Kel (Brassica), patriaci do čeľade kapustovitých, je rod rastlín, ktorý zahŕňa rôzne druhy zeleniny. Medzi najznámejšie patria kel hlávkový, ružičkový a kučeravý. Zaujímavou a čoraz obľúbenejšou variantou je kel okrasný, známy aj ako okrasná kapusta. Pestovanie kelu nie je náročné a ponúka široké možnosti využitia v záhrade aj v kuchyni.
Rozmanitosť druhov kelu
Pod názvom kel sa skrýva niekoľko druhov, ktoré sa líšia vzhľadom a spôsobom pestovania:
- Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda): Pestuje sa ako hlúbová zelenina s typickými veľkými bublinkovými listami, zvinutými do ružice. Hlávka môže dosahovať hmotnosť od pol kilogramu (skoré odrody) až do 3 kilogramov (neskoré odrody).
- Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera): Má vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Je bohatý na živiny, najmä na vitamín C.
- Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala): Odlišuje sa silne kučeravými listami.
- Kel okrasný (Brassica oleracea var.): V záhrade plní estetickú funkciu a vyniká v jesenných výsadbách, pričom sa dá pestovať aj v kvetináčoch.
Pestovanie kelu: Od semienka po úrodu
Pestovanie kelu nie je zložité, rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Dôležité je dopriať jej svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku.
Výsev a predpestovanie
- Skoré odrody: Vysievame už koncom januára do skleníkov, kde si sadenice predpestujeme.
- Letné a neskoré odrody: Môžeme vysievať od marca až do mája priamo do záhona.
Ideálne je vysievať kel do humóznej pôdy so zapracovaným kompostom.
Pestovanie ružičkového kelu
Ružičkový kel vyžaduje dostatok vlahy. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Dôležité je zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca pestovaním tekvice ružovej
Pestovanie okrasného kelu
Pestovanie okrasného kelu je podobné ako pestovanie hlávkového kelu. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty. V priebehu mája sa rastlinky presádzajú na vonkajšie slnečné stanovisko. Druhým variantom je vysiať semienka priamo von v období mája až júla - väčšinou sa tak využíva pôda po pestovaní rýchlo rastúcej zeleniny.
Okrasná kapusta červená vysoká: Krása jesene a zimy
Okrasná kapusta (Brassica oleracea) je obľúbená pre svoj výrazný a dekoratívny vzhľad, najmä v jesenných a zimných mesiacoch, keď už väčšina ostatných kvetov odkvitla. Aj keď sa jedná o botanický druh, ku ktorému patrí aj bežná zelenina ako kapusta, kel alebo karfiol, okrasné odrody sú šľachtené špeciálne na estetické účely.
Vzhľad a charakteristika
Okrasná kapusta a kel sa vyznačujú bohatou ružicou listov, ktorá pripomína veľký kvet. Listy môžu byť hladké, kučeravé, strapaté alebo pílovito vykrajované. Ich najväčšou prednosťou je však zafarbenie, ktoré sa objavuje s príchodom chladnejšieho počasia. S poklesom nočných teplôt pod 15 °C sa začne stredová ružica listov vyfarbovať do mnohých odtieňov, od snehovo bielej, krémovej a žltej, cez ružovú a sýto karmínovú, až po fialovú a tmavo purpurovú.
Tento farebný efekt je spôsobený stresom z nízkych teplôt a rastlina si tak svoj dekoratívny vzhľad udržuje po celú jeseň a zimu. Vďaka mrazuvzdornosti vydržia na záhone alebo v nádobách aj mierne mrazy, a to až do jari.
Pestovanie a starostlivosť o okrasnú kapustu
Okrasná kapusta a kel sú nenáročné na pestovanie, takže si ich môže dopriať aj začiatočník.
Prečítajte si tiež: Uchiki Kuri: pestovanie krok za krokom
- Stanovisko: Rastliny preferujú slnečné až polotienisté miesto. Na priamom slnku síce rastú, ale môžu skôr "odchádzať".
