Sortiment šalátových zelenín je veľmi pestrý a neustále sa rozširuje o nové druhy a odrody. Okrem tradičných druhov existuje mnoho netradičných možností, ktoré môžu obohatiť vašu záhradu a priniesť nové chute do vašej kuchyne. Tento článok vám predstaví niektoré z týchto netradičných druhov zeleniny, vrátane menej známej namenie, ačokče, machovky peruánskej, lopúcha, a taktiež vám poskytne informácie o pestovaní zeleniny na slamených balíkoch a o trvalkovej zelenine.
Namenia: ázijská listová zelenina pre celoročný zber
V poslednom čase sa v ponuke objavila namenia (Brassica rapa var. rapa), ázijská listová zelenina, ktorá sa podobá na mizunu. Namenia je ľahko pestovateľná rastlina s pomerne dlhým obdobím zberu. Tvorí väčšie a bohatšie ružice ako mizuna, je úrodnejšia a k dispozícii je dlhšiu dobu. Pre nameniu sú typické na okrajoch zúbkaté listy a dlhšie stopky, ktoré sú takisto jedlé. Listy sú šťavnaté, lahodné s typickou trochu kyslastou, niekedy jemne pikantnou chuťou.
Úrodu dokáže táto rastlina poskytovať počas celej sezóny, teda na jar, v lete aj počas jesene a prvé listy je možné pozberať za zhruba mesiac a pol až dva mesiace po výseve. Je vhodné túto rastlinu vysievať postupne od skorej jari do konca leta. Semená sú už bežne v predaji a dostupné sú aj v špecializovaných e-shopoch. Na ideálnych stanovištiach ide o nenáročnú a ľahko pestovateľnú rastlinu, ktorá ponúka aj pomerne dlhé obdobie zberu.
Pestovanie namenie
Semená tejto netradičnej zeleniny vysievame do kvalitnej pripravenej pôdy s vyšším obsahom zapracovaného kompostu. Vysievať môžeme na hriadky aj do vyvýšeného záhona. Výsev realizujeme do riadkov, pričom sejeme nariedko, skôr plytkejšie. Vysiať semená tejto zeleniny môžeme aj k inej zelenine, na okraj hriadky. Plochu v nasledujúcich dňoch zavlažujeme a dbáme, aby na dlhší čas pôda nevyschla. Semená vyklíčia do dvoch týždňoch.
Pri pestovaní namenie je potrebné zavlažovanie, no pôda nesmie byť zmáčaná, pretože by dochádzalo k hnitiu rastlín. Porast tiež môžeme prihnojiť prírodným hnojivom, aby sme docielili kvalitnejšie listy.
Prečítajte si tiež: Objavte netradičné plodiny
Zber a využitie v kuchyni
Listy namenie sa zbierajú celé aj so stopkami, najlahodnejšie chutia tie mladé. Zberajú sa celé listy aj sto stopkami, ideálne tesne pred použitím. Krátkodobo ich môžeme uchovávať v chladničke. V kuchyni ich využijeme do šalátov, na ozdobovanie alebo dochucovanie hotových jedál, pripraviť si ich tiež môžeme ako špenát.
Ačokča: uhorka od Inkov
Ačokča patrí skôr medzi novinky, keďže sa historicky na našom území veľmi nepestovala. Ide o ťahavú jednoročku s dlaňovitými listami. Pôvodne pochádza z Južnej Ameriky, kde ju Inkovia pestovali ako naše uhorky. Optimálne je si ju predpestovať doma od apríla a umiestniť na slnečné miesto alebo do skleníka. Plody zaujmú na prvý pohľad - sú kvapkovitého tvaru a sýtozelenej farby. Často sa zbierajú ešte pred dozretím, keďže neskôr tvoria tvrdé semená. Plody ačokče môžete jesť surové a údajne chutia ako mix medzi paprikou a uhorkou. Od tých sa skutočne ačokča starostlivosťou veľmi nelíši.
