Konflikty sú neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Takmer každý človek zažije počas svojho života nejaký konflikt. Konflikt je definovaný ako určitý druh sociálnej interakcie, ktorá prebieha, keď zúčastnené strany smerujú k rôznym cieľom, pričom dosiahnutie cieľa jednou stranou zabraňuje ostatným stranám dosiahnuť ich cieľ. Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej je subjekt postavený pred viaceré možnosti a charakteristický je stav napätia pri rozhodovaní, alebo moment, keď naň pôsobia dve rovnaké, ale protikladné alebo nesúhlasné sily.
Konflikt ako zdroj spoločenskej zmeny
Vo všeobecnosti je konflikt významným zdrojom spoločenského pohybu a spoločenskej zmeny. Je to zrážka dvoch alebo viacerých navzájom nezlučiteľných záujmov, postojov, tendencií a je sprevádzaný výraznými zápornými emóciami. Konflikt môže nastať medzi dvomi kladnými alebo dvoma zápornými aktivitami, alebo medzi kladnou a zápornou aktivitou. Cieľom konfliktu je nevyhnutnosť niečo získať, alebo naopak, niečoho sa zbaviť.
Tretia strana v konflikte
Zložitá situácia nastáva, keď je niekto naviazaný na obe strany konfliktu. Láska, záväzok alebo zvyk robia takúto osobu rovnako dôvernou voči obom stranám, a preto je postihnutá konfliktom oveľa viac, než by bola naklonená len jednej strane. Rovnováha jej záujmov, ktoré sa nenakláňajú v oboch smeroch, obyčajne nevedie k úspešnému sprostredkovaniu, až kým nezlyhá a na povrch nevypláva niekoľko nedostatkov jednej alebo druhej strany. Deje sa to pri mnohých veľkých rodinných sporoch.
Rovnaká vzdialenosť tretej osoby od oboch sporných strán, čo znamená jej nestrannosť, môže vypomôcť obom pri relatívnej uvoľnenosti. Naproti tomu, táto osoba, ktorá je nestranná, pretože je rovnako blízko k obom, môže už spomenutú uvoľnenosť dosiahnuť pomerne ťažko a osobne to pre ňho môže byť kvôli dualizmu pocitov veľmi bolestivé. Najčastejšie sa sklon k nestrannosti objavuje u ľudí, ktorí sú intelektuálne najschopnejšími. Skutočný intelekt nachádza klady a zápory v každej oblasti a jeho objektívna súdnosť neprináša výhodu ani jednej strane. Toto je dôvod, prečo niekedy najinteligentnejší jedinci nemajú veľký vplyv na rozhodnutia v sporoch, hoci by to bolo vhodné.
Arbitráž ako forma riešenia sporov
Nestrannosť tretej osoby sa často využíva pri urovnávaní sporov prostredníctvom arbitráže. Pri zvolení tretej osoby (arbitra) sa obe strany vzdávajú tohto konečného rozhodnutia. Zmier je zosobnený v arbitrovi, preto sa mu obe strany podriaďujú od začiatku. Jeho výber predpokladá väčšiu subjektívnu dôveru v jeho objektivitu, nech urobí akékoľvek rozhodnutie. Výsledkom je riešenie len vtedy, ak obe strany majú dôveru v nestrannosť arbitra. Existencia tretej osoby umožňuje udržanie skupiny. Ako predstaviteľ intelektu konfrontuje dve strany konfliktu, ktoré sú proti sebe vedené skôr vôľou a citmi. Dopĺňa ich pri utváraní psychologickej jednoty v skupinovom živote a tlmí vášne tých druhých.
Prečítajte si tiež: Palacinky bez lepenia
Na druhej strane, zamietnutie nestrannosti môže byť niekedy veľmi zdravé a je založené na oveľa hlbšom inštinkte pre blaho celku než na samotnom podozrení zo zbabelosti a následnom útoku, ktorý je často zahájený voči nestrannosti.
Vyjednávanie ako spôsob riešenia konfliktu
Vyjednávanie je proces, pomocou ktorého sa zúčastnené strany snažia nájsť spoločné riešenie vzniknutej situácie. Je to štýl komunikácie, správania sa a interakcie medzi stranami, zameraný na to, aby sa našlo riešenie situácií, ktoré indikujú neporozumenie alebo nezhodu medzi stranami.
