Podpora slovenského poľnohospodárstva: Ovocie a zelenina ako kľúč k sebestačnosti

Rate this post

Slovenské poľnohospodárstvo disponuje priaznivými podmienkami pre pestovanie širokého spektra ovocia a zeleniny. Dostatok pôdy, vhodné klimatické podmienky a rastúci záujem spotrebiteľov o lokálne produkty vytvárajú potenciál pre oživenie a posilnenie domácej produkcie. Podpora slovenských ovocinárov a zeleninárov bude v nasledujúcich rokoch stúpať. Podľa slov ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana pôjdu v najbližších rokoch na podporu takzvanej špeciálnej rastlinnej výroby milióny eur.

Súčasný stav pestovania zeleniny na Slovensku

V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov. Najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, čo predstavuje 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny. Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny.

V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Pestovanie zeleniny a zemiakov je výrazným spôsobom ovplyvňované poveternostnými podmienkami, najmä úhrnom prírodných zrážok. V roku 2023 bola vysoká zásoba zimnej vlahy, o ktorú sa zaslúžil predovšetkým na zrážky bohatý mesiac január. Pestovanie konzumných zemiakov a zeleniny na Slovensku je alokované do teplejších pestovateľských oblastí s možnosťou využitia závlah.

Zvýšená podpora pre špeciálnu rastlinnú výrobu

Ako počas seminára o budúcnosti slovenského zeleninárstva a zemiakarstva uviedol minister Vlčan, zvýšená pomoc je súčasťou zmeny v prístupe slovenskej vlády k podpore špeciálnej rastlinnej výroby. "V strategickom pláne na najbližších päť rokov nastavujeme pravidlá finančnej podpory v celkovej sume viac ako 4 miliardy eur. Z toho dostaneme z Európskej únie (EÚ) 3,38 miliardy eur a 867 miliónov eur pôjde zo štátneho rozpočtu," uviedol Vlčan. Podľa jeho slov tak Slovensko v podpore vyplatenej na hektár dobieha Českú republiku a predbehne Poľsko a Maďarsko.

Nové nastavenia schémy znížia podporu pestovania obilnín a olejnín, ktorých podľa ministra vypestujeme viac, ako potrebujeme. "Pri olejninách je to 167 percent domácej spotreby. My zameriame podporu na pestovanie slovenského ovocia, zeleniny, zemiakov a vinohradov. Pri tejto špeciálne rastlinnej výrobe máme výmeru obrábaných plôch hlboko pod priemerom EÚ. Toto chceme zásadne zmeniť. Máme na to potenciál a kvalitné ovocie a zeleninu vieme vypestovať," vysvetlil Vlčan.

Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie

Zároveň pripomenul, že producenti ovocia a zeleniny dostanú pomoc aj na zvládnutie vysokých cien energií. "Tento problém sa ich týka viac, ako je to pri jednoduchej rastlinnej prvovýrobe hustosiatych obilnín alebo olejnín. Tento rok vláda SR prostredníctvom programov ministerstva pôdohospodárstva vyplatila 132 miliónov eur špeciálnej podpory. Keď k tomu pripočítame desať miliónov eur pre potravinárov, tak pôjde historicky o najvyššiu podporu," zdôraznil minister.

Pozitívne reakcie pestovateľov

Zmeny v nastavení podpory si už všimli aj samotní pestovatelia ovocia a zeleniny. Podľa slov predsedu Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Jozefa Šumichrasta sa o podpore špeciálnej rastlinnej výroby prestalo hovoriť, ale začalo sa konať. "Táto výroba v minulosti slúžila na pekné fotky zo sadov, ale reálna podpora tomu nezodpovedala. Terajšie vedenie ministerstva si to zobralo za svoje a tá pomoc je citeľná, či už je to vo výzvach alebo v strategickom pláne," skonštatoval.