- Pôda: Najlepšie sa im darí v hlinitopiesočnatej, humóznej a dobre priepustnej pôde. Na príliš úrodnej pôde a pri nadmernom hnojení sa môže vyfarbenie spomaliť. Pôda pre okrasnú kapustu by mala byť hlinito-piesčitá a humózna. Nikdy by nemala byť prehnojená hnojom z chlieva, pretože prebytok dusíku by mohol spôsobiť namrznutie rastlín pri poklese teplôt a taktiež by mohlo dôjsť k potlačeniu zafarbovania sa rastliny.
- Zálievka: Počas leta potrebujú dostatočnú a pravidelnú zálievku. S príchodom chladnejších dní je ale dôležité zálievku obmedziť a počas mrazov ju úplne vynechať. Rastlinám doprajte dostatočnú zálievku, ktorú v prípade nižších teplôt obmedzte.
- Hnojenie: S hnojením sa to nemusí preháňať. Nadmerné hnojenie dusíkatými hnojivami môže potlačiť vyfarbovanie. Mladé rastliny je možné prihnojovať tekutými alebo granulovanými hnojivami.
- Výsev a výsadba: Okrasnú kapustu možno pestovať zo semien (vysieva sa od marca do júla) alebo si zakúpiť už predpestované sadenice, ktoré sa vysádzajú na jeseň. Kapustu okrasnú vysievame od marca do apríla do skleníkov do hĺbky 1 cm. Po vzídení mladé rastliny presádzame na záhon v máji s odporúčaným rozostupom 30 x 30 cm. Rastliny sadíme do sponu cca 30x30 cm, aby mali dostatok priestoru na vývoj ružice. V nádobách na balkóne alebo terase budú mať ružice menší priemer, čo ale neuberá na ich kráse.
Ako dosiahnuť čo najsýtejšie farby listov kapusty okrasnej?
Najdôležitejšie je plné slnko počas väčšiny dňa. Farby sa prehlbujú po nástupe chladnejších nocí koncom leta a na jeseň. Vyhnite sa nadmernému dusíku; radšej použite vyrovnané hnojivo s dostatkom draslíka. Pravidelná, ale rozumná zálievka predchádza stresu a blednutiu listov. Odstraňujte staré a poškodené listy, aby vyniklo srdce ružice. V nádobách voľte svetlý substrát a drenáž pre zdravé korene. Mierny veterný pohyb spevňuje pletivá a zlepšuje vzhľad. Zafarbovať sa začína koncom leta, keď nočné teploty klesajú pod 10 °C. Svoj dekoratívny nádych si zachováva celú zimu.
Obľúbené odrody okrasnej kapusty
Na trhu existuje mnoho zaujímavých kultivarov, ktoré sa líšia tvarom aj farbou listov:
- Skupina Nagoya F1: Ponúka odrody s plnými, hladkými hlávkami v strede vyfarbenými do bielej (Nagoya White) alebo ružovej (Nagoya Pink).
- Skupina Peacock F1: Vyznačuje sa listami, ktoré sú hlboko pílovito strihané a pripomínajú perie. Obľúbená je biela (Peacock White) a červená (Peacock Red).
- Skupina Crane F1: Tieto odrody vytvárajú dlhšiu stonku, čo je ideálne pre použitie do kvetinových väzieb a kytíc.
- Kapusta okrasná zmes farieb: Je nádherná dekoratívna rastlina s kučeravými farebnými listami. Je vhodná na záhonové výsadby aj do záhradných nádob. Táto odroda je výnimočnou ozdobou záhrady na jeseň a v zime.
