Nové zimné číslo časopisu LUMENKLUB so špeciálnou prílohou Rady Dr. Miku potešilo mnohých čitateľov. No, okrem neho existuje aj bohatá história periodika Nové slovo, ktoré zohrávalo významnú úlohu v slovenskej kultúre a spoločnosti.
Lumenklub a jeho prílohy
Nové zimné číslo časopisu LUMENKLUB prináša čitateľom rozhovor s pátrom Pavlom Gáborom, redaktorom rubriky Príbytok svetla, ktorý sa venuje prepojeniu fyziky a teológie. Súčasťou časopisu je aj príloha Rady Dr. Miku s praktickými radami na liečbu bežných zdravotných problémov.
Rozhovor s pátrom Pavlom Gáborom
Páter Pavol Gábor, redaktor rubriky Príbytok svetla, hovorí o svojom štúdiu filozofie a teológie v zahraničí a o prepojení fyziky a metafory. Zdôrazňuje, že tieto dva prístupy sa dobre dopĺňajú. Betlehemská hviezda je pre neho symbolom Vianoc a traja králi, ktorých Benedikt XVI. považoval za astronómov, sú mu blízki a sympatickí.
Rady Dr. Miku
Príloha Rady Dr. Miku obsahuje 20 praktických odporúčaní, ako liečiť najčastejšie zdravotné problémy, s ktorými sa na pána doktora obracali poslucháči vo vysielaní. Medzi ne patrí napríklad bolesť hlavy pri čítaní, neustále nutkanie jesť a kolísanie tlaku.
Bolesť hlavy pri čítaní
Pravdepodobnou príčinou bolesti hlavy pri čítaní, najmä pri práci s počítačom alebo v dopravnom prostriedku, je porucha zraku. Riešením sú správne okuliare a zvolenie správnej polohy a vzdialenosti čítaného textu od očí.
Prečítajte si tiež: Nedeľné obedové menu Nitra
Neustále nutkanie jesť
Je dôležité obmedziť konzumáciu koncentrovaných sladkostí a uprednostňovať polysacharidy, ktoré sa nachádzajú v zemiakoch, ryži a celozrnných prípravkoch. Pri chuti na sladké je vhodné dať si niečo neutrálne, napríklad jablko alebo paradajkový pretlak.
Kolísanie tlaku
Tlak sa počas dňa prirodzene mení. Dôležité je sledovať ho a v prípade problémov sa poradiť s lekárom.
História obce Mengusovce
Publikácia o vzniku a histórii obce Mengusovce sprístupňuje historický vývoj obce od 13. storočia až po nedávnu minulosť. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1398, no historické pramene siahajú až do obdobia rokov 1245-1250, kedy bol postavený rímsko-katolícky kostol, a zrejme až do čias Tatárskeho vpádu.
Mengusovský chotár v praveku
Územie Mengusoviec bolo v triadickej dobe dnom plytkého mora, z ktorého boli Tatry vyzdvihnuté až v treťohorách. Dnešný ráz nadobudli pred 10 - 12 miliónmi rokov. Tatry boli zaľadnené trikrát, pričom posledný zánik ľadovcov sa udáva asi pred 15 tisíc rokmi.
Historická poloha Mengusoviec
Cez Mengusovce prechádzala do 14. storočia veľká obchodná cesta "Via magna", po ktorej sa prevážalo víno od Nitry až na Vislu. Táto cesta sa používala ako diaľkový spoj až do roku 1364, keď Ľudovít I. dal postaviť hradskú: Poprad - Lučivná - Štrba - Hybe.
Prečítajte si tiež: Trenčín pizza donáška
Historický človek pod Tatrami
Archeologické nálezy svedčia o pobyte pračloveka v gánovskom Hrádku. V staršej dobe železnej osídlil podtatranskú oblasť ľud lužickej kultúry. Okolo roku 300 pred n. l. prevzali iniciatívu porýnski Kelti, ktorí presadili svoju kultúru.
Vpád Maďarov
V 9. a začiatkom 10. storočia bol kraj pod Tatrami súčasťou Veľkomoravskej ríše. Ale už v polovici 12. storočia začali si ho podmaňovať maďarské jazdecké družiny.
