Lysá pod Makytou, malebná obec v Púchovskej doline, sa môže pochváliť bohatou históriou a tradíciami. Hoci v texte nie sú priamo spomenuté dejiny konkrétnej pekárne v Lysej pod Makytou, môžeme si poskladať obraz o živote v obci a o tom, ako sa v nej darilo remeslám a obchodu. Poďme sa teda ponoriť do histórie a súčasnosti tejto zaujímavej obce a zistiť, ako sa v nej prejavuje pekárske remeslo.
História obce Lúky a Lysá pod Makytou
Pre lepšie pochopenie kontextu je dôležité spomenúť aj susednú obec Lúky, ktorá má s Lysou pod Makytou spoločnú históriu. Kronika obce Lúky, prepísaná Valérom Ježovicom, nám poskytuje cenné informácie o živote v tejto oblasti. Už v roku 1933 bol Rudolf Jaroušek ustanovený za kronikára obce Lúky, čo svedčí o snahe zachovať históriu a tradície pre budúce generácie.
Lúky sa nachádzajú uprostred Púchovskej doliny, na ceste z Púchova na Moravu. V minulosti boli domy prevažne drevené, s murovanými budovami kostolov, fary, škôl a úradov. Píla na hornom konci dediny zamestnávala v minulosti až dvadsať robotníkov a stavebné drevo sa predávalo aj do zahraničia.
Katolícky kostol v Lúkach je najstarší v okolí a jeho história siaha až do 13. storočia. Podľa povesti sa ho pôvodne snažili postaviť na inom mieste, ale stavba sa nedarila, až kým čierne voly neukázali, kde má kostol stáť.
Židia mali v Lúkach svoj kostol od roku 1872 a patrili k nim veriaci z okolitých obcí, vrátane Lysej pod Makytou. Mali aj svoju školu, ktorá však zanikla pre nedostatok žiakov.
Prečítajte si tiež: Broskyňa obyčajná: podrobný pohľad
Obecná prevádzka Lysá s.r.o. a predaj pekárenských výrobkov
V súčasnosti zabezpečuje Obecná prevádzka Lysá s.r.o. predaj chleba a pekárenských výrobkov v obci. Každý štvrtok v čase od 15:45 do 16:00 hod. predáva z pojazdnej predajne pred obecným úradom. V prípade záujmu prijímajú objednávky na výrobky.
Obecná prevádzka Lysá s.r.o. ponúka čerstvý kváskový chlieb, čerstvé pekárenské výrobky a doplnkový sortiment, ako sú mliečne výrobky, mäsové výrobky, 100% ovocné šťavy a džúsy, minerálne vody a iný doplnkový tovar. Všetky pekárenské výrobky sú vyrábané tradičným spôsobom s jedinečnou receptúrou. Denne pečú čerstvé výrobky a suroviny pochádzajú výhradne od slovenských distribútorov. Každý deň si pripravujú svoj vlastný kvások, ktorý je základnou surovinou pri výrobe chleba. Výrobky pečú v unikátnej parničkovej peci, ktorá je vytápaná uhlím.
Folklórna skupina Javorina a uchovávanie tradícií
Dôležitú úlohu v uchovávaní tradícií zohráva aj Folklórna skupina Javorina, ktorá bola založená v roku 1995 pod názvom FSk Lysá pod Makytou. Zakladateľom bol starosta obce Jaroslav Kohút a prvou vedúcou bola Mgr. Jana Nošíková. Cieľom založenia bolo udržanie ľudových tradícií a budovanie povedomia mladej generácie o zvykoch a obyčajoch obce a Púchovskej doliny.
Folklórna skupina vystupovala na podujatiach v Maďarsku, Českej republike a v regióne Trenčianskeho samosprávneho kraja a Žilinského kraja. Do repertoáru patria programové pásma spojené s miestnym folklórom a tradíciou, ako napríklad Dožinky, Jarmok, Jánske ohne, Odchod mládencov na vojnu, Vianočné zvyky a obyčaje, Driapanie peria, Začepčenie nevesty a Pochovanie basy na Fašiangy.