Zvýšenú podporu si všimla aj výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková. Podľa jej slov ju už vinohradníci reálne pociťujú. "Dnes je to asi prvýkrát, keď vidíme konkrétne veci v strategickom pláne, vidíme ich vo výzvach. Mimoriadne chcem vyzdvihnúť stransparentnenie procesov. Konečne sú objektívne kritériá nastavené tak, že už tieto procesy nebudú závisieť iba od toho, či sa nejakému hodnotiteľovi projekt páči alebo nepáči. Sú tu reálne kritéria, ktoré pomáhajú vybrať tých, ktorí vinohradníctvo a vinárstvo vedia robiť," zdôraznila.

Podľa ministra pôdohospodárstva je podpora ovocinárov, zeleninárov, ale aj živočíšnej výroby mimoriadne dôležitá, zvlášť v čase, keď je aj v obchodných reťazcoch zvýšený dopyt po slovenských potravinách.

Výzvy a problémy slovenského ovocinárstva a zeleninárstva

Slovenské ovocinárstvo a zeleninárstvo čelia viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť domácej produkcie:

Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti

  • Vysoké náklady na založenie a pestovanie: Pestovatelia zeleniny a zemiakov majú oproti konvenčnej poľnohospodárskej výrobe niekoľkonásobne vyššie náklady na založenie a pestovanie plodín.
  • Závislosť od poveternostných podmienok: Pestovanie zeleniny a zemiakov je taktiež výrazným spôsobom ovplyvňované poveternostnými podmienkami, najmä úhrnom prírodných zrážok.
  • Zahraničná konkurencia: Na Slovensko sa ročne dovážajú stovky tisíc ton ovocia a zeleniny, zemiakov a hrozna, ktoré by sme si vedeli vypestovať a spracovať sami. Ročne sa na Slovensko dováža až 450-tisíc ton ovocia, zeleniny i zemiakov, ktoré by si krajina vedela vypestovať v stredoeurópskych klimatických podmienkach aj sama. Je to o skoro tretinu vyšší objem, aký pri týchto plodinách núka tuzemské poľnohospodárstvo. Ak by domáci farmári nutný dovoz vedeli vyrobiť sami, celkové slovenské agrárne tržby by to posilnilo o 140 miliónov eur. A na vidieku, kde práca stále chýba, by sa pri ovocí, zelenine i zemiakoch vytvorilo aj ďalších okolo šesťtisíc miest.
  • Nízka spotreba zeleniny: Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na obyvateľa je na Slovensku dlhodobo nízka. Podľa ministerstva pôdohospodárstva by každý z nás mal každoročne skonzumovať zhruba 127 kilogramov zeleniny.

V kontexte slovenského poľnohospodárstva je ale zelenina ako kvapka v mori. Nepestuje sa totiž ani na jednom percente celkovej výmery ornej pôdy. Často sa preto hovorí o tom, že slovenské poľnohospodárstvo by sa malo preorientovať z pestovania základných plodín - pšenice, kukurice, repky, či slnečnice - na ovocie a zeleninu. Tak zoberme si napríklad mrkvu. Tá sa pestuje na 488 hektároch, čo stačí na pokrytie štvrtiny spotreby na Slovensku. Zeleninári by ju ale mohli pestovať aj na väčších plochách a svoju výrobu vyvážať do zahraničia. V toku 2023 sa takto zo Slovenska vyviezlo bezmála 65 tisíc ton zeleniny. Saldo zahraničného obchodu v zelenine je ale stále obrovské. Tá začala až po roku 2023. A s ňou sa zvýšila aj podpora pestovania zeleniny. Slovenským pestovateľom by ale ešte viac pomohla investičná podpora - do závlah, zberu, skladovania či spracovania.

