Som milovníčka snehu. A nelyžujem. Čudné? Nie. Pretože lyžovanie nie je pre dospelého človeka jediný dôvod, aby mal rád sneh, hoci mi pripadá, že okolie je opačnej mienky. Dôvody obdivu k snehu mi pripadajú natoľko samozrejmé, že skôr iní by mali začať zdôvodňovať, ako ho môžu nemať radi. Veď je to ten najnádhernejší prejav počasia, aký existuje. Je taký… iný. Krajina je pod ním iná. Zmizne jej celoročná rutina a naberie celkom odlišný dizajn.
Sneh ako prejav krásy a zmeny
Na jar, v lete a v jeseni vyzerá skoro rovnako v porovnaní s krátkodobou a efektnou zmenou - zimou. Môžete namietať, že v jeseni je lístie farebné a na jar skoro žiadne, ale faktom zostáva, že príroda sa po celý rok nesie v znamení tmavých, zemitých odtieňov. Len keď nasneží, príde obrovská zmena viditeľná už z diaľky. Vratná zmena - proti takým obrovským zmenám nič nenamietam. A tiež krásna zmena! Namiesto tmavej rozjasňujúca svetlá. Čo viac, trblietavá svetlá. Sneh na slnečnom svetle je taký krásny, až… až to takmer ani nie je pekné. Áno, v zime je málo slnka, čo vraj na niektorých ľudí pôsobí ubíjajúco. Na mňa naopak tvorivo inšpirujúco, ale pre ostatných… práve pre tých je tu biela farba snehu. Tá zabezpečí, aby tá troška denného svetla stála za to. Odráža ho. Funguje ako reflektor. Aj krátke dni s nízko postaveným slnkom sú vďaka snehu intenzívne rozžiarené. A počas zimnej noci zase na rozdiel od neskorej letnej nie je úplná tma. A práve vďaka odrazivosti snehu nemusí zasnežená krajina vôbec pôsobiť studeno.
Neopísateľné sneženie a jeho krása
Najlepšie je samotné sneženie. Div sám osebe. Úchvatná biela neha padajúca z neba. Zdarma a pre všetkých. Sú zrážky, ale pritom nemusím mať dáždnik. Nepremoknem. Pripadám si ako obsypávaná lupeňmi kvetov. Tancujúci pohyb vločiek je jednoducho neopísateľný. A tie drobnučké vločky niekedy v sebe ukrývajú naozaj dekoratívne tvary. Lákajú ma ich chytať, obzerať, túžiť zvečniť napríklad z papiera.
Problémy so snehom a život s krásou
Povedzte, prečo s takou krásou máte problém? Že sa zle chodí? Že ju treba odhŕňať? Iste, každá nádhera niečo stojí. Ale to je predsa úplne normálne. Ak si kúpite sochu, budete ju musieť obchádzať a utierať z nej prach. Ak si oblečiete úzku minisukňu, budete chodiť ako so spútanými nohami a ešte vám bude aj zima. Za krásu sa platí. Za všetko pekné v živote sa platí. No napodiv sa nájdu ľudia, ktorí toto nechcú akceptovať. Ktorí radšej všetko krásno zo svojho života vytesnia. Ktorí majú byty podobné väzenským celám bez jedinej štipky výzdoby, aby nemuseli upratovať a nezavadzala im. No aký je to potom život? Nerozumiem. Nerozumiem tomuto dospeláckemu princípu žiť len pre život samotný, žiť s čo najmenej prekážkami, žiť bez cieľa, bez zmyslu, bez krásy. Pre mňa život bez krásy a príjemna nemá zmysel. Všetky tie rutinné úlohy v živote trpím len v mene krásneho a príjemného. A odhŕňanie snehu? Vezmem lopatu a idem ho hádzať na kopu. Sama, úplne dobrovoľne, lebo nemám auto ani chodník. Na druhý deň mám potom hroznú svalovku.