Kvalita a lokálne potraviny
Pri výbere potravín na Slovensku je dôležité zamerať sa na kvalitu a lokálne produkty. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka udeľuje Značku kvality SK poľnohospodárskym a potravinárskym produktom, ktoré spĺňajú prísne kritériá. Ak je výrobok označený Značkou kvality SK, znamená to, že minimálne 75% tvorí podiel domácej suroviny a všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Recepty na chlieb z domácej pekárne
V súčasnosti máme zaregistrovaných 1223 výrobkov Značky kvality SK od 151 slovenských výrobcov. Označenie podporuje spotrebu domácej potravinovej produkcie v rozvíjajúcom sa konkurenčnom prostredí medzinárodného obchodu. Značka kvality zároveň slúži ako jeden z prostriedkov identifikácie domácej produkcie pri ktorej výrobca rešpektuje dodržanie technologického postupu výroby, vysokú mieru kvality a zdravotnú nezávadnosť.
Lysá pod Makytou na prahu novoveku
Okolo roku 1600 bol na čele obce Lysá /vtedy Lisza Walachorum/ škultét Martin Liský. V obci bolo 6 sedliakov, ktorí vlastnili každý 1 celú valaskú usadlosť a Ján Sluka, ktorý mal 1 a 1/4 usadlosti. Jedna valašská usadlosť Mikuláša Marmanyho bola opustená.
Richtár platil na Vianoce činž 3 zlatky. Od l00 oviec dával 5 kusov panstvu. Za dovoz vína platil ako iní richtári, t.j. 1 zlatku. Sedliaci platili od usadlosti a od 100 oviec, pokiaľ ich chovali celý rok, 9 zlatých. Výnimkou bol Ján Sluka, ktorý mal o 1/4 usadlosti viac - musel pridať ešte jedného barana. Jednotliví sedliaci dávali panstvu ešte červený syr, alebo platili 62 denárov.
Želiarov bolo v obci 9. Dve želiarske usadlosti boli opustené. Títo želiari od 10 oviec dávali ročne 1 barana alebo l ovcu . Okrem toho jednotlivo vykonávali manuálne aj pešie práce ako ostatní želiari. Martin Zluka platil každoročne pred sviatkom sv. Michala 2 zlatky a jednu kuniu kožku. Staník Stanko platil každý rok k sviatku sv. Juraja 1 zlatku a kapúna, na sviatok sv. Michala tak isto.
K obci patrila lúka Strelenka, z ktorej získali okolo 100 vozov sena, starý les Bartošovec a boli tam i pstruhovité riečky. Dedina mohla čapovať víno podobne ako ostatné valašské dediny. Lysá mala dvoch strážcov lesov a riek, ktorí v šiestom týždni museli odovzdávať ryby a rakov. Kože všetkých druhov museli Lysania predávať zemepánovi tak, ako to robili ostatné obce. Okrem toho museli odovzdávať vrchnosti dary pri príležitosti sobáša, krstín a iných slávnostných hostín.
Prečítajte si tiež: Tipy pre úspešné pečenie bezlepkového chleba
Turecké pustošenie
Veľkou pohromou pre obyvateľov Lednického panstva boli Turci. V roku 1663 prepadli Púchovskú dolinu. Prišli do Beluše, prešli Váh a podpálili Púchov. Potom tiahli smerom na Moravu. Cestou zbíjali, podpaľovali a vraždili. Lysú podpálili, za obeť padli skoro všetky domy a odviekli 304 osôb do otroctva . Z Lazov odvliekli 100 osôb. Obce sa však pomerne skoro z tohto nešťastia spamätali a znovu vybudovali.
