Animované filmy majú jedinečnú schopnosť sprostredkovať hudobnú klasiku deťom pútavým a zrozumiteľným spôsobom. V tomto článku sa ponoríme do sveta animovaných programov, ktoré deťom predstavujú klasickú hudbu, pričom sa zameriame na diela, ktoré sa vymykajú tradičným vzorcom populárnej kultúry a hľadajú si vlastnú, jedinečnú formu. Cieľom je podnietiť u detí kritické vnímanie sveta a aktívne spoznávanie prostredníctvom audiovizuálneho obsahu, ktorý ich núti zamýšľať sa a hľadať nové cesty k pochopeniu.
Prečo spochybňovať kvalitu Disneyho produkcie?
Filmy od Walta Disneyho sa tešia neutíchajúcej popularite už takmer sto rokov, no zároveň čelia kritike zo strany filmových teoretikov a kritikov. Problém spočíva v tom, že Disneyho tvorba často využíva prvky gýča, ktoré vyvolávajú silné emócie bez úmerného vzťahu k realite. Gýč vytrháva z reality len tie prvky, ktoré v divákovi vyvolajú okamžitú emóciu, ako sú roztomilé mláďatá, prejavy romantickej lásky alebo očarujúce prírodné scenérie.
Disneyho filmy ponúkajú divákom krásu, ktorá ich instantne nadchne a dojme, no zároveň ich nič nespochybňuje. Malebné krajiny sú prežiarené svetlom, dúhami a vodným trbletom, postavy sa pohybujú ladne a majú veľké oči, v ktorých sa dá čítať ako v zrkadle, a príbehy sa za každú cenu končia šťastne. Táto zasnenosť je však lož, ktorá diváka nikam neposúva, práve naopak, uzatvára ho v takzvanej „feelgood“ nálade, z ktorej nemá potrebu sa vynoriť. Stáva sa pasívny a myšlienkovo lenivý.
Je dôležité, aby si deti mohli zasnívať, no zároveň je naivné myslieť si, že táto produkcia nemá vplyv na budovanie diváckych návykov. Čím viac filmov tohto typu deti príjmu, tým väčšie očakávania rovnakých vzorcov budú vykazovať ako dospelí. Preto je dôležité hľadať aj alternatívne diela, ktoré deťom ponúknu hlbší a komplexnejší pohľad na svet.
Allegro Non Troppo: Parodická odpoveď Disneymu
Taliansky režisér animovaných filmov Bruno Bozzetto nakrútil parodickú odpoveď Disneymu s názvom Allegro Non Troppo (1976). Podľa Disneyho kľúča vytvoril šesť animovaných etúd na diela majstrov klasickej hudby a prepojil ich hranými sekvenciami do dlhometrážneho filmu. Dve z animovaných epizód priamo odkazujú na konkrétne epizódy z Fantázie, takže sa na nich dá popísať priepastný rozdiel v prístupe.
Prečítajte si tiež: Výhody metódy France Guillain
Bozzettova kresba je karikatúrna, skečovitá, zjednodušená a pohyb limitovaný. To však nie je problém, je to prosto jeho unikátny rukopis. Na rozdiel od Disneyho, Bozzetto sa neobáva zobrazovať realitu takú, aká je - so všetkými jej nedostatkami a nedokonalosťami. Jeho diela ponúkajú materiál na premýšľanie a podnecujú diváka k aktívnemu vnímaniu sveta.
Raj podľa Bozzetta: Realita namiesto ilúzie
V jednej z epizód Bozzetto nakreslil vlastnú verziu raja. Tiež sa v ňom polonahé nymfy a urastení krásavci oddávajú radovánkam, no žiadna zo slastí nie je dostupná prestarnutému zvrhlíkovi. Ide o Fauna, bájnu postavu spoly človeka - spoly kozla, presne toho Fauna, satyra, ktorého mal na mysli Claude Debussy, keď písal Predohru k Faunovmu popoludniu.
Bozzetto nám ukazuje, že drvivá väčšina ľudstva nevyzerá ako Barbie a Ken, sme tuční, starí, chorí aj necudní. O našu lásku sa nestará húf anjelov a keď sa nám nedarí, zostávame často sami, opustení a skľúčení. Záver, keď starec opúšťa svet osamotený a odvrhnutý, vyvoláva silnú emóciu, avšak úplne inú ako dojatie z dúhy nad Disneyho rajskou záhradou.
Slovanský tanec č. 7: Slepé nasledovanie lídrov
Slovanský tanec č. 7 od Antonína Dvořáka pracuje s princípom opakovania. Bozzettovi sa ten princíp páčil a uplatnil ho aj pri budovaní príbehu. Táto etuda je o slepom nasledovaní lídrov - vojenských, politických, pop-kultúrnych. Masa ľudí opakuje po vyvolenom jedincovi, stavajú si podľa neho domy, obliekajú sa podľa neho, tancujú podľa neho. Jednotlivec sa pokúsi túto zaslepenosť davu zneužiť a vrhnúť všetkých z útesu.