Machovka peruánska: sladké bobule v lampiónoch
Po slovensky nazývaná aj machovka peruánska, je o čosi častejšou zeleninou na našich záhradách. Hlavným lákadlom tejto rastliny sú jedlé bobule, ktoré sú obalené v estetických lampiónoch. Machovka sa v našich podmienkach pestuje podobne ako paradajka. Je teda potrebné ju predpestovať v interiéri a vysadiť von až po prvých mrazoch. Machovka vytvorí krík, ktorého starostlivosť bude záležať od odrody. Tak ako paradajky, aj táto rastlina má kríkové a tyčové odrody.
Lopúch: zabudnutá koreňová zelenina
Pri spojení slova lopúch so slovom zelenina sa môže na tvári viacerých ľudí objaviť zvláštny výraz. Pritom keby ste do našich záhrad nakukli 200 rokov dozadu, videli by ste, že lopúch sa niekedy pestoval ako koreňová zelenina. Ak ste sa niekedy pokúšali túto rastlinu vytiahnuť zo zeme, mohli ste si všimnúť, že má silný koreň. Tento koreň sa dá hlavne u mladých rastlín použiť ako mrkva, teda môžete ho konzumovať za surova aj tepelne upraviť. Podobne ako mrkva sa vysieva na pooranú pôdu od marca do mája. Výhodou oproti mrkve je, že lopúch sa dokáže sám vysiať a to v druhom roku jeho života.
Pestovanie zeleniny na slamených balíkoch: inovatívny prístup
Pestovanie mnohých druhov zeleniny na komposte či kompostovanom hnoji nie je žiadna novinka. Dobre vieme, že pre výnosné a kvalitné pestovanie zeleniny je veľmi dôležitý kompost, ktorým pred výsevom či výsadbou zeleniny obohacujeme pestovateľský pozemok. Lenže takýto postup je vlastne dvojfázový, teda najprv musíme pripraviť kompost a až potom v ním obohatenej pôde pestujeme zeleninu. U záhradkárov sa tento spôsob pestovania využíva najmä preto, že mnohým pestovania chtivým ľuďom sa nepodarilo získať záhradu s tou najlepšou pôdou a do jej zlepšenia by museli mnoho investovať. A tak sa utiekajú k spôsobu pestovania, ktoré vyžaduje len minimálne náklady a malú prácnosť na prípravu pestovateľského substrátu. Takto môžeme pestovať zeleninu aj priamo na betóne, čo je výhodné napríklad pre komunitné, najmä mestské záhrady.
Prečítajte si tiež: Polievka z koreňovej zeleniny: Klasika a experimenty
U poľnohospodárov je pre nás slama k dispozícii vo forme slamených balíkov, z ktorých sú na naše pestovateľské účely vhodné predovšetkým tie hranaté. Dôležité je, aby ich viazacie pásky boli pevné, najlepšie z plastu, nepodliehajúce biologickému rozkladu. Sú totiž zábezpekou, že slamený balík udržia v jeho tvare až do konca vegetácie, lebo práve táto jeho tvarová pevnosť vlastne nahrádza kontajner, do ktorého je slama natlačená. Osobitnú skupinu tvoria kvety pestované na slamených balíkoch.
Príprava slamených balíkov
Na balíku slamy musíme rozlíšiť jeho hladkú stranu s nahladko uloženými steblami slamy, kde sa nachádza viazacia páska, a stranu so zrezanými steblami slamy, tzv. ostrú stranu, pretože to má funkčnú dôležitosť a podľa toho ukladáme balíky na zem. Pri rozmiestňovaní balíkov musí vždy ich ostrá zrezaná strana smerovať nahor, aby sme pri zavlažovaní dostali čo najviac vody aj hnojív do vnútra stebiel slamy.
Veľkou výhodou je, že slamené balíky môžeme klásť na rôzne druhy podkladu. Ak robíme z balíkov položených do radu jeden za druhým záhon, mali by byť orientované v smere sever - juh, aby boli čo najviac oslnené. Taktiež by mali byť uložené v smere dolu po svahu, čo zasa zabezpečí ich lepšiu stabilitu (pokiaľ možno na miernom svahu, aby odtekala prebytočná voda) a na plnom slnku. Do radov vedľa seba umiestňujeme maximálne dva balíky preto, aby sme mohli z oboch strán na nich pestovanú zeleninu pohodlne ošetrovať. Šírku medziradí volíme aspoň 120 cm, teda tak, aby sme sa medzi balíkmi mohli pohybovať s fúrikom. Bezburinové medziradie je dôležité napríklad pre rast ťahavých zelenín (tekvice). Ak chceme pestovať ťahavú fazuľu, uhorky, vysoké rajčiny alebo kvety, vytvoríme nad balíkmi stojany, na ktoré natiahneme pletivo.
