Nízko rastúce ovocie a rastliny sa stávajú čoraz obľúbenejšími pre moderné záhrady, skalky a predzáhradky. Tieto rastliny, ktoré zriedka presahujú výšku 1 až 1,5 metra, ponúkajú estetické a praktické výhody. Na rozdiel od tradičných druhov nevytvárajú vysoký kmeň, nevrhajú tieň a nezasahujú do priestoru susedov. V mnohých prípadoch to tiež eliminuje potrebu výrubu alebo povolenia na výrub, ktoré sú potrebné pre stromy s hrubými kmeňmi. Tento článok sa zaoberá rôznymi druhmi nízko rastúceho ovocia a rastlín, vrátane ihličnanov, čučoriedok, vtáčieho zobu, malinojahôd, kelu, drieku, kiwi, brusníc, jabloní, hrušiek, sliviek, marhúľ, broskýň, ríbezlí, egrešov a rakytníka.
Nízko rastúce ihličnany
Nízko rastúce ihličnany, bežne označované ako trpasličie ihličnany, sú čoraz obľúbenejšou voľbou pre moderné záhrady, skalky a predzáhradky. Na rozdiel od klasických druhov, ktoré môžu dorásť do výšky niekoľkých metrov, tieto trpasličie formy prirodzene nepresahujú 1 až 1,5 metra. Ich výhodou je, že nevytvárajú vysoký kmeň, nevrhajú tieň na okolie a neprekážajú susedom. V mnohých prípadoch tak majiteľom odpadá aj starosť s výrezom či povolením na výrub, ktoré sa vyžaduje pri stromoch s hrubým kmeňom. Tieto stromy vynikajú nielen esteticky, ale aj prakticky. Sú odolné, väčšina z nich dobre znáša stredoeurópske klimatické podmienky a nevyžaduje intenzívnu údržbu. Trpasličie ihličnany majú rôzne tvary - guľovité, vankúšové či plazivé, takže pôsobia dekoratívne počas celého roka. Pri výbere konkrétneho druhu je dôležité zohľadniť nielen estetiku, ale aj podmienky stanovišťa. Medzi osvedčené a obľúbené druhy patria napríklad:
- Smrek obyčajný (Picea abies) ‘Nidiformis’: Kompaktný, vankúšovitý tvar, dorastá približne do 1 m.
- Smrek biely (Picea glauca) ‘Conica’: Známy kužeľovitý tvar, maximálna výška okolo 1,5 m.
Nízke ihličnany sa uplatnia v skalkách, predzáhradkách, záhonoch pri chodníkoch či v okrasných nádobách. Ich prirodzene pomalý rast znamená, že si dlho udržia svoj tvar bez nutnosti rezu. Záhradníci ich často kombinujú s trvalkami, okrasnými trávami či kameňmi, čím vytvárajú atraktívne kompozície. Vďaka tomu, že netvoria mohutný kmeň, nepôsobia rušivo a neobmedzujú priestor.
Čučoriedky
Toto mimoriadne zdravé bobuľové ovocie má len malú konkurenciu v záhradkách. Základom je kyslá pôda a dostatočná starostlivosť, vrátane dopĺňania živín, rezu, dostatočného množstva vlahy. Nízko rastúce odrody čučoriedok zvládajú aj drsnejšie zimné počasie, v prírode ich nájdeme na horách a skalnatých miestach. Neznamená to však, že ich nemôžete pestovať vo vlastnej záhrade. Okrem chutného ovocia plného antioxidantov a vlákniny tieto kríčky poslúžia aj ako estetický živý plot. Ak vám už na záhrade rastú, ľahko ich rozmnožíte odrezkami alebo delením odnoží.
