Sladkosti sú neodmysliteľnou súčasťou detstva, avšak ich nadmerná konzumácia a zloženie môžu predstavovať riziko pre zdravie detí. Rodičia by mali byť obozretní pri výbere sladkostí a sledovať zloženie výrobkov, aby minimalizovali potenciálne negatívne dopady na zdravie svojich ratolestí.
Éčka v potravinách: Strašiak alebo bežná súčasť?
Éčka, čiže prídavné látky v potravinách, sú v spoločnosti často vnímané negatívne. Mnohí spotrebitelia sa im vyhýbajú a uprednostňujú potraviny s jednoduchším zložením. Avšak, je potrebné sa ich skutočne obávať?
Éčka sú látky, ktoré sa bežne nekonzumujú samostatne ako potraviny. Pridávajú sa do potravín počas prípravy, spracovania, výroby, úpravy alebo balenia s cieľom zlepšiť ich vlastnosti, ako sú chuť, konzistencia, trvanlivosť alebo vzhľad. Väčšina z nich nemá žiadnu nutričnú hodnotu.
História používania prídavných látok
Používanie chemických procesov pri výrobe a úprave potravín nie je moderný vynález. Už v starovekej Číne sa používal parafín na urýchlenie dozrievania ovocia. Starovekí Egypťania farbili potraviny šafranom a Rimania pridávali do chleba síran hlinito-draselný pre belšiu farbu.
Výrazná zmena nastala v 19. storočí s priemyselnou revolúciou a rozvojom chemického priemyslu. Potreba zabezpečiť trvanlivosť potravín pre armádu viedla k rozsiahlejšiemu používaniu rôznych látok na zahusťovanie, emulgáciu, úpravu farieb a vôní. To si vyžiadalo zavedenie kontroly a regulácie týchto látok, čo viedlo k medzinárodnej regulácii v roku 1962 so známymi "éčkami".
Prečítajte si tiež: Sprievodca kŕmením psov salámou
Označovanie a rozdelenie Éčok
Na obaloch potravín sú éčka označené písmenom E a číselnou skratkou. Prísady do potravín sú regulované európskou smernicou a nariadením Európskeho parlamentu 1333/2008.
Éčka sa delia do 26 kategórií podľa ich funkcie v potravine. Medzi najznámejšie patria:
- Farbivá: Dodávajú alebo obnovujú farbu potraviny.
- Konzervačné látky: Predlžujú trvanlivosť potraviny tým, že bránia rastu mikroorganizmov.
Pôvod Éčok
Éčka môžu byť prírodného alebo syntetického pôvodu. Prírodné éčka zahŕňajú farbivá ako kurkumín (E100), kyselinu citrónovú (E330) a karmín (E120) získavaný z hmyzu. Syntetické éčka zahŕňajú farbivá ako tartrazín (E102) a azorubín (E122), sladidlá ako sacharín (E954) a antioxidanty ako propylgalát (E310). Niektoré syntetické prísady sa vyskytujú aj v prírode, napríklad kyselina benzoová (E210), no ich syntetická výroba môže byť jednoduchšia a lacnejšia.
Rizikové zložky v sladkostiach a potravinách pre deti
Pri výbere sladkostí pre deti je dôležité venovať pozornosť zloženiu a vyhýbať sa zložkám, ktoré môžu predstavovať potenciálne riziko. Medzi takéto zložky patria:
- Umelé farbivá: Niektoré farbivá, ako napríklad tartrazín (E102), chinolínová žltá (E104) a červeň Allura AC (E129), môžu ovplyvniť pozornosť detí a spôsobovať hyperaktivitu. V Európskej únii je pridávanie mnohých farbiacich "éčok" do potravín zakázané.
- Dusitany a dusičnany: Tieto prísady (E249 - E252) sa používajú pri konzervovaní mäsových výrobkov, kde zabraňujú rastu mikroorganizmov. U dojčiat môže nadmerná konzumácia dusitanov viesť k methemoglobinémii, čo je stav, kedy dusitany sťažujú transport kyslíka v krvi. To môže byť veľmi nebezpečné, hlavne pre deti mladšie ako 6 mesiacov.
- Umelé sladidlá: Hoci vo všeobecnosti sa nepreukázalo, že by schválené umelé sladidlá predstavovali riziko pre ľudské zdravie, diskutovaný je aspartám (E951), ktorý je nevhodný pre fenylketonurikov. V poslednom čase sa o aspartame diskutuje aj preto, lebo sa považuje za rakovinotvorný, no doterajšie štúdie majú svoje limitácie.
- Glutaman sodný (E621): Používa sa ako zvýrazňovač chuti. Hoci podľa regulácií je glutaman bezpečný, existujú štúdie, ktoré naznačujú, že by to tak nemuselo byť. Bolo by však potrebné urobiť rozsiahlejší výskum vplyvu na vývoj plodu.
