Očná guľa, často hovorovo označovaná ako oko, je zložitý orgán, ktorý umožňuje vnímanie svetla, farieb, tvaru, pohybu a priestorového rozloženia predmetov. Tento článok sa zameriava na podrobný popis štruktúry a zloženia očnej gule, ako aj na jej prídavné orgány a časté ochorenia.
Očnica a jej funkcie
Očnica, kostená dutina, v ktorej je uložená očná guľa, je tvorená siedmimi navzájom susediacimi lebečnými kosťami. Hlavnú časť tvorí čelová kosť, klinová kosť, jarmová kosť a kosť hornej čeľuste. Dno očnice a časť bočnej vnútornej steny sú mimoriadne krehké, čo zohráva úlohu pri úderoch na oko, kedy prudký tlak môže spôsobiť zlomeninu. Očnica má otvory pre nervy a cievy. Očná guľa vypĺňa približne 1/5 očnice, zvyšok priestoru je vyplnený tukovým a väzivovým tkanivom, svalmi, nervami a cievami.
Prídavné orgány oka
Činnosť oka je zabezpečená prídavnými orgánmi, ktoré ho mechanicky a chemicky chránia pred poškodením. Medzi ne patria:
Očné viečka (Palpebrae): Horné a dolné viečko sú pohyblivé očné záhyby, ktorých hlavnou úlohou je ochrana očnej gule. Reflexne sa zatvárajú pri vniknutí cudzích telies alebo pri silnom svetle. Obočie a mihalnice zabraňujú vniknutiu prachu a potu do oka. Pravidelné žmurkanie zabezpečuje rovnomerné rozdelenie slzného filmu na rohovke. Na okraji viečok sa nachádzajú mazové žľazy, ktoré tvoria súčasť slzného filmu a pri zápale môžu spôsobiť jačmeň.
Spojovka (Tunica conjunctiva): Je sliznica, ktorá vystiela priestor medzi viečkami, očnou guľou a očnou dutinou. Prechádza do očného kútika a rohovky. Predstavuje ochrannú bariéru pred vniknutím choroboplodných zárodkov a cudzích telies.
Prečítajte si tiež: Vzťahy medzi valcom a guľou
Slzné ústroje: Chemickú ochranu a omývanie predných častí očnej gule zabezpečujú slzné ústroje. Slzná žľaza (glandula lacrimalis) sa nachádza pri vonkajšom a hornom okraji očnice. Slzy majú slabý protibakteriálny účinok a zvlhčujú prednú časť oka. Slzy sa hromadia vo vnútornom kútiku oka a odtekajú do slzného vačku a následne do nosovej dutiny. Produkcia sĺz vekom klesá.
Okohybné svaly: Zabezpečujú pohyb očnej gule. Existujú dva priame a dva šikmé okohybné svaly, ktoré sú uložené na očnej guli a umožňujú jej pohyb vo všetkých smeroch pohľadu.
Stavba očnej gule
Očná guľa má priemer približne 24 mm a jej tvar je udržiavaný obalom a vnútroočným tlakom (2-3 kPa). Očnú stenu tvoria tri vrstvy: bielko, cievovka a sietnica.
Bielko (Sclera)
Bielko, alebo sclera, je vonkajšia vrstva oka, tvorená nepriehľadným väzivom bielej farby. Zabezpečuje stabilitu očnej gule a skladá sa z kolagénu a elastických vlákien. Tvorí 5/6 obalu oka a smerom dopredu prechádza do priezračnej rohovky.
Rohovka (Cornea)
Rohovka je priehľadná predná časť oka, ktorá tvorí 1/6 obalu oka. Skladá sa z tenkých väzivových vláken a je dôležitou súčasťou optického aparátu oka, pretože láme svetlo. Rohovka dospelého človeka má v strede hrúbku približne 0,6 mm a priemer asi 11,5 mm. Je to číre tkanivo bez ciev, čo umožňuje priechod svetla.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zápisom ťažného zariadenia
Cievovka (Chorioidea)
Cievovka je stredná vrstva očnej gule, ktorá je bohatá na cievy a pigment. Obsahuje hnedé bunky, ktoré zabraňujú rozptylu svetelných lúčov vo vnútri oka. Je to najviac prekrvené tkanivo oka a stará sa o výživu vonkajšej sietnice. V prednej časti oka prechádza do vráskovcového telesa (corpus ciliare).
Vráskovcové teleso (Corpus ciliare)
Obsahuje hladké svalové vlákna, na ktorých je jemnými šľachami zavesená šošovka. Zmršťovaním a uvoľňovaním vráskovca sa mení tvar šošovky a tým aj jej svetelná lomivosť (akomodácia). Vráskovcové teleso produkuje komorový mok, ktorý udržuje tlakovú rovnováhu v oku.
Šošovka (Lens)
Šošovka je priehľadná štruktúra, ktorá sa nachádza za dúhovkou. Je zodpovedná za spájanie svetelných lúčov a ich ostré zobrazenie na sietnici. Šošovka môže meniť svoj tvar (akomodácia), čo je dôležité pre videnie na blízko. Skladá sa z transparentného tkaniva, ktorého bielkoviny v starobe kondenzujú, čo môže viesť k sivému zákalu.