Urbárska regulácia, platenie dávok panstvu
V období tzv. osvietenského absolutizmu sa uskutočnili zákonné úpravy ekonomických a mimoekonomických vzťahov medzi poddanými a zemepánmi. Boli to súčasti rozsiahlých reforiem Márie Terézie a Jozefa II. Základom tzv. tereziánskej regulácie bolo uviesť do určitého pomeru dávky a povinnosti poddaných voči zemepánom s rozsahom pôdy v ich úžitku, jednotne pre celú krajinu určiť maximálnu hranicu vykorisťovania. Súčasne sa tým sledovalo zabezpečenie daneschopnosti poddaného obyvateľstva voči štátu. Podstatou a konečnou časťou regulácie bolo zavedenie tereziánskeho urbára.
Prvým krokom regulácie bolo zistenie a súpis predurbárskeho stavu prieskumom 9 otázok, zodpovedaním ktorých sa mal zistiť skutočný stav každej poddanskej obce. V obci Lysá zisťovala predurbársky stav komisia v zložení Imrich Vagyon, fiškál Lednického panstva a provizor Teofil Bierman. Obec zastupovali prísažní Andrej Lucanko, Juraj Juršica, Andrej Škulan. Ján Halda a Ján Šulík. Na otázky obce odpovedali aj starší obce Štefan Hrebák, Juraj Gabko, Juraj Danihlik, Juraj Vrablik, Ján Klapoš a Ján Dulák. Vypovedali, že urbár, podľa ktorého platia súčasné dávky nemajú. Nemali ani žiadnu zmluvu s panstvom. Všetky roboty a dávky odvádzali podľa starodávneho obyčaju.
Na otázku, aké úžitky a škody obec má, uviedli , že v obci sa nachádzalo 8 a pol gruntov, z ktorých sa platil cenzus - z richtárskeho 38 zlatých, z Makovského 38 zlatých 20 denárov, z Dohňanského tiež toľko, za Matejoviech grunt sa platilo 28 zlatých a 20 denárov, za Černanských a Ondrejkovský 32 zlatých a 20 denárov. Tak isto sa platilo za Čejkoviech a Stanikoviech grunt. Z pol gruntu Zajacovského sa platilo 15 zlatých a 10 denárov. Popri tom bolo 16 želiarskych gruntov a z každého sa platilo 14 zlatých a 10 denárov. Pol želiarských gruntov bolo 24 a jedna 12-stina, z ktorých sa za každý platilo 7 zlatých a 5 denárov ročne.
Okrem toho platila obec na plat drábov 54 zlatých, od jatky 7 zlatých a od páleničných kotlov 1 zlatku 50 denárov. V Lysej boli dve viechy a od každej platili panstvu 2 zlatky. Za povinnosť prehradzovania panského košiara sa obec zaviazala platiť 8 zlatých a 40 denárov. Okrem toho v čase žatvy bola celá obec povinná spoločne žať pre panstvo tri dni. Panské lúky v chotári musela obec pokosiť, zhrabať a zvoziť podľa panskej vôle. Podľa rozhodnutia panstva museli voziť aj kláty na pílu a odtiaľ hotové dosky.
Obec bola povinná vyhotoviť panstvu ročne 20 tisíc kusov šindľa, pričom za vyhotovenie a odvoz dostávala od tisíca šindľa 1 zlatku a 25 denárov. Lysania boli tiež povinní doviesť do panského pivovaru v Dohňanoch každoročne 43 siah dreva. Podľa požiadavok panstva dávala obec kováčske uhlie. Okrem toho dávala Lysá robotníkov k murárom a vozila drevo do vápenky. Pomáhali aj v panskom košiari , strihali ovce, pripravovali a vyvážali pre ne letninu . Do panskej valchy vozili každoročne potrebné drevo. Do krčmy v Lysej vozili pivo z dohnianskeho pivovaru a panské víno. Podľa panskej potreby a rozkazu vozila obec aj panskú „bagažinu“. Lysania platili desiatok od oviec a od kláta včiel po 10 denárov. Kto mal deväť klátov, mohol desiatok vymeniť za 2 zlatky.