Príklady úspešných slovenských pestovateľov a fariem

Napriek výzvam existujú na Slovensku úspešné farmy a pestovatelia, ktorí sa venujú produkcii kvalitného ovocia a zeleniny. Medzi ne patria:

  • Farma Likavčan
  • Gazdovský dvor Veľká Dolina
  • Kozia farma Dolinka
  • Koreninová a liečivá záhrada
  • Bioplant Ostratice
  • Levanduland
  • Dobrý gazda
  • Dreamfarm.sk
  • Adamovo ovocie
  • Farma Babindol
  • Apismedy Radoslav Matias
  • Agrofarma Dianiška
  • Farma Hlučil
  • Kozia farma DARFarma
  • Farma Loszi
  • Dvor Morgov Ján Chrenko
  • Domček pod Morušou Zuzana Grujbárová
  • Chovmat F.U., s.r.o.
  • Janove sady
  • Farma Veles Háj
  • Domáce hovädzie mäso Andrej Hôrka
  • Herbert sirupy
  • Farma Figura
  • Družstvo Roman Tóth
  • Domáce prebytky Anna Jungová
  • Farma Tuška
  • Bonne Fruits
  • Ekofarma Važec
  • Bylinky z Jankinej záhradky

Inovatívne prístupy a trendy v pestovaní ovocia a zeleniny

  • Moderné technológie: Využívanie moderných technológií, ako sú automatizované závlahové systémy, senzory na monitorovanie pôdy a plodín, a drony na kontrolu porastov, môže zvýšiť efektivitu a znížiť náklady na pestovanie.
  • Ekologické poľnohospodárstvo: Rastúci dopyt po bio produktoch podporuje rozvoj ekologického poľnohospodárstva, ktoré minimalizuje používanie chemických hnojív a pesticídov a zameriava sa na udržateľné postupy.
  • Hydropónia a vertikálne farmy: Pestovanie zeleniny bez pôdy v hydropónnych systémoch a vertikálnych farmách umožňuje produkciu v mestských oblastiach a znižuje závislosť od klimatických podmienok.
  • Priama podpora odberateľov: Firmy, ktoré sa zaoberajú výkupom, pestovaním a distribúciou ovocia a zeleniny od malých slovenských pestovateľov, fungujú jednoduchým princípom dopestovania, ponúknutia a dovezenia.

Spolupráca s obchodnými reťazcami

Spolupráca s obchodnými reťazcami, ako je Kaufland, môže zabezpečiť odbytisko pre domácu produkciu a umožniť spotrebiteľom prístup k čerstvému a kvalitnému ovociu a zelenine. Keby sme sa spoliehali len na zeleninu od našich farmárov, ročne by sme jej zjedli len štvrtinu v porovnaní so súčasnosťou. Nízka sebestačnosť má aj ekonomické dopady, pretože väčšinu zeleniny musíme doviezť.

Podpora pre poľnohospodárov

Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Všetky informácie, legislatívu, formuláre a príručku pre žiadateľa uverejňuje PPA na internetovej stránke apa.sk.

Typy podpôr

  1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF):
    • Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS)
    • Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti
    • Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov
    • Podpora formou celofarmovej eko-schémy
    • Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu (podpora pastevného chovu)
    • Platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín (podpora na bielkovinovú plodinu)
    • Platba na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka (podpora na mlieko)
    • Platba na ovce a kozy (podpora na ovce a kozy)
    • Platba na pestovanie chmeľu (podpora na chmeľ)
    • Platba na pestovanie cukrovej repy (podpora na cukrovú repu)
    • Platba na pestovanie vybraných druhov ovocia (podpora na ovocie)
    • Platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny (podpora na zeleninu)
  2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV):
    • Podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami
    • Podpory v rámci sústavy Natura 2000 na trvalom trávnom poraste
    • Podpory v rámci sústavy Natura na lesnom pozemku
    • Podpory na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat
    • Podpory na dobré životné podmienky zvierat
    • Podpory na precízne hnojenie orných pôd pri ochrane vodných zdrojov
    • Podpory na šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vo vinohradoch
    • Podpory na ochranu a zachovanie biodiverzity
    • Podpory na zatrávňovanie podmáčanej ornej pôdy
    • Podpory na ekologické poľnohospodárstvo
    • Podpory na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov
    • Podpory na založenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej ploche a na ochranu a údržbu drevín založeného agrolesníckeho systému
    • Podpory na založenie líniových vegetačných prvkov a na ochranu a údržbu drevín v rámci založeného líniového vegetačného prvku
    • Podpory na zalesňovanie ornej pôdy a na ochranu a údržbu drevín v rámci zalesnenej pôdy
  3. zo zdrojov štátneho rozpočtu SR (ŠR):
    • Doplnková vnútroštátna podpora na plochu na užívanú výmeru
    • Doplnková vnútroštátna podpora na chmeľ
    • Doplnková vnútroštátna podpora na dobytčie jednotky