Sadenice čučoriedok vysádzame do voľnej pôdy na jar alebo na jeseň. Vykopte jamu o niekoľko centimetrov hlbšiu ako je koreňový systém čučoriedkovej sadenice a dvakrát širšiu. Potom stačí sadenicu vložiť do jamky a zakryť korene rovnomernou zmesou pôdy a kompostu. Ideálne miesto na pestovanie čučoriedok je v polotieni, ale s dostatkom slnka počas niekoľkých hodín. I keď rastú v tieni lepšie, plody na dozrievanie a plnú chuť potrebujú slnko. Pre pestovanie akejkoľvek odrody čučoriedok je najdôležitejšie udržiavať správne pôdne podmienky. Samozrejme, je ich potrebné pripraviť už aj pred vysadením. Pred úpravou pôdy si dajte urobiť test pôdy. Ako mulč je vhodná aj drevná štiepka, borovicové ihličie alebo borovicová kôra. Základom úspechu pri pestovaní čučoriedok je okrem kvalitnej pôdy aj pravidelná zálievka. Tieto kríky obľubujú dusík. Potešia sa pridaniu krvnej múčky, rybacej múčky alebo organického hnojiva pre azalky. Určite však nepoužívajte hnojivá, ktoré obsahujú dusík vo forme dusičnanov, môžu byť pre čučoriedky toxické. Aj keď určite túžite už v prvý rok zberať bobule, najlepšie je počkať s úrodou po výsadbe aspoň rok, aby si rastlina mohla vybudovať silný koreňový systém - jednoducho kvitnúce konáre zrežte. Aby ste udržali tvorbu bobúľ na vysokej úrovni, je potrebné zrelé rastliny strihať každý druhý rok.
Prečítajte si tiež: Výber správneho bieleho jogurtu
Vtáčí zob (Ligustrum)
Vtáčí zob (Ligustrum) je väčšinou opadavý alebo poloopadavý listnatý ker z čeľade olivovitých. Rastlina dorastá približne do dvoch až troch metrov. Vtáčí zob je u nás pomerne hojne rozšírenou rastlinou. Pestuje sa najmä ako živý plot, ale výnimkou nie sú ani solitéry. Zálievka - zalievame najmä v prvom roku a tesne po výsadbe. Počas ďalších rokov môžeme kríky zavlažiť v prípade veľmi suchého počasia. Hnojenie - pred výsadbou môžeme do vopred pripravených jám umiestniť kompost. Pôda sa vyživí a kríky budú spočiatku rásť rýchlejšie. Najrozšírenejší druh u nás. Listy na zimu opadávajú, vetvičky sú tenké a tvoria veľmi hustý porast. Ak hľadáte druh, ktorý uchráni váš pozemok pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich aj v zime, siahnite miesto klasického po vtáčom zobe vajcovitolistom (Ligustrum ovalifolium). Tento vtáčí zob vždyzelený či poloopadavý väčšinou na naše mierne zimy listy vôbec nezhadzuje.
Vtáčí zob je krásny a nenáročný ker, ktorý do vašej záhrady naláka opeľovače aj vtáctvo. Výsadba vtáčieho zobu do živých plotov je veľmi častá - kríky sa najčastejšie pestujú na tieto účely. Plot vyrastie do výšky približne dvoch metrov. Rastie pomerne rýchlo a dá sa ľahko tvarovať. Vtáčí zob je ideálne vysádzať na jar. Do budúcej zimy si stihne vytvoriť dostatočne bohatý koreňový systém, ktorý ho čiastočne ochráni pred mrazmi. Pri jednoradovej výsadbe použijeme asi tri rastliny na jeden bežný meter. Hĺbka a šírka jamy by mala byť 30 až 40 centimetrov, podľa koreňového balu. Ako strihať vtáčí zob? V prvom roku plot zrežte asi 10 až 15 centimetrov nad zemou. To je dôležité pre bohaté rozvetvenie kríkov. Nemusíte sa obávať, po tomto kroku sa naštartuje veľmi rýchly rast. V lete potom nové výhonky skráťte o polovicu. V ďalšom roku už tak radikálni nebuďte a nechajte ker dorásť do výšky dvoch metrov. V tejto chvíli už prejdite iba na pravidelné tvarovanie a zastrihovanie. Kedy teda strihať vtáčí zob? Vtáčí zob rastie pomerne rýchlo. Pokiaľ dodržíte vyššie uvedené odporúčania pre pestovanie v prvých dvoch rokoch, budete mať v treťom roku už plne vyrastený, hustý a nepriestupný živý plot. Kríky nie sú plne mrazuvzdorné, no zimu zvládnu. Pokiaľ bývate v oblastiach, kde počas zimných mesiacov klesá ortuť na teplomere veľmi nízko, vysaďte kríky radšej na jar, aby stihli dobre zakoreniť. Tenké vetvy vtáčieho zobu sa môžu pod vrstvou snehu ohýbať a polámať. Plodom tejto rastliny je približne 8 milimetrov veľká bobuľa čiernej farby. Plody zrejú na konci leta až začiatkom jesene a zostávajú na kríkoch až do zimy, kedy slúžia ako potrava pre vtáky. Bobule obsahujú glykozidy, ktoré môžu na človeka pôsobiť toxicky. Konzumácia plodov sa teda dôrazne neodporúča. Kvety vtáčieho zobu majú biely až vanilkový odtieň, sú teda jemnejšie a nenápadnejšie. Pokiaľ však dávate v záhrade prednosť živým farbám, vysaďte si kvitnúci živý plot.
