Jedlo odjakživa zohrávalo kľúčovú úlohu v živote ľudí na celom Slovensku. Hoci boli časy náročné, Slováci si ctili spoločné stolovanie, prípravu jedál a vďaku za prírodné dary. Matky a staré matky odovzdávali mladým dievčatám recepty a zručnosti, aby aj z mála dokázali vytvoriť chutné pokrmy. Dodržiavali sa tradície a zvyky, a napriek obmedzeným zdrojom sa varili jedlá jednoduché, no plné chuti.
Deň regionálnych jedál v Tisovci
Stredná odborná škola v Tisovci už roky organizuje "Deň regionálnych jedál" pod záštitou Miestneho odboru Matice slovenskej. Cieľom je priblížiť žiakom tradičnú gastronómiu regiónu Gemer-Malohont. V roku 2016 študenti 2. B triedy prezentovali svoje vedomosti a skúsenosti pod vedením Mgr. Moniky Koncošovej. Návštevníci mohli ochutnať viac ako 20 druhov jedál, od polievok po koláče. Podujatie bolo obohatené spomienkou na Teréziu Vansovú a jej dielo "Recepty prastarej matere", a priestory zdobili tradičné obrusy a drevený riad z rodinných zbierok študentov.
Kulinárske poklady východného Slovenska
Východné Slovensko je bohatý región, plný kulinárskych pokladov. Každý región má svoje špecifiká a recepty, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.
1. Trojuholníkové a tatarčané pirohy
Pirohy sú po haluškách druhé najznámejšie slovenské jedlo. Na východe sú obzvlášť populárne a rozmanité, pričom každý región má vlastný recept. Východniarske pirohy majú zvyčajne trojuholníkový tvar. Špecifikom sú aj tatarčané pirohy, kde sa cesto vyrába z pšeničnej a pohánkovej múky. Plnky sú rôzne: zemiaky, bryndza, tvaroh, lekvár alebo kyslá kapusta.
2. Džadky
Džadky (alebo džatky) sú valčeky zo zemiakového cesta, tradične podávané s roztopenou bravčovou masťou a slaninou. Pôvod majú u Goralov a rozšírili sa po celom východnom Slovensku. Dnes existujú aj varianty s kyslou kapustou, bryndzou alebo kyslou smotanou.
Prečítajte si tiež: Luky: Prepojenie s Mäsovým Priemyslom
3. Košický med
Ide o vylepšenú verziu známeho tureckého medu - dve oblátky spojené sladkým krémom s orieškami a želé. Dnes už existuje množstvo receptov, ako si túto pochúťku pripraviť doma.
4. Mačanka
Výdatná hubová polievka zo Šariša, rozšírená po celom východnom Slovensku. Jedáva sa najmä na Vianoce a názov je odvodený od toho, že sa do nej máča chlieb. Pôvodný recept z hríbov a kyslej kapustnej šťavy sa časom obohatil o údené mäso, klobásu a smotanu.
5. Tokajské víno
Východ Slovenska je aj vinársky raj, vďaka oblasti Tokaj. Víno sa vyrába z odrôd Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta a má zlatistú farbu. Vinári ocenia najmä tokajský výber.
6. Holúbky
Kapustné listy plnené mletým bravčovým mäsom a ryžou. Tradičné svadobné jedlo, podávané na východniarskej svadbe ako záverečný chod.
7. Bobaľky
Typický vianočný pokrm, inde známy ako pupáky či opekance. Bobaľky z kysnutého cesta podávané s makom, medom a mliekom sú bodkou štedrovečernej večere. Mak symbolizoval hojnosť.
Prečítajte si tiež: Kde kúpiť zemiaky v Žiline?
8. Ciberej
Mliečna zemiaková polievka z regiónu Abov. V prvej polovici minulého storočia bola na jedálničku miestnych aspoň raz do týždňa. Podobne ako väčšina východniarskych polievok, aj ciberej sa zajedá chlebom.
9. Kuľaša
Kaša zo zemiakov alebo kukuričnej krupice, polievaná opraženou slaninou na masti a zapíjaná kyslým mliekom. Deťom sa podávala s rozpusteným maslom a sladkým mliekom.
10. Paska
Tradičný obradný veľkonočný koláč. Hoci je sladký, na východe sa jedáva k slaným veľkonočným raňajkám. Názov pochádza od veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorí Veľkú noc nazývajú Pascha.
11. Kreple
Celé Slovensko má šišky, východniari majú kreple. Toto sladké jedlo sa na Slovensko dostalo z Nemecka cez Spiš už v 12. storočí. Do cesta pôvodných spišských kreplí sa pridáva aj tvaroh. Zvykli sa piecť posledný štvrtok pred veľkonočným pôstom.
12. Šariš
Okrem jedál má východné Slovensko aj unikátne pivo. Pivovar spod Šarišského hradu oslávil 50. výročie uvarenia prvej várky.
Prečítajte si tiež: Divín na Slovensku
Dolný Zemplín: Kulinárska rozmanitosť
Región Dolného Zemplína susedí s Ukrajinou a Maďarskom, čo mu dodáva prírodnú a kultúrnu pestrosť. Okrem prírody a vína láka aj gastronómia. Zemplínska kuchyňa využíva suroviny z polí a sadov, no poznačená je aj časmi, kedy boli hlavnými surovinami kyslá kapusta a zemiaky. Medzi tradičné jedlá patria ciberej, boršč, juška, rosoľ alebo rosoľanka, holúbky, džatki, bandurčáky, hubová mačanka, hurky z mangalice či malohorešské beleše. Špecialitou sú tatarčene pirohy. V regióne sa nachádza hrnčiarska obec Pozdišovce, známa ručnou výrobou keramiky. Tokajský kraj je preslávený vínom.