Kedy je vhodný čas na výsadbu?
Lopatkou urobíme zhora do zúrodneného slameného balíka otvor do hĺbky asi 15 cm a teplomerom alebo rukou zistíme, či teplota nepresahuje 40 °C. Na ruke to pocítime ako hraničnú horúčavu. Pri teplote okolo 40 °C počkáme ešte 1 až 2 dni a môžeme vysádzať zeleninu. Priesady vysádzame balíčkované s neporušeným koreňovým balom. Pred výsadbou by sme mali mať na vrchu balíkov už položenú priesakovú zavlažovaciu hadicu. Zeleninu vysádzame okolo nej. Vysádzame tak, že lopatku vtlačíme zhora do slameného balíka a kývavým pohybom urobíme v slame otvor, ktorý sčasti vyplníme zrelým preosiatym kompostom alebo zakúpeným záhradným substrátom (nie záhradnou pôdou - môže byť infikovaná).
Pred vysievaním zeleniny nasypeme na hornú plochu balíka asi 5- až 6-centimetrovú vrstvu záhradného substrátu alebo preosiateho kompostu a doň vysievame semiačka. Plochu trochu utlačíme a opatrne zavlažíme zahmlievaním, aby sme semiačka nevyplavili.
Prečítajte si tiež: Originálne torty na krst
Oživenie slamy a aktivácia mikroorganizmov
Slama je vlastne odumretý rastlinný produkt. Preto ak chceme na „mŕtvej“ slame pestovať zeleninu, musíme ju oživiť organizmami. Môžeme ich do nej pridať, naočkovať ju nimi, prípadne ich oživiť, pretože určitým zdrojom je aj samotná slama, na ktorej sa vyskytujú zárodky týchto organizmov. Oživujúce podmienky vytvoríme zvlhčením a zohriatím prostredia. Dôležitou živinou na množenie mikroorganizmov je dusík a aj určité množstvo fosforu a minerálov. Dusík by sme mali pridať predovšetkým vo forme amoniakálnych hnojív s rýchlym účinkom, ako je síran amónny, močovina alebo organické dusíkaté hnojivá. Podstatný je pomer uhlíka a dusíka v slame. Pôvodný pomer C : N je 125 : 1, čo je veľmi málo dusíka na podporu mikroorganizmov, takže rozklad prebieha veľmi pomaly. Naopak, ak bude dusíka veľa, mikroorganizmy ho premenia na plynný čpavok, ktorý bez úžitku unikne do ovzdušia (slama bude mastná a začne hniť, priláka muchy a červy).
Aktivátormi zúrodňovania môžu byť čisto chemické, biologické alebo zmiešané látky. Spoločným a najdôležitejším aktivátorom je voda, ktorá primerane prevlhčí slamu a vytvorí základný predpoklad na rozvoj zúrodňujúcich mikroorganizmov. Ako chemické aktivátory najčastejšie využívame komplexné trávnaté hnojivo bohaté na dusík, ktoré však v žiadnom prípade nesmie obsahovať herbicídy. Z chemických hnojív sú najvhodnejšie tzv. bezbalastné, ktoré nezasoľujú substrát (sú to vlastne čisté chemikálie, ktoré rastliny či organizmy skonzumujú bezo zvyšku). Tento spôsob používa chemické hnojivo na trávniky, ktoré je bohaté na dusík. Dôležité je navrch každého balíka slamy rovnomerne rozprestrieť dávku tohto hnojiva. Najlepšie sa nám to podarí, ak použijeme napríklad väčší pevnejší plastový pohár s priliehajúcim viečkom, do ktorého urobíme viac dierok. Ďalšou našou úlohou je dostať hnojivo do celej hmoty slameného balíka. Toto zaistí vodná sprcha. Používame odstátu dažďovú vodu. Zavlažovanie balíkov realizujeme pomocou koncového rozprašovača vody na závlahovej hadici. Balíky rovnomerne zalievame strednou intenzitou, aby sa hnojivo stačilo rozpustiť a spláchnuť dovnútra. Skončíme, keď začne zospodu balíka vytekať voda.