Opeľovače: Čmeliaky
Chov včiel je náročná činnosť. Vyžaduje dennú starostlivosť, kontrolu, prikrmovanie, ošetrenie, a mať poznatky a vedomosti o včelách. Chov čmeliakov je o niečo jednoduchší a zastávajú rovnakú prácu a funkciu ako majú včely. S tým, že vedľajší produkt nie je med. Dokonca v mnohých prípadoch sú aktívnejšie a vhodnejšie. Vedeli ste, že čmeliaky opeľujú aj počas dažďa? Nakoľko sú väčšie a ťažšie nemajú problém ani vo veternejšom počasí, dokonca v chladnejšom dni. Vylietavajú od 8 stupňov a to je vhodné najmä pre opeľovanie na jar kvitnúcich ovocných drevín, za chladného a daždivého počasie, kedy by ste včely márne čakali. Momentálne sú na trhu rôzne spoločnosti, ktoré Vám domček / box so čmeliakmi doručí priamo domov. Sú vhodné pre opeľovanie v skleníkoch, fóliovníkoch, v zimných záhradách, ale aj vonku v sadoch a záhradách. Podmienkou je správne uloženie boxu alebo prípravu nového bývania. Čmeliaky milujú levandule, ovocné dreviny ako jablone a hrušky, ďatelinu. Na poraste zostávajú dlho a za minútu navštívia viac kvetov ako včely. Napriek svojej hmotnosti a veľkosti sú naozaj výkonné. No aj bez zakúpeného boxu vo vidieckom prostredí vďaka trvalkám a množstvu ovocných stromov dokážete udržať množstvo čmeliakov. Výhodou je aj to, že nebodajú tak často ako včely. Sú mierumilovnejšie. Čmeliaky majú hryzacie ústrojenstvo, k ťažko dostupným kvetom sa prehryzú a zároveň ho opelia. Preto včely nenavštevujú najmä dlhé a úzke kvetenstvá, lebo majú jazyk a týmto malým jazýčkom sa včely nedostanú k nektáru a peľu. Ďalšia odlišnosť a trochu krutosť je, že trúdy (samec) a neoplodnené robotnice (samice) zimu neprežijú. Vysaďte si dostatok levandule, šalvie, rebríčky a krásky.
Eukalyptus (Eucalyptus)
Eukalyptus (Eucalyptus), je aromatický strom či ker pochádzajúci z Austrálie, južnej Ázie a Novej Guinei. Eukalyptusy rastú v rôznych biotopoch, od dažďových pralesov až po púšť. V našich podmienkach sa môžeme stretnúť približne s piatimi druhmi eukalyptu, avšak ani jeden z nich nebude v kvetináči vyzerať tak, ako vyzerá v austrálskej prírode. Vždy sa jedná o menší ker, ktorý má problémy s prezimovaním. Pokiaľ hľadáte mrazuvzdorný eukalyptus, stavte radšej priamo na eucalyptus parvula, ktorý bez problémov naše zimy prežije. Eukalyptus Gunnov (Eucalyptus gunnii) - inak známy aj ako eukalyptus voňavý. Ide o klasiku, ktorá sa v súčasnosti s obľubou pestuje nielen ako okrasná rastlina, ale aj ako doplnok do rezaných kvetov, okrasných vencov či iných kvetinových dekorácií. Eukalyptus guľatoplodý (Eucalyptus globulus) - v Austrálii dosahuje bežne výšku až 65 metrov. Stanovište - eukalyptus v záhrade umiestnite na čo najviac slnečné stanovište. Zálievka - eukalyptus zalievame až vtedy, keď substrát v kvetináči úplne vyschne. Dôležité je túto dobu zbytočne nepredlžovať. Rastlina v kvetináči vydrží bez vody maximálne týždeň a potom sa už nemusí spamätať. Sledujte teda stav pôdy a po vyschnutí krík hneď zalejte. Použite na to ideálne odstátu vodu s izbovou teplotou, ktorú nalejete do misky pod kvetináčom, aby si rastlina vzala toľko vlahy, koľko potrebuje. Hnojenie - eukalyptus hnojíme od apríla do augusta. Používame na to hnojivá s vyšším obsahom draslíka a zníženým obsahom dusíka. Niektoré druhy eukalyptov rastú počas letných mesiacov veľmi rýchlo. Strihať mladé výhony môžeme prakticky kedykoľvek počas roka. U eukalyptu platí, že čím viac výhony skrátite, tým viac spiacich očiek sa prebudí a vyrastie nových výhonov. Eukalyptus je strom, je teda možné ho v tejto forme pestovať. Eukalyptus však musíme tvarovať, aby sme vzhľad