Dúhovka (Iris)
Dúhovka je farebná časť oka, ktorá obklopuje zrenicu (pupilla). Skladá sa z hladkej svaloviny, ktorá reguluje veľkosť zrenice a tým aj množstvo svetla vstupujúceho do oka. Priemer zrenice sa mení v závislosti od množstva svetla a môže sa rozšíriť z 2 na 8 mm. Farba dúhovky závisí od množstva pigmentu.
Sietnica (Retina)
Sietnica je vnútorná, nervová vrstva očnej gule. Obsahuje fotoreceptory (tyčinky a čapíky), ktoré reagujú na svetelné podnety a umožňujú videnie. Tyčinky (120 miliónov) zabezpečujú čierno-biele videnie v tme, čapíky (6,5 milióna) umožňujú farebné videnie cez deň. V sietnici sa nachádza žltá škvrna (macula lutea), miesto najostrejšieho videnia. Vlákna zrakového nervu začínajú v sietnici a privádzajú svetelné podnety do mozgu.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť slovenského futbalu
Komorový mok
Komorový mok je tekutina, ktorá cirkuluje v prednej a zadnej komore oka. Tvorí sa z krvnej plazmy a udržiava vnútroočný tlak.
Sklovec (Corpus vitreum)
Sklovec je priehľadná, gélovitá hmota, ktorá vypĺňa vnútro oka. Tvorí 2/3 objemu očnej gule a pomáha udržiavať jej tvar. Obsahuje 98% vody. V starobe sa štruktúra sklovca môže meniť, čo sa prejavuje ako "lietajúce komáre".
Vnútroočný tlak
Vnútroočný tlak je dôležitý klinický faktor v oftalmológii. Jeho udržiavanie v normálnych hodnotách je dôležité pre správnu funkciu oka a jeho štruktúr. Vnútroočný tlak je výsledkom rovnováhy medzi tvorbou a odtokom vnútroočnej tekutiny. Jeho zvýšenie môže byť príznakom glaukómu. Psychický stres a fajčenie zvyšujú vnútroočný tlak, zatiaľ čo športové aktivity a malé množstvo alkoholu ho znižujú.
Pohlcovanie žiarenia
Rôzne časti oka pohlcujú rôzne vlnové dĺžky žiarenia, čo chráni oko pred poškodením. Rohovka absorbuje žiarenie s vlnovou dĺžkou 100-315 nm, šošovka absorbuje žiarenie s vlnovou dĺžkou 315-400 nm a sietnica môže byť poškodená žiarením s vlnovou dĺžkou 400-1400 nm.
Slzy
Slzy zabezpečujú zvlhčovanie povrchu oka a chránia ho pred infekciou. Sú tvorené slznými, hlienovými a tukovými žľazami. Slzný film udržiava oči vlhké a je dôležitý pre metabolizmus rohovky. Je tvorený tromi vrstvami: tukovou, vodnou a hlienovou.
Farba očí
Farba očí závisí od množstva pigmentu (melanínu) v dúhovke. Hnedá farba je spôsobená vysokým množstvom pigmentu, modrá farba je spôsobená nízkym množstvom pigmentu a interakciou svetla s dúhovkovými vláknami. Genetické poruchy, ako albinizmus, môžu ovplyvniť farbu očí.
Choroby oka a zraku
Medzi časté ochorenia oka a zraku patria:
Zelený zákal (Glaukóm): Chronické ochorenie zrakového nervu, ktoré môže viesť k slepote. Spôsobené nepomerom medzi tvorbou a odtokom komorového moku.
Krátkozrakosť (Myopia): Refrakčná chyba zraku, pri ktorej sa lúče svetla zbiehajú pred sietnicou.
Ďalekozrakosť: Refrakčná chyba zraku, pri ktorej sa lúče svetla zbiehajú za sietnicou.
Sivý zákal (Katarakta): Zakalenie šošovky, ktoré vedie k zhoršeniu videnia. Lieči sa chirurgicky.
Tupozrakosť: Zníženie zrakovej ostrosti spôsobené útlmom z nečinnosti oka. Vzniká predovšetkým v detstve.
Presbyopia: Je bežným javom u starších ľudí a súvisí so starnutím šošovky.
Šošovka a jej funkcie
Šošovka je priehľadné teleso, ktoré sa nachádza za dúhovkou. Jej hlavnou funkciou je prenášať svetlo a zaostrovať ho na sietnicu. Umožňuje ostré videnie na blízke aj vzdialené predmety (akomodácia). S vekom sa elasticita šošovky znižuje, čo vedie k presbyopii.
Kontaktné šošovky
Kontaktné šošovky sú umelé zariadenia, ktoré sa používajú na korekciu refrakčných chýb a nepravidelností rohovky. Existujú rôzne typy kontaktných šošoviek (mäkké, tvrdé, tuhé priepustné pre plyn). Pri nesprávnej starostlivosti môžu spôsobiť komplikácie, ako zápal spojiviek a infekcie.