Spišské konfínum, historické územie Mengusoviec
Arpádovskí panovníci vytvorili z podtatranského kraja hraničné vojvodstvo, pripútali si ho maďarskými vojenskými posádkami. Územie Mengusoviec bolo dôležitou súčasťou spišského pohraničného grófstva - známeho Seku.
Obyvateľstvo Mengusoviec, kolonizácia Spiša
Za prvých známych obyvateľov mengusovského chotára môžeme považovať ľud hallštatskej a laténskej kultúry. V 9. a 10. storočí bolo Podtatransko súčasťou Veľkomoravskej ríše, ale do konca 11. storočia už bolo územie celého Slovenska začlenené do uhorského štátu.
Nové Slovo: Týždenník s bohatou históriou
Nové slovo, týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo, vznikol počas SNP a bol obnovený po vojne. Zohrával významnú úlohu v slovenskej kultúre a spoločnosti, no jeho osud bol poznačený politickými zmenami.
Prečítajte si tiež: Lectio Divina – prehĺbte svoj vzťah s Bohom
Vznik a pôsobenie počas SNP
Nové slovo začalo vychádzať počas SNP v roku 1944. Týždenník bol výrazne ľavicový, no nešlo o oficiálny tlačový orgán KSS. Jeho majiteľom, vydavateľom a zodpovedným redaktorom bola súkromná osoba - JUDr. Gustáv Husák. Počas SNP plnil kopu štátnických, straníckych i vojensko-strategických úloh, no popritom sa mu podarilo vytvoriť redakčný kruh, ktorý sa pravidelne stretával uňho v byte.
Prvé číslo s podtitulom Týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo vyšlo ešte v martinskej Neografii. Programový úvodník s titulom Nové slovo napísal Husák. Takmer v každom čísle mal po dva texty Krno, preto ten druhý podpisoval ako D. Miloševič. Týkali sa najmä obranných bojov SNP a zahraničnej politiky. Posledné, piate číslo týždenníka uzrelo svetlo sveta 22. októbra 1944.
Obnovenie po vojne a politické zmeny
Sotva sa prehnala Európou vojnová smršť, Nové slovo bolo obnovené v Bratislave - 1. júna 1945. Opäť to inicioval Husák, ktorý bol naďalej jeho majiteľom a zodpovedným redaktorom, až kým nový tlačový zákon neustanovil, že súkromné osoby nemôžu vlastniť periodikum. Potom sa týždenník stal orgánom ľavicovo orientovaného Bloku slovenskej inteligencie.
Po Gustávovi Husákovi sa stal zodpovedným redaktorom Dalibor Hanes, ktorého neskôr vystriedal budúci ekonomický redaktor Pravdy Štefan Janči. Autori sa často odvolávali na odkaz SNP. Onedlho po Víťaznom februári sa začal pohon na tzv. buržoáznych nacionalistov. Tí boli v podstate takmer všetci v autorskom kolektíve Nového slova.
Zastavenie vydávania a obnovenie v roku 1968
Nové slovo bolo bytostne späté s menom Gustáva Husáka, preto nebolo žiaduce, aby naďalej existovalo. Na základe uznesenia Predsedníctva ÚV KSS o reorganizácii straníckej tlače z konca apríla 1952 jeho vydávanie zastavili. Od 1. Desiaty ročník Nového slova vyšiel až 23. mája 1968. Jeho obnovu inicioval zase Husák, ktorý napísal úvodník s titulom Po tretí raz. Šéfredaktorom sa stal Leopold Podstupka.
S tým, ako sa zvrtla politika KSČ na čele s jej prvým tajomníkom Gustávom Husákom, menil sa aj charakter Nového slova. Znovu mnohí autori z jeho stránok „záhadne“ zmizli. Podstupku nahradil vo funkcii šéfredaktora nakrátko Ernest Štric a po ňom Anton Štulajter.