stromčeka dosiahli. V počiatočnej fáze zvoľte jeden hlavný, najsilnejší výhonok vyrastajúci priamo zo stredu. Zvyšok výhonov odstráňte, výhonok v jeho hornej časti zastrihnite a ďalej už intuitívne nechajte rásť iba tie výhony, ktoré budú tvoriť korunu. Eukalyptus v byte pestujeme v dostatočne veľkom kvetináči. Po nákupe vyberieme mladý ker z pôvodného kvetináča a presadíme do väčšej nádoby s vhodným substrátom. Je dobré dať pod kvetináč misku, do ktorej budeme rastlinu zalievať. Pozor však na príliš veľké kvetináče - množstvo substrátu by nasalo príliš veľa vody a drobný eukalyptus by sme v nádobe doslova utopili. Pestovanie vonku je pre eukalypty úplne ideálne. Ak ho máte iba ako izbovku, je často problém zaistiť rastline počas letných mesiacov dostatok slnka. Aj pri vonkajšom pestovaní však vždy používajte kvetináče podľa rád v predchádzajúcom odseku. Dôvodom je prezimovanie eukalyptu - krík je vhodné s prichádzajúcou jeseňou premiestniť do svetlých priestorov s teplotou medzi 10 a 13 stupňami celzia. Pokiaľ si so zazimovaním nechcete lámať hlavu, zvoľte mrazuvzdorný druh eukalyptu.
Malinojahoda (Rubus illecebrosus)
Malinojahoda, inými názvami tiež jahodomalina (lat. Rubus illecebrosus) je druhom z čeľade ružovitých. Jedná sa o kríženca jahody a maliny pochádzajúceho z Japonska. Kríženec jahody a maliny je zaujímavý nielen svojim vzhľadom, ale aj štruktúrou plodov. Plody rastú na hustom kríku, ktorý dorastá do výšky až dva metre. Listy sú drobnejšie, sýto zelené a svojim tvarom pripomínajú list jahôd. Od mája do júna sa na kríku objavujú drobné kvety bielej farby, s typickým päťpočetným usporiadaním. Počas júla okvetné lístky opadajú a na mieste kvetov narastajú guľovité plody, ktoré sa červenajú v priebehu augusta. Pokiaľ chcete chutné a zaujímavé plody tejto rastliny vyskúšať aj vy, vysaďte si ju do záhrady. Malinojahoda je odolná a nenáročná rastlina, ktorá si poradí takmer v každej záhrade. Rovnako ako každý druh však má svoje preferencie - pokiaľ malinojahode ponúknete optimálne podmienky pre rast, dočkáte sa väčšej i chutnejšej úrody.
Prečítajte si tiež: Nutričné hodnoty nízkotučných mliečnych výrobkov
Ide o viacročnú rastlinu, ktorá sa pestuje na spôsob bylín. Pred zimou teda nadzemná časť uschne a odumiera, pričom korene pod povrchom pôdy prežijú mrazy bez problémov. Malinojahoda preferuje skôr slnečné stanovište. Na slnku sa plody lepšie vyfarbia a majú sladšiu chuť. Tiež kvetov býva na priamom slnku viac. Ker sa však dobre rastie aj v polotieni. Pôda by mala byť predovšetkým dobre priepustná a stále mierne vlhká. Rastlina neznáša premokrenie. Pred ďalšou zálievkou teda nechávame substrát čiastočne vyschnúť. Ako sme už uviedli vyššie, malinojahoda potrebuje dostatok vlahy bez premokrenia. Výdatnú zálievku aplikujeme najmä po vysadení nových sadeníc a v letných mesiacoch, kedy pôda vysychá veľmi rýchlo. Rastlinu hnojíme priebežne, počas celého vegetačného obdobia. Ker pestujeme ako solitér kdekoľvek v záhrade, prípadne v nádobách. Pre novú sadenicu vyhĺbime dostatočne priestrannú jamu, na ktorej dno môžeme pridať ešte kompost. Následne umiestnime sadenicu, prihrnieme zeminou a dobre utlačíme. Napriek tomu, že ker dorastá až do dvoch metrov, môžeme ho pestovať aj v kvetináči. V tomto prípade je celkový habitus rastliny kompaktnejší a skvele tak doladí balkón aj terasu. Pre sadenicu však vyberte dostatočne veľkú nádobu. Tú naplníme klasickým záhradným substrátom obohateným o zrelý kompost. Malinojahodu v kvetináči nezabudnite pravidelne zalievať, obvykle potrebuje viac vlahy ako kríky vysadené priamo do pôdy.