Sťažovatelia a skutočné problémy
Sneh má len jedinú chybu: ľudí, ktorí naň nadávajú a stonajú, kedy už konečne príde jar. Okrem toho, že hania niečo tak úžasné, ma ich reči hnevajú ešte z jedného dôvodu. A z toho, že sa nechajú vytočiť niečím, čo je len dočasné. Pokiaľ nežijete za polárnym kruhom, dvetisíc a viac metrov nad morom alebo v Západozemi, jar predsa onedlho príde. To máte zaručené. Kým ja sneh každú zimu zaručený nemám. Reptanie a vzdychanie na tento druh počasia je preto absurdné. A vyvoláva vo mne dojem, že sťažovatelia nevedia, čo sú skutočné životné problémy. Také, čo nezmiznú, keď na ne zasvieti slnko. Také, čo neodídu samovoľne po týždňoch, mesiacoch, ba ani po rokoch. Nehaňte sneh. Je to jedna z mála pekných vecí v živote, ktorá vám spadne z neba.
Prečítajte si tiež: Mäkké a chutné medovníky
Inšpirácie pre zimné dni
Okrem obdivovania snehu a radosti z neho, existujú aj ďalšie aktivity, ktoré si môžeme v zime užiť. Tu je niekoľko tipov, ako si spríjemniť zimné dni:
- Varenie a pečenie: Zima je ideálny čas na experimentovanie v kuchyni. Pripravte si napríklad huspeninu podľa jednoduchého receptu, ktorý si nevyžaduje hodiny varenia.
- Kreatívne aktivity: Využite zimné obdobie na rozvíjanie svojej kreativity. Môžete sa inšpirovať tvarmi snehových vločiek a zvečniť ich na papier.
- Halloween a Dušičky: Nezabúdajme ani na jesenné sviatky, ktoré nás pripravujú na zimu. Vyrezávanie tekvíc je stará tradícia, ktorá patrí k Sviatku všetkých svätých.
- Ozdobné tekvice: Ak sa vám nechce vyrezávať, môžete si vyzdobiť dom ozdobnými tekvicami, ktoré pripomínajú morské hviezdice, muchotrávky alebo strašidelné tváre.
- Zemiaky so sardinkami a jogurtovou polevou: Netradičný recept na zemiaky so sardinkami a jogurtovou polevou môže byť zaujímavým spestrením vášho jedálnička.
Recept na jednoduchú huspeninu
Keď som si hľadala recept na huspeninu, ktorú mám rada, mňam, tak na mňa povyskakovali recepty, ktoré boli zložité a nekonečne dlho sa varili. Bravčové kože, kuracie štvrťky si poriadne umyjeme pod studenou tečúcou vodou. Ak sú na koži pečiatky tak ich vystrihneme. Ja kožu postrihám normalne nožničkami - nie manikúrovými, takým kuchynskými väčšími:) Ale netreba moc strihať na malé kúsky. Dáme do hrnca - použijeme väčší hrniec, kože trošku porastú. Pridáme cesnak a zalejeme vodou. Nakoniec pridáme soľ. Varíme asi 1-2 hodinky, podľa toho čo popritom robíme a či na variacu huspeninu zabudneme. Ale minimálne je 1 hodina. Keď je huspenina hotová, tak povyberame kuracie stehná a odkostíme ich. Mäsko z kuriatka dáme do pripravených misiek naspodok a zalejeme vývarom. Kože ja nepoužívam, dostane ich Dunčo. Misky zakryjeme a uložíme do chladničky.
Nehaňte tekvice!