Pozemky v obci delili na trojaké - lepšie, prostredné a ovsené. Na dvoch tretinách sa urodilo žito, raž, jačmeň, ovos a iné plodiny. Polia osievali na jar a na jeseň. Tretie pole, ktoré sa nechávalo na úhor, volali „ulahlé“ a len rok sa na ňom vysieval ovos. Polia obrábali s párom dobytka. Lúky mala obec dobré, ale kosili sa len raz, lebo boli vrchové. Druhýkrát už trávu nekosili, iba vypásali. Pasienok pre dobytok mali dostatočný, podobne aj vody na napájanie bolo dosť. Zástupcovia obce uviedli, že kupovať a predávať chodia do Púchova, vzdialeného od Lysej na mílu. Drevo na stavby a ohrev dostávali z panských hôr. Bukvicu kupovali podľa dohody od panstva. Obyvatelia obce mali štepnice aj kapustniská.
Medzi povinnosti obce patrilo aj prevážanie soli z Púchova na Moravu. Obci patrili role, na ktoré sa vysievalo 30 meríc ovsa a lúky, na dva vozy sena, od ktorých panstvu nič neplatili. V obci boli močidlá na konope i mlyny. Najväčšie škody obci robila rieka, ktorá v časoch prívalov „vyjarčovala“ pozemky.
Na otázku, akú výmeru majú jednotlivé grunty, komisia odpovedala, že v Lysej nie sú tzv. „celodomníci“, že na jednom grunte je viac gazdov. Opustené usadlosti v dedine neboli. Deviatok platila Lysá v peniazoch, tak, ako to bolo v stolici zvykom. Všetci obyvatelia Lysej boli veční poddaní bez práva slobodného odchodu. V tom období mala Lysá cca 2000 obyvateľov. V obci bolo 6 a 16/27 usadlostí. Intravilán obce predstavoval 76 a 4/8 merice , extravilán 3992 a 3/8 merice. Lysej patrili aj lúky na 172 a 4/8 pokosa. Urbárska tabuľka evidovala viac ako 400 rodín, ktoré žili v 346 domoch.
Konečnou časťou celého tohto procesu bolo zavedenie tereziánskeho urbáru v jednotlivých obciach krajiny. V súvislosti s určením rozsahu sedliackej usadlosti a jej zapísaním do urbára, poddaní na ňu získali právny nárok, bez ohľadu na zemepána. Dovtedy poddaní užívali urbársku pôdu síce dedične, ale bez dispozičného práva. Regulácia však nedoriešila otázku práv poddaných na kopanice, lesné, pasienkové a iné úžitky. Tereziánsky urbár mal deväť bodov a súčasne určil aj povinnosti , ktoré sa vyrubovali podľa veľkosti usadlosti. Urbár Lysej bol potvrdený generálnou kongregáciou Trenčianskej stolice 4. júna 1772.
Zavedenie urbára do života poddaných. Podľa novej urbárskej tabuľky, ktorá vznikla v súvislosti so zavedením urbára , bolo v Lysej 288 rodín, ktoré patrili k večným poddaným, 83 rodín tvorili želiari s domom a zapísané boli aj tri ženy ako „ hofferi domi nemajiczi“. Na richtárskej usadlosti bolo 25 poddaných, z ktorých šiesti mali také isté povinnosti ako želiari a robotovali 18 dní, platili peniaze namiesto desiatku z úrody, ako aj ročný peňažný cenzus. Obec vlastnila 30 meríc oráčin a 2 pokosy lúk, ktoré panstvo nezaťažilo urbárskymi ťarchami. Kopanice sa k pozemkom pridávali v 35 prípadoch.
