 251 osôb zahynulo pri kontrolách na berlínskych priechodoch alebo tesne za nimi. "Nezapočítaní sú ľudia, ktorí zomreli zo zármutku a zúfalstva kvôli dopadom vzniku múru na ich životy," uvádza nadácia. Účastníci ceremónie položili okrem iného ruže k pamätníku obetí berlínskeho múru, konala sa aj bohoslužba. Mnoho rečníkov pritom spomínalo vo svojich prejavoch aj aktuálnu situáciu vo svete, hlavne ruskú agresiu voči Ukrajine.
Günter Schabowski a osudný oznam
Vo veku 86 rokov zomrel jeden z bývalých najvyšších východonemeckých činiteľov Günter Schabowski, ktorý v roku 1989 predčasne ohlásil pád Berlínskeho múru. Schabowski bol bývalým členom a hovorcom politbyra Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED) a na záver inak pomerne nudnej tlačovej konferencie 9. novembra 1989 prečítal vyhlásenie o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu so Západným Nemeckom, ktoré platili 28 rokov.
Keďže dopad tohto oznamu, zašifrovaného v byrokratickom jazyku, nebol v prvej chvíli celkom jasný, jeden z prítomných novinárov sa spýtal, kedy opatrenia začnú platiť. Schabowski odpovedal, že "pokiaľ viem, platí to okamžite, bezodkladne". Neskôr vysvitlo, že zmienený oznam sa mal do správ dostať najskôr až nasledujúce ráno o 04.00 h, aby všetky hraničné priechody mohli dostať príslušné pokyny a aby sa občania mohli riadne postaviť do radu na víza, uviedol posledný komunistický predseda vlády NDR Egon Krenz. Berlínsky súd Schabowského v roku 1997 odsúdil na trojročné väzenie v súvislosti so streľbou pohraničníkov na ľudí, utekajúcich cez Berlínsky múr.
Interpretácie a oslavy
Nemecký historik Ilko-Sascha Kowalczuk agentúre povedal, že berlínsky múr nepadol podľa neho reálne 9. novembra pre nátlak z Prahy. Komunistov v Prahe totiž znervózňoval stále väčší počet východných Nemcov, ktorí sa cez neho snažili dostať na Západ, a tlačili tak na NDR, aby situáciu riešila. Vzniklo preto uznesenie o liberalizácii hraničného režimu. Jeho mylná interpretácia na tlačovej konferencii 9. novembra však viedla k pádu múru.
Otvorenie hraníc medzi vtedajšou Spolkovou republikou Nemecko a NDR dnes oslavujú politici aj na iných miestach Nemecka. Centrom osláv je však napriek tomu Berlín, ktorý bol počas studenej vojny symbolom rozdelenia sveta. Najčastejšie sa na nich objavujú slová sloboda, demokracia a tolerancia. Zaznejú napríklad piesne Heroes od Davida Bowieho alebo People Have the Power od Patti Smithovej.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bravčové mäso so šampiňónmi
Prečítajte si tiež: Jednoduché recepty: Pečené zemiaky s kuracím