Halloween už je za dverami, počujeme jeho strašidelné klopanie a do našich myslí sa začína vkrádať strach! Bodaj by nie, keď na nás hľadia oči hrôzostrašnej halloweenskej tekvice. Odporcovia takzvaného amerického Halloweenu, ktorí v tejto súvislosti kritizujú aj vyrezávanie tekvíc, by mali vedieť, že na Slovensku sa táto dekorácia robila omnoho skôr, ako k nám vôbec Halloween spoza mora dorazil. Vyrezávanie tekvíc totiž už oddávna patrí k Sviatku všetkých svätých, nazývaného aj Dušičky. Preto zanechajme kritickú myseľ a poďme si vyrezať tú najstrašidelnejšiu tekvicu na svete. Uvidíte, že to bude zábava.
Príroda nám vychádza v ústrety
Aj príroda sa rada zabáva a vytvára pekné veci. Veď keď vezmeme do úvahy také ozdobné tekvice, už sami o sebe vyzerajú nádherne a zaujímavo. Dostanete ich kúpiť či už na trhu alebo ich možno pestujete vo svojej záhrade. Určite teda nájdete množstvo ozdobných tekvíc ako stvorených na dekorácie. Vďaka ich nápaditému tvaru, ktorý môže pripomínať morské hviezdice, červené muchotrávky, čiapky, telo labute, kačice alebo strašidelné tváre, ich často netreba ani špeciálne upravovať. Ak sa vám nechce vyrezávať, ale nechcete ani prísť o tekvicovú výzdobou, máme pre vás dobrý tip: stačí, ak takúto ozdobnú tekvicu naaranžujete na poukladanú slamu, ozdobíte sušenými kvetmi, šúpoliami kukurice alebo lesnými plodmi a milú jesenno-halloweenskú dekoráciu máte za chvíľku hotovú.
No poďme už rezať!
Tento článok je však najmä o vyrezávaní halloweenskej tekvice a tak sa už do toho konečne pustime: vhodnú tekvicu si najskôr umyjeme a porozmýšľame, akú finálnu podobu by sme jej chceli dať. Zoberieme väčší nôž a odrežeme vrch dyne, ktorý môže predstavovať čiapku. Vydlabeme dôkladne vnútro, aby nám v ňom nezostali zrniečka. Tie po umytí a osušení môžeme použiť na budúci rok pri sadení. Fixkou potom naznačíme oči, nos a ústa, ktoré s menším nožíkom vykrajujeme. Nepoužívame silu a vyrezávame radšej vždy po menších častiach, aby vám tekvica nepraskla. Dovnútra dáme sviečku, ktorú počas noci zapálime a tvár nám dostane neopakovateľný hallooweensky výraz. Vlasy môžeme vytvoriť zo slamy, ktorú prichytíme vrškom tekvice. Na čiapku pre ozdobenie upevníme mašľu alebo malú dekoráciu zo sušených kvetov. Takto vyrezaná tekvica sa obvykle dáva do predzáhradky, aby poriadne nastrašili nočných okoloidúcich. No je už na vás, kde jej nájdete miesto.
Prečítajte si tiež: Dokonalé vianočné medovníky
Zemiaky so sardinkami a jogurtovou polevou - recept
Z jogurtu si pripravíme polevu deň vopred tak, že do neho dobre vmiešame sójovú omáčku, kôpor, oregano, nové korenie a dáme do chladničky. Zemiaky dôkladne umyjeme, uvaríme v šupe, necháme v nej a nakrájame na plátky. Pomaly rozohrejeme maslo do voňava a jemne na ňom opražíme cibuľu nakrájanú na tenké mesiačiky. Potom pridáme fazuľku a tepelne upravujeme asi 2 minúty. Po fazuľke dáme zemiaky, osolíme, okoreníme s kari, koriandrom, chilli, premiešame a necháme prehriať. K mase pridáme rajčiny pokrájané na mesiačiky a za miešania počkáme, kým trochu zmäknú. Nakoniec pridáme rozdrobené sardinky, všetko dobre premiešame na rovnorodú masu tak, aby bola dostatočne teplá. Nakoniec ju polejeme jogurtovou polevou, ktorá by mala mať izbovú teplotu.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo chutných medovníkov