Dávkovanie hnojiva a vody (chemická aktivácia)
- 1. - 3. - 5. deň zúrodňovania každý balík posypeme 1/2 pohára (120 g) trávového hnojiva, balík zavlažujeme, až kým nezačne z neho vytekať voda.
- 2. - 4. - 6. deň každý balík len zavlažíme, hnojivo nepridávame.
- Pri dostatočnej teplote môžeme 4. až 5. deň cítiť sladkú vôňu vychádzajúcu zo „zobudeného“ balíka.
- 7. - 8. - 9. deň zúrodňovania posypeme balíky vždy 1/4 pohára (60 g) trávového hnojiva a balíky zavlažíme odstátou vodou.
- V 10. deň každý balík posypeme 1 pohárom (240 g) komplexného hnojiva NPK v pomere prvkov 10 : 10 : 10 a zavlažíme ich.
Aktivácia organickým zdrojom dusíka
Pri tomto spôsobe zúrodňovania slamených balíkov používame na aktiváciu mikroorganizmov na slame organický zdroj dusíka. Na to je vhodný dobre skompostovaný slepačí trus, ktorý zmiešame v pomere 1 : 1 so zakúpeným práškovým organickým hnojivom. Touto zmesou potom aktivujeme slamené balíky podľa schémy:
- 1. - 3. - 5. deň zúrodňovania rozsypeme na každý balík 3 poháre hnojivej zmesi a dobre ich navlhčíme vodou (až kým nevyteká zo spodku balíkov).
- 2. - 4. - 6. deň balíky len zavlažujeme a hnojenie vynecháme.
- 7. - 8. - 9. deň zúrodňovania každý balík posypeme zmesovým hnojivom (1,5 pohára) a balíky podľa potreby zavlažíme.
Ďalšie tipy pre pestovanie na slame
- Keď už nepestujeme priamo na slame, môžeme slamu využiť ako mulč, napríklad pri pestovaní tekvíc.
- Počas aktivácie slama zväčšuje svoj objem, preto sa v balíkoch môžu vytvoriť trhliny, ktorými voda rýchlo stečie dospodu balíka. Zabránime tomu tak, že trhliny vyplníme slamou alebo dobre rozloženým kompostom.
- Niekedy na bokoch balíkov vyrastú malé huby, to je znak toho, že aktivácia slamy prebieha dobre.
Kombinácie zeleniny na slamených balíkoch
Na jednom balíku slamy môžeme počas vegetácie za sebou dopestovať tri, niekedy i viac druhov zelenín. Možnými kombináciami sú napríklad:
- šalát - karfiol - pekinská kapusta: koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm; v polovici mája za každou druhou hlávkou šalátu (teda v spone 50 × 40 cm) vysadíme priesadu karfiolu; koncom mája pozbierame šalát a v polovici augusta karfiol; následne vysadíme pekinskú kapustu.
- cibuľa - karotka - kaleráb: začiatkom marca vysadíme cibuľku sadzačku a na vzdialenosť riadku 20 cm od nej vysejeme riadok karotky, a tak striedavo pokračujeme; v polovici augusta pozbierame cibuľu a karotku a do sponu 20 × 30 cm vysadíme priesady kalerábu.
- šalát - cibuľa - reďkovka (vodnica): v marci vysadíme priesady šalátu, v apríli za každý šalát vysadíme sadzačku cibule; v máji pozbierame šalát a cibuľu; v polovici augusta vysejeme reďkovku alebo vodnicu.