Kapusta okrasná v nádobách
Áno, darí sa jej aj v kvetináčoch a misách, ktoré zvýraznia farebné ružice. Zvoľte nádobu s odtokovými otvormi a kvalitným, priepustným substrátom. Pri výsadbe na záhon dodržte spon 30-40 cm medzi rastlinami. V nádobách počítajte s minimálnym priemerom 25-30 cm na rastlinu. Mulč udrží vlhkosť a potlačí buriny. Spoločne ju kombinujte s vresmi, chryzantémami či okrasnými trávami. Priebežné otáčanie nádoby zabezpečí rovnomerné vyfarbenie.
Škodcovia a choroby
Najčastejšie sa objavujú mšice, húsenice a slimáky. Prevenciou je sieťovanie mladých výsadieb a ručný zber škodcov. Proti húseniciam pomáha biologický prípravok s Bacillus thuringiensis. Plesňovým chorobám predídete vzdušným sponom a zálievkou ku koreňom. Nepreťažujte pôdu dusíkom; vyvážená výživa znižuje náchylnosť na choroby. Poškodené listy včas odstráňte a nekompostujte, ak sú silno napadnuté. Pravidelná kontrola umožní rýchly zásah bez chémie.
Prezimovanie kapusty okrasnej
Kapusta okrasná je odolná voči chladu, no pri silných mrazoch môže poškodiť listy. V chladných oblastiach chráňte koreňový bal mulčom alebo presuňte nádoby na závetrné miesto. V miernej zime často udrží dekoratívny vzhľad až do jari. Priebežne odstraňujte zmrazené či zhnednuté listy pre čistý vzhľad. Pre dlhší efekt zlaďte výsadby s zimnými doplnkami (vetvičky, šišky, trávy). Pri extrémnom mraze použite netkanú textíliu. Včasnou jesennou výsadbou docielite maximálne vyfarbenie pred zimou. Okrasná kapusta dobre odoláva nízkym teplotám, znesie i niekoľko stupňov pod nulou.
Prečítajte si tiež: Tradičná príprava kyslej kapusty
Využitie kelu v kuchyni
Okrem okrasnej funkcie má kel aj významné využitie v kuchyni. Je bohatý na vitamíny (C, A, E, skupiny B), minerálne látky (draslík, vápnik, horčík, sodík, zinok, železo), bielkoviny a cukry. Obsahuje tiež vlákninu, ktorá pomáha telu zbaviť sa škodlivých látok.
Kyslá kapusta
Tradičná kyslá kapusta je ľahko dostupným a lacným zdrojom vitamínu C po celý rok, najmä v zimných a jarných mesiacoch. Po mliečnom kvasení sa v nej zachováva približne polovica vitamínu C. Šťava z kvasenej, ale i surovej kapusty svojimi antibiotickými účinkami priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru.
Na ručné krájanie kapusty existujú špeciálne strúhadlá. Nakrájanú kapustu si ale možno kúpiť už hotovú. Tzv. rezanka má byť jemná s hrúbkou rezancov 1,2 až 2,0 mm. Čím sú tenšie, tým rýchlejšie kapusta vykvasí a je lahodnejšia. Klasické kameninové sudy s vrchnákom vhodné na kvasenie kapusty sú v ponuke v objeme 5 až 40 l. Súčasťou je ťažidlo na kapustu. Pri nakladaní do suda je najlepšie utláčať nakrájanú (nastrúhanú) kapustu klasickým šliapaním. Samozrejme, na tento účel použijeme nové gumové potravinárske čižmy. Alternatívou je tlačenie dlaňami a päsťami.
Pred samotnou kuchynskou prípravou kyslú kapustu ochutnáme. Ak je príliš slaná či kyslá, zlejeme z nej kapustovú šťavu do pohára. Jednu až dve hrste surovej kapusty odložíme do misky a do jedla pridáme pre intenzívnejšiu chuť pred dokončením. Zliatu kapustovú šťavu môžeme podľa chuti použiť na doliatie vyparenej vody pri príprave polievky. Kto má odvahu, alebo ako hovoria v Stupave: „Gdo, sce rýchle nohy mat“, môže ju aj vypiť. Má totiž preháňavé účinky.