Morské plody, zahŕňajúce krevety, sú chutné bezstavovce z oceánov, ktoré sú pre mnohé národy vyhľadávanou pochúťkou. Okrem kulinárskeho využitia, krevety zohrávajú dôležitú úlohu aj v akvaristike a v ekosystéme.
Morské plody v kulinárstve
Morské plody, ako sépie, mušle, krevety, langusty, homáre či kraby, predstavujú pre mnohé národy obľúbené pochúťky. Relatívne tučné morské plody majú intenzívnu, rybaciu chuť a súčasne úplne individuálne arómy, ktoré sú krémovité až slané. Nízkotučné kraby majú mäsitú, sladkú až orieškovú chuť.
Pojem morské plody zahŕňa morské živočíchy ako garnáty, mäkkýše, mušle, slimáky a tiež chobotnice, kalamáre a sépie. V angličtine sa morské plody a kôrovce nezriedka označujú ako „happy acids“, pretože vedci v jednej štúdii zistili, že ľudia, ktorí pravidelne jedia morské živočíchy, sú menej náchylní na depresie.
Morské plody a kôrovce sa lovia vo všetkých pobrežných oblastiach oceánov. Väčšie kraby sa vyskytujú skôr pri pobreží a na šírom mori v hĺbke do 500 metrov. Kým sa kraby lovia obvykle v lete, morské plody, ako napríklad mušle, sa lovia skôr na jeseň. Tieto morské plody a kôrovce sa potom čerstvo ulovené ďalej spracovávajú alebo najprv zamrazia. Morské plody a kôrovce sú v predaji počas celého roka, buď ako čerstvé alebo zamrazené. Morské plody sa na mnohých miestach jedia surové, možno ich však aj piecť, grilovať alebo dusiť a servírovať v kombinácii so slanými prílohami. Morské plody a kôrovce slúžia tiež ako obľúbená prísada k výdatným rybím jedlám, ako je napríklad paella. Ďalej sa s obľubou používajú na prípravu chutných šalátov.
Morské plody a kôrovce sú vďaka vysokému podielu nenasýtených mastných kyselín mimoriadne zdravé pre náš kardiovaskulárny systém. Obsahujú tiež veľké množstvo proteínov, vďaka čomu sú vynikajúcou potravinou na tvorbu svalov a posilňovanie imunitného systému.
Prečítajte si tiež: Krevety v akváriu
Riziká konzumácie morských plodov
Pri konzumácii morských plodov, ako sú mušle, ustrice či krevety, existuje riziko hnačkových ochorení, ako je salmonelóza a šigelóza. Všetky druhy týchto pochúťok môžu prenášať pečeňovú či pľúcnu motolicu, morskú hlístnicu a niektoré ďalšie choroby, ktoré vedia vyvolať problémy chronického charakteru. Niektorí ľudia sa po zjedení plodov mora infikovali dokonca vírusom hepatitídy A - dostali infekčnú žltačku.
Mnohé morské plody môžu byť nakazené mäsožravou baktériou vibrio vulnificus. Táto baktéria, známa aj ako kliatba Karibiku, ohrozuje najmä ľudí s oslabenou imunitou, cukrovkárov i reumatikov. Keď sa dostane do otvorenej rany, môže narobiť poriadne zdravotné komplikácie, prenáša sa tiež orálnou cestou, teda konzumáciou nakazenej potraviny.
Otrava ciguatera sa prejavuje nevoľnosťou a poruchami krvného obehu. Morské plody môžu byť kontaminované odpadovou vodou, ktorá obsahuje vírusy hepatitídy A aj E. Baktéria salmonela, ktorá vyvoláva nepríjemnú salmonelózu, sa môže nachádzať aj v morských plodoch.
Ako znížiť riziko otravy
Je dôležité kupovať len čerstvé plody v cudzine výlučne od dôveryhodných predajcov a vyhýbať sa podozrivo zapáchajúcim kusom. Morské plody by mali byť skladované dôkladne zabalené, ideálne pri teplote pod 5 °C, a skonzumované v priebehu 2 dní od nákupu. Morské plody musíte pripraviť na dostatočne vysokej teplote. Baktérie a vírusy sa ničia varením pri 90 °C počas 90 minút.