Príbeh je doslova a presne o tom, či skočí dav do studne, keď obdivovaný kamarát áno. Aj malé deti dokážu pochopiť túto metaforu a zamyslieť sa nad tým, či je správne slepo nasledovať autority.
Prečítajte si tiež: Varenie s Jablkami a Pudingom
Bolero: Zrod a vývoj života v troskách civilizácie
Najslávnejšou epizódou Allegra Non Troppo je Bozzettova variácia Bolera od Ravela. Aj Bozzetto zobrazuje Bolero ako pochod, podobne ako v Disneyho Fantázii, kde sledujeme zrod a vývoj života na zemi.
Prvý Bozzettov jednobunkovec sa vyvinie vo zvyšku Coca-Coly v odhodenej fľaši. Divák sa právom domnieva, že fľašu odhodil pozemský astronaut na akejsi neobývanej planéte, pretože v pozadí vidí odlietať raketu. Keď sa však pochod tvorov rúti čoraz hlbšie a hlbšie do krajiny, narazí na pyramídu, kríž, staré zbrane, pozostatky ľudskej kultúry. Sme teda na Zemi, ktorú ľudia priviedli ku kolapsu a ušli z nej vo vesmírnych raketách inam. Vývoj života na zemi prebieha odznova a znova sa v ňom v istom momente objavuje inteligentná, krutá opica.
Táto epizóda je silnou metaforou o tom, kam smeruje ľudstvo a aké dôsledky môže mať jeho konanie na budúcnosť Zeme. Film sa dá pozerať aj s malými divákmi, a môže ich to baviť. Pre najmenších však môže byť ťažko stráviteľný záver, ktorý v deťoch môže vyvolať úzkosť i monumentálny temný obraz. Naopak, film je veľmi vhodnou látkou pre deti 10+, ktoré si už budujú názor na svet okolo seba, sú kritické a môžu odčítať metaforu.
Valse Triste: Nostalgické rozjímanie nad strateným časom
Valse Triste je najemotívnejšou epizódou Bozzettovho filmu. Podmanivý kocúrik vstupuje do rozvaliny bytového domu a putuje z poschodia na poschodie, od jednej zrútenej miestnosti do druhej. V každej vidí situácie každodennej pohody a lásky, ktoré v nej kedysi zažil so svojou ľudskou rodinou. Ide o nostalgické rozjímanie nad strateným časom, o rekapituláciu života.
Spomienky stoja osirelé uprostred prítomnosti rovnako ako rozpadnutý starý dom obklopujú moderné betónové budovy. Čo bolo kedysi plné života, vidí kocúr farebné a žiarivé. Čo ho obklopuje v chladnej a opustenej prítomnosti, vidí čiernobiele. Keď kocúrik pochopí, že všetci jeho ľudia sú preč, jeho čas je preč, i on sám odchádza preč, stráca sa v nenávratne.
Prečítajte si tiež: Jablká a broskyne v koláči
Tento príbeh dokážu veľmi silno precítiť už predškoláci, no potrebujú vysvetľujúcu pomoc a útechu, pokiaľ by ich príbeh príliš rozcítil.
Jablko poznania: Odmietnutie agresívneho obsahu
Posledná epizóda si, podobne ako prvá, nekladie servítku a narába so zobrazovaním nahých ženských tiel a ich sexuality. Tieto momenty využíva kriticky. V biblickom príbehu o hadovi, čo ponúka Eve a Adamovi jablko poznania, prvá ľudská dvojica toto jablko odmietne. Had sa na jablko ulakomí a sám ho zhltne. Následne mu diabli ukážu, čo to poznanie znamená - agresívny obsah všadeprítomných obrazoviek, zvulgarizovaný, voľne dostupný sex, drogy, ničenie prírody a poslušnosť systému. Had sa preľakne, jablko vypľuje a prenechá ho radšej ľuďom.
Táto epizóda nás núti zamyslieť sa nad tým, aký obsah konzumujeme a aký vplyv má na naše životy.
Peter a vlk: Mobilizačný príbeh o prekonávaní seba samého
Film Peter a vlk od Suzie Templeton je animovaná adaptácia známej symfonickej rozprávky pre deti od Sergeja Prokofieva. Samotná skladba bola napísaná ako vzdelávacia pomôcka, ako kľúč k počúvaniu klasickej hudby pre deti.
Príbeh hovorí o chlapcovi Petrovi, ktorý žije u starého otca na vidieku a má jedinú priateľku - hus. O túto priateľku však príde, pretože ju dostane vlk. Peter sa rozhodne, že hus pomstí a hoci je len chlapec a nemá dostatočnú podporu okolia, podarí sa mu to. Sám uloví živého vlka.
Tento príbeh teda nie je len o spoznávaní hudobných nástrojov, má i mobilizačný charakter. Hovorí deťom o prekonávaní seba samého. V Petrovi a vlkovi neznie žiaden dialóg ani ruchy, jedinú zvukovú stopu tvorí hudba. Zámerom producentov bolo uvádzať film v kinách výlučne so živým orchestrom a dlho sa im to darilo.