Podmienky pre získanie podpory

Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytuje na plochu pôdy poľnohospodársky využívanej jedným žiadateľom vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov o výmere najmenej 1 hektár, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely jedného pôdneho bloku jednej kultúry (orná pôda, trvalé kultúry, záhradky, trvalý trávny porast) o výmere najmenej 0,3 hektára, je žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka, má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničený. Žiadateľ o túto platbu musí spĺňať podmienky aktívneho poľnohospodára, dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy.

Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti

Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne poľnohospodárovi na oprávnenú plochu, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti. Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne na najviac 150 ha na prijímateľa, ktoré sú odstupňované takto: prvý interval do 100,99 ha, druhý interval od 101 ha do 150 ha.

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov sa poskytne na oprávnenú plochu poľnohospodárovi, ktorý je oprávnený na priamu platbu v rámci základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, spĺňa podmienky a ktorý prvýkrát založí poľnohospodársky podnik ako vedúci predstaviteľ podniku alebo ktorý už taký podnik založil počas dvoch rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti. Komplementárna podpora príjmu pre mladého poľnohospodára sa poskytne najviac na obdobie piatich rokov, počnúc prvým rokom, v ktorom je predložená žiadosť o komplementárnu podporu príjmu pre mladého poľnohospodára; ak obdobie piatich rokov presahuje rok 2027, poskytne sa najviac do roku 2027. Komplementárna podpora príjmu pre mladého poľnohospodára sa poskytne najviac na 100 ha.

Podpora formou celofarmovej eko-schémy sa poskytne prijímateľovi, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti a ktorý dodržiava podmienky. Podpora sa poskytne na oprávnenú plochu okrem plochy.

Podpora pastevného chovu sa poskytne prijímateľovi, ktorý v období od 1. mája do 31. októbra roku podania žiadosti zabezpečí pasenie v trvaní najmenej 120 dní pre chov oviec a kôz samičieho pohlavia od 12 mesiacov veku, 120 dní pre chov dojníc alebo 150 dní pre chov jalovíc (samica hovädzieho dobytka od 12 mesiacov veku, ktorá sa neotelila).

Podpora na bielkovinovú plodinu sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje poľnohospodársku plochu vo výmere najmenej 1 ha a táto môže predstavovať viaceré súvislé plochy s výmerou najmenej 0,3 ha v diele pôdneho bloku. Prijímateľ musí na ploche pestovať niektorý z vybraných druhov bielkovinových plodín a musí dodržať najmenší počet kusov vysiatych alebo vysadených druhov bielkovinových plodín na hektár.

Podpora na mlieko sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti chová dojnice, má elektronický prístup do registra a vedie v registri určenú evidenciu. Podporu na mlieko možno poskytnúť prijímateľovi na zviera, ktoré spĺňa požiadavky identifikácie a registrácie zvierat, ktorého držiteľom je prijímateľ najmenej v období od 1. júna do 31. júla.

Podpora na ovce a kozy sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti chová oprávnené zviera, má elektronický prístup do registra a vedie v registri určenú evidenciu. Na podporu na ovce a kozy je oprávneným zvieraťom bahnica, baran, jarka, cap, koza, kozička.

Podpora na chmeľ sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu najmenej s výmerou 1 ha, táto môže predstavovať viaceré súvislé plochy s výmerou najmenej 0,3 ha v diele pôdneho bloku. Prijímateľ musí na ploche pestovať chmeľ, ktorá musí byť vedená v registri chmeľníc. Prijímateľ musí do 30. septembra roku podania žiadosti preukázať, že svoju produkciu chmeľu dodá spracovateľskému podniku alebo ho sám spracuje.