Črty vyjednávania:
- Zúčastňujú sa ho dve alebo viaceré strany (jednotlivci, skupiny, alebo celé organizácie).
- Je to interpersonálny proces.
- Existuje určitý stupeň konfliktu medzi zúčastnenými stranami, ktorý sa strany snažia vyriešiť.
- Zúčastnené strany vyjednávajú, nakoľko sa domnievajú, že môžu do určitej miery ovplyvniť výsledné riešenie a dostať lepšie podmienky, ako keby prijali to, čo im druhá strana dobrovoľne ponúka. Vyjednávanie je však dobrovoľný proces.
- Zúčastnené strany, aspoň dočasne, dávajú prednosť tomu, že hľadajú spoločné riešenie pred tým, aby sa otvorene hádali alebo nevyjednávali vôbec.
- Pri vyjednávaní očakávame, že budeme robiť ústupky a zároveň druhá strana bude robiť ústupky.
Fázy vyjednávania:
- Príprava na vyjednávanie - analýza situácie, znalosť vlastných záujmov, stanovenie optimálnych výsledkov.
- Preskúmanie a vyhodnotenie situácie a identifikácia vlastnej pozície.
- Voľba ideálnej stratégie a výsledku a následne výber techniky vyjednávania.
- Vyhodnotenie dosiahnutého riešenia - prijateľnosť, trvanie, zmena vzťahov.
Stratégie vyjednávania:
- Integratívne vyjednávanie: V prípade, že riešenie je dosahované integratívnou technikou, situácia je kooperatívna. Strana(y) sa snaží umožniť otvorený tok informácií, čo podporuje kreatívne riešenia a prináša množstvo možností na dohodu. Strany sa delia o informácie, aby boli schopné pochopiť svoje záujmy a nájsť riešenie, ktoré oslovuje očakávania oboch strán. Strany kladú dôraz na svoje spoločné záujmy.
- Distributívne vyjednávanie: Vyjednávanie z pozície moci alebo práva jednej zo zúčastnených strán. Pri tomto type vyjednávania strany používajú moc ako argument asi v 70% prípadoch, právo asi v 25% a len zvyšných 5% venujú záujmom a dôvodom. Výsledkom je situácia „výhra/prehra“. Situácia je súťaživá, strany sa snažia manipulovať situáciu a druhú stranu zamlčovaním informácií, používaním moci alebo nátlaku. Strany kladú dôraz na vlastné záujmy a ciele, hľadajú riešenia, ktoré uspokoja ich vlastné potreby a domnievajú sa, že prijatie návrhu druhej strany by znamenalo porážku.
Tretie strany v správnom konaní
V správnom konaní existuje inštitút tretích strán, ktoré majú právo byť vypočuté. Je potrebné mať na pamäti, že tretie osoby nie sú zúčastnenými osobami podľa § 15a Správneho poriadku a predstavujú iný procesný inštitút. Zúčastnené osoby majú rozdielne procesné práva, napríklad právo byť upovedomené o začatí správneho konania, o podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov rozhodnutia.
Inštitút tretích strán plní dvojakú funkciu - jednak posilňuje právo subjektov, ktorých sa konanie na úrade a jeho výsledok môže dotknúť, zúčastniť sa na tomto konaní a vyjadriť svoj postoj a na druhej strane napomáha úradu získať podklady a informácie dôležité pre jeho konanie a rozhodnutie, a to najmä v konaniach o koncentráciách, kde je potrebné v pomerne krátkom čase získať kvalifikované poznatky o fungovaní posudzovaných relevantných trhov.
Treťou stranou môže byť aj osoba, ktorá podala písomné oznámenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa § 25 ods. K ods. Tretiu stranu možno definovať v pozitívnom aj negatívnom zmysle. V prípade pozitívnej definície, zákon uvádza, že ide o právnickú alebo fyzickú osobu, pričom exemplifikatívne uvádza príklady tretej strany ako je napríklad spotrebiteľ, dodávateľ, odberateľ a konkurent účastníka konania. Negatívna definícia tretej strany označuje tretiu stranu ako akúkoľvek osobu, ktorá nie je účastníkom konania.