Obdobie normalizácie a zánik
V roku 1976 sa do vedenia redakcie vracia Leopold Podstupka. V roku 1984 bol poverený a od 1. februára 1985 sa stal šéfredaktorom Emil Polák. Keď si zvedavý človek prelistuje viaceré médiá, ktoré na Slovensku vychádzali v 80. rokoch minulého storočia, objektívne musí uznať, že najlepšia publicistika sa robila práve v Novom slove.
Začiatkom 90. V roku 1990 založili redaktori a priaznivci časopisu občianske združenie Klub Nového slova. Od roku 1991 Nové slovo a Pravdu vydávala akciová spoločnosť Perex, založená redaktormi z oboch redakcií. V auguste 1997 sa stal na päť mesiacov šéfredaktorom Ľuboš Jurík. Napriek prijatým úsporným opatreniam vedenie Perexu rozhodlo o „pozastavení“ týždenníka. Osudné - 33. číslo vyšlo priam symbolicky 21. augusta 1998.
Nadviazanie na tradíciu a súčasnosť
Na tradície Nového slova už o pol roka nadviazal nový spoločensko-politický týždenník Slovo, ktoré až do augusta 2010 vydávala v papierovej forme akciová spoločnosť Nové slovo. Od septembra 2010 si čitatelia môžu Slovo prečítať na webovej stránke www.noveslovo.sk.
Dalimír Hajko: Filozof, kulturológ a literárny kritik
Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., významný slovenský filozof, esejista, kulturológ a literárny kritik, oslávil v roku 2024 svoje 80. narodeniny. Je čestným predsedom Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej a nositeľom mnohých ocenení.
Život a pôsobenie
Dalimír Hajko sa narodil v Mýtnej v roku 1944. Pôsobil ako vedúci vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie Slovenskej akadémii vied, Ústavu slovenskej literatúry SAV, bol v Predsedníctve SAV, v Slovenskom rozhlase a v Národnom literárnom centre. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre, neskôr pôsobil na Katedre filozofie Žilinskej univerzity.
Oblasti záujmu a tvorba
Do činnosti Hajka patrí oblasť umenia, náboženstva, sociálnej skutočnosti, videnej v polohách myslenia a zároveň v horizonte rozličných kultúr, existencialistická a marxistická filozofia, taktiež problematika slovenských národných buditeľov. Publikoval súbory literárno-filozofických reflexií o vytypovaných slovenských spisovateľoch strednej a mladej generácie. Ako historik a popularizátor filozofie napísal eseje, zbierky úvah, monografie a štúdie o filozofickom myslení na Slovensku a vo svete.
Pavol Odaloš: Jazykovedec a pedagóg
Prof. PaedDr. Pavol Odaloš, CSc., je jazykovedec a pedagóg, ktorý sa venuje výskumu sociolektov, slangov a komunikácie v rôznych prostrediach.
Život a pôsobenie
Pavol Odaloš pôsobil na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Publikoval knižné monografie, vedecké štúdie a odborné príspevky. Vystúpil na mnohých konferenciách na Slovensku i v zahraničí. Pravidelne recenzuje projekty pre štátne grantové agentúry VEGA a KEGA na Slovensku a pre Grantovú agentúru Českej republiky.
Oblasti záujmu a tvorba
Pavol Odaloš sa venuje výskumu mládežníckeho slangu, basketbalového slangu, sociolektov v penitenciárnom prostredí a dynamike špecifických sfér komunikácie.
Štefan Cifra: Spisovateľ, básnik, publicista a kultúrny historik
Štefan Cifra je spisovateľ, básnik, publicista, kultúrny historik, redaktor, editor a národopisný zberateľ.
Život a pôsobenie
Štefan Cifra sa narodil v Nitre v roku 1960. Pracoval ako archivár v Slovenskom filmovom archíve a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave. Bol tlačovým tajomníkom ObNV Bratislava III a prvým prednostom Miestneho úradu Bratislava-Nové Mesto. Po novembri 1989 bol komunálnym politikom a poslancom Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy.
Oblasti záujmu a tvorba
Štefan Cifra sa venuje poézii, publicistike, kultúrnej histórii a národopisu. Je autorom básnických zbierok, kultúrnohistorických charakteristík krajov SR a vedecko-popularizačnej monografie obce Komjatice.