Starostlivosť o zeleninu na slamených balíkoch
Aby zelenina dobre prosperovala na balíkoch, nesmie byť vysadená husto. Medzi tie najzákladnejšie potreby rastlín patrí zavlažovanie a občasné prihnojenie. Zavlažovanie si môžeme zautomatizovať pomocou priesakových hadíc alebo kvapkovej závlahy a s nastaviteľným časovačom závlah. Táto závlaha podmokom uchráni rastliny pred zbytočným zvlhčovaním ich listov, ktoré pomáha rozvoju najmä hubových chorôb. Prihnojovanie roztokmi robíme celú vegetáciu, zvyčajne raz za 2 až 4 týždne podľa náročnosti zelenín. Vňať žihľavy alebo kostihoja je bohatá na dusíkaté látky a tiež stopové prvky, tieto sa najčastejšie používajú na prípravu hnojivých zákvasov. Zákvasy robíme v nekovových sudoch. Na 1 kg čerstvej nasekanej vňate (alebo 150 g sušenej) nalejeme 10 l najlepšie dažďovej vody a zakryté v odľahlom kúte záhrady (kvas pení a smrdí) necháme 2 až 4 týždne kvasiť.
Výhody pestovania na slame
- Čerstvá slama je pomerne čistý materiál bez väčšej prítomnosti zárodkov zeleninových chorôb (na rozdiel od pôdy), teda aj zelenina bude menej napádaná.
- Na vyvýšených balíkoch má zelenina dostatok vzduchu aj slnka.
- Slamený substrát je veľmi vzdušný, čo prispieva k vyššej aktivite koreňovej sústavy zeleniny.
- Slama obyčajne nebýva zaburinená.
- Slamené balíky sú ako vyvýšený záhon, teda ošetrovanie slameného záhona je pre nás pohodlnejšie a šetrí chrbát.
- Záhon nemusíme plieť, ba ani okopávať.
- Zavlažovanie priesakovými hadicami alebo kvapkovou závlahou môžeme časovačmi zautomatizovať, takže nám stačí automatiku len nastaviť a tá zavlažuje za nás.
- Výhodou je aj dobrá drenáž, keď náhodou automatiku zle nastavíme alebo nám do toho ešte aj naprší, prebytočná voda môže ľahko odtiecť zo slameného záhona.
- Jednou z najväčších výhod pestovania na slame je, že predpoklad napadnutia rastlín chorobami a škodcami zo substrátu je skoro nulový. Ak sa aj vyskytnú nejaké choroby, tak mnoho ich dokážeme eliminovať ručným zásahom - odstránením poškodenej časti rastliny. Občas sa vyskytne problém s inváziou slimákov, najmä vo vlhšom období.
Trvalková zelenina: úroda na roky
Predstavte si pestovanie zeleniny, ktorá si nevyžaduje každoročnú prípravu a kultiváciu pôdy, výsadbu a mesiace odburiňovania na to, aby ste sa dopracovali k úrode ešte pred príchodom zimy. Predstavte si druhy zeleniny, ktoré bez problémov prežijú zimu a na jar začnú bez akejkoľvek starostlivosti rásť a produkovať omnoho skôr ako tradičná zelenina vo forme letničiek. Presne také sú trvalkové druhy zeleniny, ktoré stačí zasadiť raz a z úrody ich plodov sa tešíte roky tak, ako je to pri ovocných stromoch a kroch alebo pri trvalkových okrasných záhonoch. Len málo záhradkárov pozná možnosti týchto chutných a bezúdržbových druhov, ktoré vedia obohatiť každú záhradu. Výnimkou je azda len známa rebarbora, špargľa či chren, no existujú desiatky ďalších skvelých druhov, ktoré stoja za pozornosť. Našťastie sa aj vďaka novým poznatkom o úrodnosti pôdy, permakultúre a udržateľnom pestovaní stáva trvalková zelenina čoraz obľúbenejšou aj v našich záhradách a to zaslúžene.
Príklady trvalkovej zeleniny
- Rebarbora: Azda najznámejší druh zeleniny - trvalky, ktorú pestovali aj naši predkovia. Rebarbora sa pestuje pre jej dužinaté, šťavnaté stonky, ktoré majú skvelú, výraznú, sladko-kyslastú chuť čo sa využíva pri pečení rebarborového koláča, príprave rôznych džemov, omáčok, detských výživ a v mnohých ďalších receptoch. Táto viacročná rastlina nie je náročná na starostlivosť a na to aby prosperovala jej stačí výživná, priepustná pôda a polotienisté stanovisko.