Krevety v akvaristike
Veľmi obľúbeným druhom nenáročných akváriových kreviet je Caridina japonica 🦐 známa aj ako Amano Shrimp. Na chov kreviet Caridina Japonica nepotrebujete veľké akvárium - na udržanie primerane veľkej kolónie stačí 19 až 25 litrov. Majte však na pamäti, že tieto krevety sú pomerne chúlostivé a vo väčších nádržiach sa ľahšie udržujú stabilné. Najmä začiatočníci by si mali vybrať niečo okolo 35 až 50 litrov, aby to bolo o niečo jednoduchšie.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
Tak ako všetky akváriá, aj nádrž s krevetami potrebuje filtráciu. V prípade menších nádrží môže byť dobrou voľbou vzduchový biofilter, ktorý jemne filtruje vodu a nemôže náhodne vysať malé krevetky. Určite budete potrebovať aj súpravu na testovanie vody (aspoň niekoľko základných testov), aby ste mohli sledovať hladinu vody a cyklovanie.
Ideálne parametre vody pre Caridina japonica sú podobné ako u väčšiny ostatných druhov trpasličích kreviet. Najmä menšie a menej selektívne chované druhy nie sú veľmi náročné na kvalitu vody. Darí sa im v širokom rozsahu parametrov vody. Tak ako všetky krevety a ryby, ani tento druh by sa nikdy nemal umiestniť do necyklovaného akvária, pretože je mimoriadne citlivý na amoniak a dusitany. Nevyrovnávajú sa dobre ani s vysokou hladinou dusičnanov, preto dbajte na výmenu vody a často testujte vodu, aby ste sa uistili, že jej hladina je stále tam, kde má byť.
Strava tejto krevety je podobná strave väčšiny trpasličích kreviet. Sú to všežravce, ktoré prirodzene trávia väčšinu času hľadaním potravy a konzumáciou všetkého, čo nájdu. Krevety môžete kŕmiť raz denne, hoci je dobré frekvenciu trochu meniť. Keďže sú všežravce, prijímajú širokú škálu potravy: skúste im ponúknuť kvalitné krmivo pre krevety ako základ a obmieňajte ho s blanšírovanou zeleninou alebo mrazenou živou potravou. Nikdy im neponúkajte viac, ako dokážu skonzumovať za niekoľko hodín.
Ak vás zaujíma, čo všetko môže žiť s druhom Caridina japonica, je dôležité mať na pamäti, že ako všetky trpasličie krevety sú dosť zraniteľné. Ak sa chcete vyhnúť tomu, aby skončili ako rybia večera, radšej ich nekombinujte so žiadnym iným druhom v nádrži, okrem tých najpokojnejších. Ryby dorastajúce maximálne 3 cm, život krevetiek neohrozujú. Väčšina chovateľov kreviet sa prikláňa k zriadeniu nádrže len s krevetami, najmä s vyššími a drahšími druhmi. Ak si predsa len chcete akvárium nejako oživiť, odporúčame kombinovať krevety so slimákmi.
Tieto krevety sú trpasličí druh, čo znamená, že sú veľmi malé. Ich presná veľkosť v dospelosti závisí od pohlavia: samce zostávajú oveľa menšie ako samice. Frekvencia lienenia kreviet a iných kôrovcov závisí najmä od veku. Mladé krevety sa spočiatku liahnu takmer denne, aby sa prispôsobili svojmu rýchlemu rastu. Po dosiahnutí dospelosti sa ich tempo značne spomalí a liahnu sa každé 3 - 4 týždne. Nie je nezvyčajné, že sa krevety počas tohto obdobia na chvíľu schovajú. Zdravé krevety žijú v akváriu približne 3 roky, hoci u vás sa to môže líšiť.
Prečítajte si tiež: Zdravý životný štýl pre mladých
Preprava v obmedzenom priestore a otrasy spôsobené pohybom môžu spôsobiť stresovú reakciu a tá v kombinácii s nedostatkom potravy môže spôsobiť, že krevety stratia farbu a stanú sa skôr priehľadnými. Po prispôsobení sa novým podmienkam v novom akváriu však opäť získajú svoju prirodzenú farbu.
Alergia na morské plody
Ľudia so silnou alergiou na roztoče by na dovolenke mali byť opatrní pri stravovaní. Pri konzumácii kreviet či mušlí sa môže vyskytnúť skrížená alergická reakcia. Pacient s alergiou na roztoče môže reagovať aj na mäkkýše, ako sú krevety či mušle.
Hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľmi a potravinami je orálne alergický syndróm. Objavuje sa po požití surového ovocia alebo zeleniny. Do niekoľkých minút po jedle začnú alergika páliť pery, podnebie, jazyk, môže ho škriabať v krku, niekedy nastúpi vyrážka alebo opuch okolo úst.