Tradičná slovenská kuchyňa: Od minulosti po súčasnosť
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a prebrala prvky z okolitých krajín. No nájdu sa v nej pokrmy, ktoré sa tradujú celé stáročia. Už starí Slovania sa živili poľnohospodárstvom a konzervovali potraviny údením, solením, sušením alebo kvasením.
Hygiena v minulosti
Z historických prameňov vyplýva, že v kuchyni sa dbalo na čistotu. Pokrmy na stole odzrkadľovali bohatstvo rodiny, ale aj dodržiavanie kresťanských zásad a pôstov. Chudobnejšie rodiny jedli dva- až trikrát denne. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. Dochucovalo sa rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom.
Prvá slovenská kuchárska kniha
Prvú slovenskú kuchárku napísal Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov a publikoval ju v roku 1870.
Chlieb a strukoviny
Na žiadnom stole nesmel chýbať domáci chlieb. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp.
Kapusta, ovocie a huby
Obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky. Zo všetkých druhov ovocia sa pálil alkohol. Sušili sa hríby, ktoré sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Mäso a ryby
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa konala zabíjačka. Svoje miesto na stole mali aj ryby.
Zemiaky: Prevrat v stravovaní
Keď sa do Európy dostali zemiaky, nastal v stravovaní veľký prevrat. Až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne a predstavovali pre Slovákov druhý chlieb.
Lokše
Lokša je mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, k husacine a chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávený Chorvátsky Grob, no sú obľúbené na celom Slovensku v rôznych podobách.
Postup: Uvarené zemiaky sa nastrúhajú a zmiešajú s múkou a soľou. Cesto sa rozdelí na kúsky a rozvaľká na lokše.
Zemiakové placky
Každý región má svoj recept na zemiakové placky. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak.
Postup: Neuvarené zemiaky sa nastrúhajú najemno. Pridajú sa vajcia, soľ, cesnak, korenie a múka. Na panvicu s rozohriatym olejom sa vkladajú kúsky cesta a roztľapkajú na tenšie kolieska.
Mlieko a bryndza
Jednou zo základných potravín je mlieko. V minulosti sa používalo kozie či ovčie, až neskôr kravské. Spracovávalo sa do podoby syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Špeciálne miesto zastáva bryndza, mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a minimálne 50 % ovčieho mlieka.
Koláče
Keď bolo múky nazvyš, mama napiekla deťom koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Postupne sa sladké pečivo stalo súčasťou každodenného jedálnička. Pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka.
Štrúdľa
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii.
Skalický trdelník
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia.
Postup: Z múky, cukru, soli, masla, žĺtkov, droždia a mlieka sa pripraví cesto, ktoré sa navinie na vymastené trdlo alebo plechovku. Po odstátí sa potrie bielkami a ozdobí makom, orechmi alebo škoricou.
Tradičné jedlá Horehronia
Horehronie sa pýši bohatou kulinárskou tradíciou.
Krompľová fučka
Príprava tohto jedla bola typická pre mnohé obce na Horehroní. Je jednoduchá a sýta, preto si ju obľúbil celý horehronský ľud. Dopĺňala sa slaninou alebo maslom. Pripravovala sa na Martina, Fašiangy či Silvestrovskú večeru.
Valaštianske krumple s kapustou
Valaštianske krumple s kapustou sú jedlom, ktoré nasýtilo pracujúci ľud na poliach.
Lomovský guľáš
Sýta polievka zo zemiakov, kapusty a fazule, pripravovaná v obci Lom nad Rimavicou.
Brusnianske "Čipkárskô"
Názov jedla z obce Brusno sa viaže k obchodovaniu s čipkami. Obchodníci si tento pokrm pripravovali priamo za jazdy na vozoch. Najprv sa nasýtili hustou časťou jedla a na záver dojedli vývarom.
Horehronské šúľance
Ručne šúľané zemiakové cesto sa jedlo v niekoľkých kombináciách. Najčastejšou sladkou prísadou bol cukor s pomletým makom. Obmenou boli šúľance s orechami či strúhankou.
Ťapky s brynzdou
V jedlách horehronskej obce Beňuš má pravá ovčia bryndza svoje silné zastúpenie. Na uvarenie Ťapiek s brynzdou stačí malé množstvo jednoduchých surovín. Toto jedlo pripravovali gazdiné zavčas ráno, aby si ho muži mohli zobrať so sebou na pole či do hory.
Zemiakové guľky plnené mäsom
Zemiakové cesto plnené čerstvým mäsom alebo údeninou. Gazdinky ich pripravovali chlapom, ktorí šli do poľa kosiť či do hory richtovať drevo.
Bryndzová polievka so zemiakmi
Tam, kde sa na Horehroní darilo chovu oviec, vznikali chutné produkty z ovčieho mlieka. Súčasťou nenáročnej polievky so zemiakmi bola aj výživná ovčia bryndza.