- Katran prímorský (morský kel): Táto rastlina pochádza z prímorských častí Severnej Európy, kde obýva morské pobrežia. Často sa pestuje ako okrasná rastlina, no zároveň je to vynikajúca listová zelenina, chuťou pripomínajúca kel. Jej výhonky, listy a kvety sú jedlé a vďaka svojej odolnosti bez problémov prežije zimu, takže je ju možné pestovať aj ako trvalku. Ako jedna z mála rastlín prosperuje dokonca aj v slaných pôdach.
- Čakanka: Väčšinou sa pestuje ako letnička, no ak jej korene necháme po zbere úrody v zemi neporušené, na zimu ich prikryjeme čečinou alebo slamou ako zimný cesnak, tak rastlina prežije aj tuhšie mrazy a bude prinášať úrodu aj počas nasledovných sezón. Čakanka je skvelá listová zelenina vytvárajúce malé hlávky s korenistou chuťou a horkastým dozvukom, ktorá sa často používa v talianskej kuchyni (napríklad grilovaná s olivovým olejom, do rizota, cestovín, koláčov a iných pokrmov). Hlávky čakanky chutia najlepšie až keď sa vyfarbia a dozrejú, no úrodu môžeme zberať viac krát do roka.
- Topinambur (slnečnica hľuznatá): Výnimočná, viacročná rastlina príbuzná slnečnici, vytvárajúca jedlé hľuzy, ktoré je možné jesť čerstvé ako aj tepelne spracované ako zemiaky. Majú tuhú štruktúru (ako kaleráb alebo mrkva) a sladkú, orieškovú chuť, takže ich je možné využívať v kuchyni na nekonečné množstvo receptov. Topinambury sú vyhľadávané aj vďaka svojim zdravotným benefitom, ako diétna potravina pri liečbe reumy, pri detoxikácii no aj pre diabetikov, keďže obsahujú namiesto škrobu inulín. Výhodou topinamburov je, že sa môžu zo záhrady zberať priebežne čerstvé od októbra až do apríla (aj z pod snehu, pokiaľ nie je zamrznutá pôda). Topinambur je úplne bezúdržbový a darí sa mu v rôznych pôdach, no pri pestovaní si vyžaduje slnko a priestor, takže je vhodnejší na pestovanie do väčších záhrad, kde sa mu môže vyčleniť samostatná časť. Topinambur je veľmi odolný a má tendenciu sa invázne rozširovať, takže je ho potrebné držať pod kontrolou pravidelným zberom hľúz.
- Perovníky: Mnoho záhradkárov pestuje perovníky ako okrasné trvalky do tieňa, neuvedomujúc si , že ich skrútené hlávky, ktoré počas jari vytvárajú, patria k špecialitám mnohých popredných reštaurácií.
- Špargľa: V kuchyni veľmi obľúbená zelenina, ktorá prináša svoju úrodu (šťavnaté výhonky) už skoro na jar. Je veľmi chutná a dá sa pripraviť na mnoho spôsobov. Prečo teda nie taká rozšírená aj u malých pestovateľov? Odpoveď je jednoduchá - pretože trvá tri roky kým po výsadbe začne prinášať úrodu a hodí sa skôr do trvalkových/permanentných záhonov. Keď sa však raz príjme, vydrží rásť až 20 rokov a je veľmi produktívna.
- Medvedí cesnak: Bežne rastie voľne v prírode v niektorých opadavých lesoch, no ak ho nemáte vo vašom okolí dostatok, môžete ho pestovať ako trvalku v záhrade, podobne ako jeho príbuzného - divoký pór, ktorý má jemnejšiu chuť. Pri oboch druhoch sú jedlé listy aj podzemné časti a darí sa im na tienistých miestach pod stromami a kríkmi. Výrazná, cesnaková chuť medvedieho cesnaku sa skvele hodí na prípravu šalátov, pesta, omáčok a všade tam, kde používame aj klasický cesnak. Medvedí cesnak aj divoký pór sú odolné a radi sa rozširujú, takže o ich zachovanie nemusíte mať obavy.