Prečítajte si tiež: Zmluvné strany a poplatky
Prvou nevyhnutnou podmienkou pre získanie statusu tretej strany je preukázanie záujmu na veci. Na účely uplatnenia si práva tretej strany byť vypočutý, môže táto strana písomne požiadať úrad o oboznámenie sa s predmetom konania. Ak táto osoba preukáže záujem na veci, úrad má zákonnú povinnosť informovať ju o predmete konania. Tretia strana môže podať stanovisko písomne alebo prostredníctvom vypočutia, t.j. ústne do zápisnice. Je potrebné mať na pamäti, že tretie strany nie sú oprávnené navrhovať dôkazy a ani doplnenie dokazovania na rozdiel od zúčastnených osôb podľa Správneho poriadku.
Mediácia ako alternatívny spôsob riešenia sporov
Mediačné konanie predstavuje moderný a vo svete veľmi obľúbený nástroj mimosúdneho riešenia sporov. Je to kreatívny, neformálny, dobrovoľný, flexibilný proces, ktorý podporuje tvorivé a netradičné riešenia vzniknutých konfliktných situácií s prihliadnutím na najlepší záujem oboch strán mediácie. Z praktického pohľadu sa tento spôsob riešenia konfliktov využíva v prípade, keď vzájomný spor dosiahol stupeň, ktorý už strany nedokážu vyriešiť svojpomocne bez pomoci tretej osoby - certifikovaného odborníka.
Mediátor je odborne kvalifikovaná, nezávislá, nestranná, neutrálna a nezaujatá osoba zapísaná v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ako odborník v riešení sporov alternatívnou cestou, ktorý s náležitou odbornou starostlivosťou a s garanciou nezaujatého vnímania oboch pozícií účastníkov konania, a všetkých stanovísk účastníkov mediácie, dohliada na zabezpečenie záujmov oboch strán, preto by mal mať silné negociačné schopnosti presvedčiť sporné strany.
Mediátor vystupuje ako podporovateľ komunikácie, pričom neovplyvňuje strany mediácie pri výbere riešenia sporu, ktoré samé nenavrhnú. Nie je mu zverená právomoc súdu a nie je ani subjektom, ktorý autoritatívne rozhoduje. Pomáha identifikovať skutočné potreby a záujmy účastníkov mediácie s cieľom nájsť vzájomne prijateľné riešenie ich konfliktu.
Výsledkom mediačného konania, v prípade ak je úspešné, je uzatvorenie mediačnej dohody, v písomnej forme. Mediačná dohoda sa stáva záväznou pre obe strany mediácie a predpokladá sa, že zúčastnené strany ju budú aj dodržiavať a plniť.
Prečítajte si tiež: Mediácia a Riešenie Sporov
Začatím mediácie nastáva prerušenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt. Ak začala mediácia skôr ako súdne konanie, začatím súdneho konania mediačné konanie automaticky zo zákona končí. Predpokladom úspešnej mediácie je dostatok informácií a je založená na čestnosti.
Preberací protokol ako nástroj predchádzania konfliktom pri predaji a prenájme nehnuteľností
Pri predaji alebo prenájme nehnuteľnosti je dôležité nezabudnúť si nehnuteľnosť poriadne odovzdať a prebrať. Preberací protokol je zápis z odovzdania/prebratia nehnuteľnosti, ktorý obe zúčastnené strany podpisujú.
Čo by mal obsahovať preberací protokol?
- Stavy meračov - teplá voda, studená voda, elektrina, plyn, diaľkové merače tepla na radiátoroch.
- Počty kľúčov od nehnuteľnosti.
- Súpis prenajímaného zariadenia (ak nie je uvedené v nájomnej zmluve inak).
- Stav prenajímanej nehnuteľnosti (natrhnuté linoleum, nefungujúca skrinka a pod.).
- Známe závady na nehnuteľnosti, ktoré vznikli od doby uskutočnenia obhliadky záujemcom až po dobu odovzdania predmetu kúpy.
- Dátum, do ktorého pôvodný majiteľ vysťahuje pivnicu (v prípade kúpy nehnuteľnosti).
Riadne vyplnený a podpísaný protokol vám v budúcnosti môže ušetriť množstvo peňazí strhnutých zo zábezpeky alebo sporov o zamlčaných skrytých vadách na dome.