Fašiangy sú obdobím radosti a veselosti pred pôstom, kedy zábava náhle končí Popolcovou stredou. V mnohých slovenských obciach sa dodnes udržiavajú fašiangové tradície, medzi ktoré patrí aj tradičný fašiangový pochod. Jednou z obcí, kde sa táto tradícia stále živí, sú Kolárovice v Bytčianskom regióne.
Fašiangový pochod v Kolároviciach
Obec Kolárovice, ležiaca v Bytčianskom regióne, je známa svojím fašiangovým sprievodom. Fašiangový pochod v Kolároviciach je súčasťou rozsiahlejšieho mapovania fašiangových tradícií v tomto regióne. V niektorých obciach Bitarová a Kolárovice sa fašiangy konali už 30. januára 2016.
Charakteristika fašiangového pochodu
Tradičný pochod masiek cez obec sa koná už od rána. V maskách chodia prevažne muži, najčastejšie sú oblečení za koňa, kozu, či medveďa. Známa je aj maska turoňa (alebo turvoňa), teda tura, či býka. Sprievod sa zastaví pri každom dome. Ak v ňom býva žena, vezmú ju do tanca. Za odmenu dostávajú príspevok, miestami sa zbierajú vajcia a slanina. Pochod sa ukončuje tradičnou veselicou.
Fašiangová sobota a pochovávanie basy
Fašiangová veselica by sa mala podľa zvykov konať tri dni predtým a vyvrcholiť presne o polnoci pochovávaním basy ako znaku začiatku pôstu. Vtedy sa končí zábava a ľudia sa rozídu domov. Dnes sa táto tradícia posunula na víkend, najčastejšie sobotu, aby si v nedeľu mohli ľudia oddýchnuť.
Fašiangy v iných obciach Bytčianskeho regiónu
Okrem Kolárovíc sa fašiangové tradície dodržiavajú aj v ďalších obciach Bytčianskeho regiónu, ako napríklad Predmier. Správna fašiangová nálada ovládla aj obec Predmier, kde sa koná tradičný fašiangový sprievod. V Rajeckej doline, napríklad v Čičmanoch, Šuji či Fačkove, majú fašiangy osobitné postavenie. Vo Fačkove sú fašiangy známe v širokom okolí a dodržiavajú sa v utorok.
Prečítajte si tiež: Vyskúšajte tradičný granadírsky pochod
Fašiangy vo Fačkove
Vo Fačkove sú fašiangy akoby štátnym sviatkom, od dávna sa u nás chodilo po fašiangoch v utorok, a preto všetci zostávajú doma a prichádzajú aj cezpoľní, aby zažili to fašiangové čaro v našej obci. Od rána domy navštevujú mládenci, ktorých vo Fačkove nazývajú klátnici. Každá partia má aj dve masky - muž a žena, ktorý vyberajú do huslí a košíka nejaké to euro, aby si mali z čoho vyplatiť dlžoby, ktoré si vytvorili na predfašiangových stretávkach. Klátnici po obci idú spevom vo dvojici a medzi sebou držia tzv. brcá, ktoré sú pospájané reťazou a ťahajú klát, pričom prvá dvojica zvaná „prvé kone“ nesie ozdobený stromček. Vzadu ide za nimi pohonič a „vajčiar“, ktorý zbiera vajíčka a slaninu na praženicu. Po tom, ako navštívia všetky domy v obci, sa obidve partie večer stretnú v miestnom pohostinstve, kde sa tancujú kolá. Pred polnocou sa znova stretnú v kultúrnom dome, kde sa za veľkého plaču rozlúčia s fašiangovými veselosťami a pochovaním basy nastáva pôstne obdobie.
Pôstne obdobie a zvyky
Na Popolcovú stredu sa oblečú do krojov na ktorých sú výšivky len v jednej farbe čo symbolizuje pôst a zúčastnia sa sv. omše.
Prípravy na fašiangy
Fačkovskí mládenci sa na fašiangy pripravujú aj dva mesiace dopredu. Nacvičujú tance a piesne. Dievčatá im teste pred fašiangami prišívajú perá na klobúky a robia ružičky, aby stromček, ktorý klátnici nosia na prvom brci bol ozdobený čo najkrajšie.
Fašiangové podujatia vo Fačkove
Fašiangy rozbiehajú Fačkovci už v piatok 5. februára, keď jedna partia sa zúčastní sprievodu v Žiline a druhá partia vystupuje v Rajci. Pokračovať budeme v sobotu, keď od rána máme zabíjačku a na vystúpenie sme si pozvali folklórne skupiny Kľak, Bystričan, ktorý tvoria Kulichovci, rodáci z Fačkova, Frivaldzanka, súbor zo susednej obce, Heligonkári spod Kľaku a svojím spevom a hraním na heligónku nás príde zabaviť sólová speváčka Vlasta Mudríková. Po sobotnej zabíjačke usporiada Základná škola vo Fačkove v miestom kultúrnom dome maškarný ples pre dospelých, ktorý vyhľadávajú ľudia zo širokého okolia.
Tradície a zvyky v obci Veľké Rovné
Obec Veľké Rovné a jej okolie je bohaté na folklór. Z prozaických útvarov ústnej ľudovej slovesnosti poznáme z okolia Veľkého Rovného nemonologické a fantastické rozprávky, povesti, zo súčasnosti najmä rozprávanie zo života a spomienkové rozprávanie. Najbohatšiu skupinu ľudovej poézie tvoria ľudové piesne. V nich sa výrazne odrážajú sociálne pomery v minulosti. V minulosti pomerne rozsiahlou skupinou boli rôzne drobné druhy ústnej slovesnosti, najmä detský folklór, hádanky, vyčítanky, posmešné veršíky a podobne. Z ľudových dramatických prejavov sa väčšina viazala k fašiangovým a vianočným zvykom a k svadobnému obradu.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť granadírsky pochod
Fašiangové zvyky vo Veľkom Rovnom
Najzábavnejšie prvky poskytovali zvyky fašiangového obdobia. Fašiang vyvrcholil posledné tri dni pred popolcovou stredou. Večer v nedeľu a v pondelok sa konali veselé zábavy v maskách, v utorok poobede šiel organizovaný sprievod z Horevsia, obyčajne to bol svadobný sprievod. Ponavštevovali viaceré krčmy. Nakoniec sa sústredili v krčme u Buchcára. Tam prišli aj ľudia v maskách z vedľajších dedín (Kotešová, Dlhé Pole, Kolárovice…). Pred polnocou zábava finišovala pochovávaním basy.
Folklórny súbor Rovňan
Naša obec i okolie je kraj bohatý na folklór. Folklórny súbor Rovňan vznikol v roku 1957 vo výrobnom družstve Ľudová Tvorba. Novodobý FS Rovňan sa sformoval vo februári 2001. Niekoľko mladých ľudí, sa rozhodlo pokúsiť obnoviť túto tradíciu.
Spoločenský život a tradície
Archaický spôsob života rodín sprevádzalo množstvo rozmanitých, tradíciou uchovaných zvykov, obyčají a poverových predstáv, ktoré sprevádzali človeka pri významnejších rodinných udalostiach, výročných sviatkoch i pri práci počas celého hospodárskeho roka. Veľmi rozmanité sú výročné zvyky, najmä zvykoslovie zimného obdobia.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo granadírskeho pochodu