- Bambus: Ďalší príklad trvalky, ktorá môže byť zároveň okrasná aj jedlá. Bambusové výhonky sú tradičnou pochúťkou v ázijskej kuchyni, používanou ako skvelá dužinatá zelenina do polievok, omáčok, k mäsu a na mnoho iných spôsobov. Niektoré druhy bambusov sú na pestovanie jedlých výhonkov vhodnejšie ako iné a to najmä z pohľadu ich chuti. V našich klimatických podmienkach sa takto môžu pestovať druhy Phyllostachys edulis alebo Phyllostachys dulcis. Oba druhy sú mrazuvzdorné cca. do -17 °C, no aj keď ich nadzemná časť zmrzne, korene prežijú a produkujú výhonky aj počas nasledovných sezón. Takto sa bambus môže pestovať podobným spôsobom ako špargľa. Bambusové výhonky sa musia zberať, pokým sú mladé a mäkké a musia byť tepelne spracované aby boli jedlé. Bambus je invázna rastlina, no vyššie spomínané druhy, nie sú úplne mrazuvzdorné, takže nie sú až také agresívne a je ich možné jednoduchšie držať pod kontrolou.
- Štiav: Viacročná rastlina, ktorej listy majú pikantnú, citrusovú chuť s trpko horkým dozvukom. Táto listová zelenina je veľmi populárna vo Francúzsku, kde ju používajú do šalátov a na prípravu rôznych omáčok, polievok a iných pokrmov. Štiav najlepšie chutí na jar a počas skorého leta, kedy má sviežu, citrusovú chuť. Neskôr v letných mesiacoch je jeho chuť horkejšia. Najpestovanejšími druhmi tejto listovej zeleniny sú štiav kyslý (rumex acetosa) a rumex scutatus (známy tiež ako francúzsky štiav).
- Fazuľa šarlátová: Bežne sa pestuje ako okrasná trvalka, no zároveň je to ideálna strukovina aj do úžitkovej záhrady. Zberať a konzumovať sa môže vo forme mladých zelených strukov, no aj ako klasická fazuľa. Po tepelnej úprave sú jedlé aj kvety, mladé listy a hľuzy tejto všestrannej rastliny. Fazuľa šarlátová je dlhoveká, popínavá rastlina, ktorá sa dožíva aj 20 rokov a ak sa nechá bez kontroly vie byť invazívna.
- Ľaliovky: Obľúbené okrasné trvalky, ktoré sú natoľko odolné, že sa vedia prispôsobiť rôznym typom pôd, vlhku aj suchu či slnečným aj polotienistým stanoviskám. Len málokto však vie, že v Ázii sa ľaliovky pestujú primárne ako úžitková rastlina na zber ich kvetných pukov, ktoré sa v kuchyni používajú podobne ako zelená fazuľka. Samotné kvety sa pridávajú do šalátov, prípadne sa vyprážajú.
- Cibuľa poschodová: Niektoré druhy cibuľovín, ako napríklad cibuľa poschodová, plodia nové cibuľky aj po zbere prvej vlny úrody. Cibuľa poschodová vytvára cibuľky aj na vrcholoch zelených stoniek, ktoré sa vo voľnej prírode rozmnožujú tak, že na konci vegetačnej sezóny prehnú stonku až k zemi a cibuľky zakorenia. Preto sa často nazýva aj kráčajúca cibuľa. Takýto typ cibule umožňuje produkciu čerstvých plodov počas celej sezóny. Jedlé sú nadzemné aj podzemné cibuľky ako aj zelené listy.
Do tohto výberu sa nezmestilo mnoho skvelých druhov zeleniny ktoré stoja za zmienku. Sú to najmä pažítka, potočnica lekárska, hablitzia, stachys affinis, či viaceré druhy byliniek (tymian, medovka, šalvia, rozmarín, mäta,…) a mnoho ďalších.
Väčšina trvalkovej zeleniny potrebuje nejaký čas aby po výsadbe zapustila korene a nabrala silu na produkciu úrody.