Kel (Brassica)
Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov. (Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy. (Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C. (Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. sabellica). Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný Ľudovo aj okrasná kapusta. Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.
Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku. K vysievaniu semien pristúpime podľa odrody - ak je skorá, vysievame už koncom januára do skleníkov, kde si sadenice predpestujeme. Letné a neskoré odrody môžeme vysievať od marca až do mája priamo do záhona. Čo sa týka hnojenia, ideálne je vysievať kel do humóznej pôdy so zapracovaným kompostom. Pestovanie ružičkového kelu prebieha inak ako pri hlávkovom. V tomto prípade totiž rastie vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú drobné ružičky. Ako teda pestovať ružičkový kel? Ružičkový kel potrebuje dostatok vlahy. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Čo je pri pestovaní ružičkového kelu dôležité - zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta. Pestovanie okrasného kelu je v podstate podobné ako pestovanie toho hlávkového. V záhrade má čisto estetickú funkciu. Najlepšie bude vynikať v jesenných výsadbách, vysadiť ich možno aj do kvetináčov. Vzhľadom na to, že očakávame vyfarbenie listov v jesenných mesiacoch, vysádzame okrasný kel neskôr ako jedlé varianty.
Drieň (Cornus)
Drieň, inými názvami tiež drieňovec či svíb (Cornus) je ker, niekedy aj strom či vyššia bylina z čeľade drieňovitých. Tento rod zahŕňa niekoľko druhov, pričom niektoré z nich rastú voľne aj v na Slovensku. Pre svoj úžitok či zaujímavý vzhľad sa tieto rastliny pestujú aj v záhradách. Nároky na svetlo - driene preferujú priame slnko, veľmi dobre sa im darí aj v polotieni. Vhodný typ zeminy - pôda by mala byť dobre priepustná, kyprá a dostatočne výživná. Odolnosť - driene sú vo väčšine prípadov mrazuvzdorné a celkovo odolné.
Zakrpatené ovocné stromy
Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie ovocia zaujímavou možnosťou. Pokiaľ máte malú záhradku, prípadne len terasu, vhodným druhom pre pestovanie môžu byť pre vás zakrpatené ovocné stromy. Môžete si tak dopriať vlastné ovocie a to aj v prípade, že nevlastníte veľkú záhradu. Ide o špeciálne ovocné druhy, ktoré rastú aj v črepníku alebo vo vyvýšenom záhone. Vyžadujú pravidelnú zálievku a vo vegetačnom období primerané hnojenie.
Prečítajte si tiež: Recepty pre histaminikov: Ryžové jedlá
Brusnice
Brusnice patria medzi menej rozšírené, no mimoriadne cenné bobuľovité ovocie, ktoré je vysoko oceňované pre svoje výnimočné zdravotné benefity. Tieto malé, červené plody, ktoré rastú najmä v chladnejších oblastiach, sú známe svojím vysokým obsahom antioxidantov, vitamínu C a mnohých ďalších živín. Brusnice, často považované za „superpotravinu“, majú široké využitie nielen v kuchyni, ale aj v prírodnej medicíne. Ich výrazne kyslá chuť sa skvele hodí do omáčok, džemov, smoothies či na konzervovanie.
Kiwi (Aktinídia)
Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Aktinídia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu.
Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá sa postupne vyfarbuje. Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta - takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C.
Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk. Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre. Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Záleží na tom, aký konkrétny rez robíte. V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi. Ak očakávate, že budete mať veľa plodov, myslite aj na spracovanie, aby ste využili všetky plody.