Poddaní si uvedomovali krivdy pri stanovení veľkostí sesií i povinností. Už v roku 1772 žiadali majitelia škultétskej usadlosti v Lysej o ponechanie ich dovtedajších práv /ktoré samozrejme urbár plne nezohľadňoval/. Tvrdili, že medzi ich povinnosti patrila každoročne dlhá fúra a vydržiavanie drába, za čo platili ročne 14 zlatých. Mali právo varenia piva, držať mlyn, pílu, mohli mať páleničný kotol. Uplatňovali si tiež určité úľavy pri poľovaní a v držbe salašov. Podľa nových povinností im pribudlo platiť stolici ďalších 14 zlatých a robotovanie.
Zemepánovi sa sťažovali aj ostatní obyvatelia Lysej. Pred zavedením urbára vraj nebola v obci sedliacka udalosť , len z najväčších želiarstiev sa platilo po 404 zlatých a 30 denárov. Po novom však musela obec pripravovať 40 siah trámov, čo potvrdzovalo, že v Lysej sú zrazu aj sedliacke grunty. Predtým vykonávali roboty len na jar, platili panský cenzus, dávali časť z oviec a včiel, platili z páleničných kotlíkov. Po zavedení urbára boli zaťažení sumou 1 a pol tisíc zlatých.. Boli nútení pripravovať urbárske drevo na odvoz podľa pokynu úradníkov a nemohli ho už pripravovať sami. Okrem toho ich provizor nútil, aby vozili drevo zo zubáckych lesov do púchovskej krčmy, čo predstavovalo dva dni roboty a 4 záprahy.
Keď museli po novom chodiť do Rovní, a mali často bydlisko ďalej ako bol cieľ cesty, návrat sa im neakceptoval, nepripočítal k robotovým dňom. Lysania sa ďalej sťažovali, že mali veľmi sterilné, dezolátne zeme, ktoré obsievali náhodou a to len ovsom. Ale nový urbár im prikázal platiť cenzus ako od pozemkov 1. a 2. triedy. Dlhé fúry boli povinní vykonávať do Hlohovca s piatimi vozmi a so štvorzáprahom. Keď sa však vyskytla zlá cesta, vyžadujúca si aj dva týždne, tieto im vrchnosť nechcela započítať. Všetky výdavky, spojené s cestou si v rozpore s urbárom museli hradiť sami. Z nových pravidiel urbára vyplynulo aj to, že mnohé chudobné vdovy, žijúce zo žobrania, museli teraz robotovať ako podželiari, t.j. 12 dní.
Stávalo i to, že ak niekto nezaplatil, keď sa platilo na vydržiavanie inkasujúcich, bol zatvorený do chlieva a dokiaľ nezaplatil, bol držaný v zajatí. Poddaní z Lysej sa tiež sťažovali, že pri braní potrebného dreva sú pokutovaní na 30 denárov za akýkoľvek kus dreva, dokonca i palicovaní. Okrem toho museli začať platiť strážcom 12 denárov. Dostali tiež pokuty za používanie páleničných kotlov, najväčšiu platil Ján Svehlík - až 12 zlatých. V sťažnosti poukázali tiež na to, že všetky lesy boli zásluhou provizora veľmi zdevastované. Najmä Planá hora, časť lesa v Dešnej a Krátky grúnik v Strelenke. Sťažnosť bola zameraná aj proti drábom, ktorí často nedovolili služobnej čeliadke najesť sa a hnali ju bez jedla do práce.
Záležitosti klasifikácie a súpisov sa riešili ešte aj v rokoch 1777-1779. Napriek tomu Lysá. Lazy, Zbora a Dubková sa sťažovali aj v nasledujúcich rokoch na urbársky súpis, zlú klasifikáciu pôdy a nespravodlivé urbárske povinnosti. Na základe týchto sťažností uvedené dediny viackrát navštívil stoličný advokát a geometer.