Podpora na cukrovú repu sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu najmenej s výmerou 1 ha, táto môže predstavovať viaceré súvislé plochy s výmerou najmenej 0,3 ha v diele pôdneho bloku. Prijímateľ musí na ploche podľa odseku 1 pestovať cukrovú repu. Prijímateľ spolu so žiadosťou preukáže, že dodá cukrovú repu cukrovarníckemu podniku na základe dohody.

Podpora na ovocie sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu, ktorá je vedená v registri ovocných sadov, najmenej s výmerou 1 ha a táto môže predstavovať viaceré súvislé plochy s výmerou najmenej 0,3 ha v diele pôdneho bloku. Prijímateľ na ploche v roku podania žiadosti pestuje niektorý z vybraných druhov ovocia a musí dodržať najmenší počet jedincov na hektár. Prijímateľ musí do 30. septembra roku podania žiadosti preukázať, že svoju produkciu vybraných druhov ovocia priamo dodá z vlastnej produkcie ako prvotný produkt alebo vlastný spracovaný produkt konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľovi, veľkoskladu, prevádzkarni alebo dodá ovocie na spracovanie prvému spracovateľovi; splnenie podmienky sa nepreukazuje, ak ide o mladý ovocný sad v prvom až treťom roku od jeho výsadby okrem jahôd.

Podpora na zeleninu sa poskytne prijímateľovi, ktorý v roku podania žiadosti obhospodaruje oprávnenú plochu, najmenej s výmerou 1 ha a táto môže predstavovať viaceré súvislé plochy s výmerou najmenej 0,3 ha v diele pôdneho bloku. Prijímateľ na ploche podľa v roku podania žiadosti pestuje niektorý z vybraných druhov zeleniny a musí dodržať najmenší počet kusov vysiatych alebo vysadených druhov zeleniny na hektár. Prijímateľ musí do 30. septembra roku podania žiadosti preukázať, že svoju produkciu vybraných druhov zeleniny priamo dodá z vlastnej produkcie ako prvotný produkt alebo vlastný spracovaný produkt konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľovi, veľkoskladu, prevádzkarni alebo dodá zeleninu na spracovanie prvému spracovateľovi.

Podpora pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytne na poľnohospodársku plochu, ktorá sa nachádza v oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami. Oblasťou s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami je horská oblasť, oblasť čeliaca významným prírodným obmedzeniam, oblasť postihnutá špecifickými obmedzeniami.

Podpora v rámci sústavy Natura 2000 na trvalom trávnom poraste sa poskytuje na plochu na území európskeho významu nachádzajúcom sa vo štvrtom stupni ochrany alebo v piatom stupni ochrany s výmerou najmenej 1 ha.

Podpora v rámci sústavy Natura 2000 na lesnom pozemku sa poskytuje na lesný pozemok s lesným porastom vedený v evidencii lesných pozemkov a v Informačnom systéme lesného hospodárstva, ktorý sa v roku podania žiadosti nachádza v piatom stupni ochrany na výmeru najmenej 1 ha na území európskeho významu alebo mimo území európskeho významu.

Podpora na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat sa poskytuje na hospodárske zvieratá zapísané do plemennej knihy vedenej príslušnou chovateľskou organizáciou v Slovenskej republike týchto druhov a plemien: hovädzí dobytok - slovenský pinzgauský dobytok a maďarský stepný dobytok, ovce - valaška pôvodná, zošľachtená valaška, cigája a askánske merino, kozy - biela krátkosrstá koza a hnedá krátkosrstá koza, kone - slovenský teplokrvník, hucul, furioso, nonius, slovenský športový pony, lipican, shagya-arab a norik muránskeho typu, ošípané - mangalica.

Podpora na dobré životné podmienky zvierat zahŕňa tieto operácie: zlepšenie podmienok ustajnenia dojníc, zlepšenie podmienok ustajnenia oviec a kôz, vzdanie sa skorého odstavu jahniat a kozliat od oviec a kôz, používanie natívneho mlieka vo výžive teliat, zlepšenie životných podmienok v chove hydiny, zlepšenie životných podmienok prasničiek, prasníc a prasiatok po narodení, zlepšenie ustajňovacích podmienok výkrmových ošípaných, zvýšenie plochy vo výkrme ošípaných.

Kritika a návrhy na zlepšenie

Štúdia Zväzu zeleninárov a zemiakárov poukazuje na to, že produkcia ovocia a zeleniny je na Slovensku dotovaná nepomerne menej ako produkcia obilia i olejnín.

Jaroslav Karahuta, bývalý predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo, tvrdí, že dotácie nemajú napĺňať ekonomické potreby jednotlivcov a finančných skupín, ktoré dnes kontrolujú väčšinu významných poľnohospodárskych podnikov, ale národné ciele a ciele SPP, pre ktoré tie dotácie sú určené a ktoré sú jednoznačne definované v ZFEÚ a príslušných smerniciach a nariadeniach EÚ. Ak prijmeme skutočnosť, že 9 % poľnohospodárskych podnikov obhospodaruje 80 % pôdy, farmy nad 500 ha poberajú takmer 90 % priamych platieb a pokiaľ 20 % veľkých podnikov poberá 95 % dotácií, a aj napriek toľko deklarovanej efektivite produkcie na veľkých farmách nám hrozí pre tento rok záporné saldo v zahraničnom obchode s agrokomoditami až 3,3 mld. EUR, tak niečo asi robíme zle.

Karahuta navrhuje zvýšenie podielu viazaných podpôr z I. piliera z terajších 13 + 2 % na minimálne 30 % z podielu priamych platieb, čím by sa celý proces v I. pilieri zjednodušil, bol by dlhodobo predvídateľný a nebol by v plnom rozsahu odviazaný od produkcie, ale práve naopak, odmeňoval by tých, ktorí okrem rastlinných komodít aj chovajú zvieratá a budujú špeciálnu rastlinnú produkciu.

Nový rozpočet EÚ a jeho dopad na slovenské poľnohospodárstvo

Európska komisia navrhuje v novom rozpočte EÚ na obdobie 2028 až 2034 výrazné škrty v poľnohospodárstve, a to napriek celkovému navýšeniu rozpočtu. Pôvodné finančné prostriedky pre agrosektor by sa mali znížiť až o 30 až 40 %, pričom ušetrené peniaze by mali putovať na iné priority, ako sú Green Deal a zbrojenie.

Podľa slovenského ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča je návrh obzvlášť katastrofálny pre Slovensko. Hoci ministerstvo navrhuje zmeny, ústredným problémom je plánované zastropovanie priamych platieb pre veľké podniky na úrovni 100 000 eur. Keďže je slovenské poľnohospodárstvo založené práve na veľkých farmách, opýtali sme sa odborníkov, ako hodnotia navrhované zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) z dielne Európskej komisie.

Martin Ondráš, bývalý šéf poradného zboru ministra pôdohospodárstva, hovorí, že stropovanie by znamenalo zníženie príjmu podnikov, zníženie rozvoja a modernizácie poľnohospodárskych subjektov na úkor ich konkurencieschopnosti. Odmietame stropovanie, predstavený princíp krátenia finančných zdrojov na úkor veľkých podnikov je neakceptovateľný. Treba si uvedomiť, že 80 % všetkej produkcie, nielen na Slovensku, ale čoraz viac aj v Európe a vo svete, produkujú veľké poľnohospodárske subjekty.

Juraj Huba, šéfredaktor portálu Polnoinfo.sk, uvádza, že otázka stropovania priamych platieb sa objavuje s každým legislatívnym návrhom spoločnej poľnohospodárskej politiky. Celý návrh je ale potrebné vnímať v širšom kontexte. Stropovanie sa má dotýkať len základnej platby. Takže nie celého balíka priamych platieb, ktorý reflektuje aj na citlivé sektory a environmentálne opatrenia, ktoré poľnohospodár realizuje.