Detailnejší pohľad na niektoré rizikové aditíva
Sladidlá
- Acesulfám K: Umelé sladidlo, ktoré je bežne používané v potravinách a nápojoch ako náhrada cukru. Je považovaný za bezpečný v množstvách schválených regulačnými orgánmi, ale nadmerná konzumácia má možnú nepriamu spojitosť so zvýšeným rizikom určitých zdravotných problémov.
- Aspartám: Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zaradila aspartám do skupiny 2B („možno karcinogénne pre ľudí“), ale nemožno povedať, že by išlo o príčinu a následok. Svetová zdravotnícka organizácia znovu potvrdila už skôr stanovenú prijateľnú dennú dávku 40 mg na 1 kg telesnej hmotnosti.
- Sacharín: Umelé sladidlo sacharín je bezpečné na použitie v potravinách a nápojoch pri konzumácii v rámci odporúčaného denného limitu, čo je 5 mg na 1 kg telesnej hmotnosti.
- Sukralóza: Niektoré výskumy ukazujú, že sukralóza môže ovplyvniť črevný mikrobióm, čo vedie k črevnej disbióze, čím môže postupne dôjsť k rozvoju inzulínovej rezistencie a k pečeňovému poškodeniu.
Dusitany a dusičnany
- Dusitany: Bežne sa používajú ako konzervačné látky v údeninách a ďalších spracovaných potravinách. Môžu mať vplyv na ľudské zdravie, najmä ak sú konzumované vo vysokých množstvách a pravidelne dlhodobo. Dusitany môžu vytvárať nitrozamíny, čo sú karcinogény vznikajúce hlavne pri zahrievaní spracovaného mäsa.
- Dusičnany: Bežne prítomné v zelenine a v spracovaných mäsových výrobkoch. Majú prospešné účinky na kardiovaskulárne zdravie, ale ich zdroj by nemali byť spracované mäsové výrobky.
Glutaman sodný (E621)
Používa sa na zvýraznenie chuti potravín. Podľa väčšiny regulačných orgánov nie je považovaný za zdraviu nebezpečný pri konzumácii v bežných množstvách používaných v potravinách. U niektorých ľudí môže jeho konzumácia spôsobiť pocit bolesti hlavy.
Prečítajte si tiež: Jablkový koláč, ktorý si zamilujete
Ďalšie potenciálne nebezpečné zložky v potravinách
Okrem Éčok a umelých sladidiel existujú aj ďalšie zložky v potravinách, ktoré by mali rodičia brať do úvahy pri výbere potravín pre svoje deti:
- Vysoký obsah cukru: Samotný cukor a jeho zvýšený príjem sa označuje za jednu z novodobých epidémií ľudstva. Pri sladkostiach treba starostlivo sledovať zloženie, najmä ak ich dávate deťom.
- Pesticídy: Drvivá väčšina citrusov sa k nám dováža s chemicky ošetrenou kôrou. Zvyšky pesticídov sa nachádzajú aj na povrchu niektorých druhov zeleniny, napríklad na rajčinách.
- Mykotoxíny: Nahnité a plesnivé potraviny by mali okamžite skončiť v koši, pretože mykotoxíny v nich obsiahnuté prenikajú do celého obsahu. Mimoriadne nebezpečné sú takzvané aflatoxíny, pretože majú schopnosť hromadiť sa v ľudskom tele, poškodzujú pečeň a môžu prispieť k vzniku zhubných nádorov.
- Akrylamid: V potravinách, ktoré sú bohaté na škrob a sú príliš dlho a zbytočne tepelne spracované, vzniká látka akrylamid, ktorá je jednoznačne karcinogénna. Ak si pripravujete doma napríklad zemiakové hranolčeky, mali by byť zlatisté, no nie hnedé až pripálené, vtedy totiž riziko narastá.
- Dioxíny: Ukazuje sa, že oveľa väčším problémom v morských rybách sú rakovinotvorné dioxíny (typu PCDD/Fs). K najviac kontaminovaným patria ryby pochádzajúce z Baltického a Severného mora.
- Polycyklické aromatické uhľovodíky: Údeniny, ak nie sú dobre urobené, môžu viesť ku kontaminácii povrchu potraviny karcinogénnymi polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi.
- Zvyšky pesticídov v čaji: V čaji sa môžu nachádzať napríklad zvyšky pesticídov.
- Ochratoxín v káve: V nekvalitných várkach kávy sa totiž nezriedka objavia plesnivé kávové bôby. A v nich toxický ochratoxín (jeden z mykotoxínov), ktorý nezmizne ani pražením.
- Kombinácia kyseliny fosforečnej, kofeínu, taurínu a náhradných sladidiel v energetických a light nápojoch: Táto kombinácia dá zabrať najmä tráviacemu traktu detí a citlivých osôb.
Bezpečnosť Éčok a kontrola potravín
Bezpečnosť prísad do potravín je zabezpečená zložitým procesom pridávania a úprav zoznamu prísad na spoločnom európskom trhu. Pred pridaním akejkoľvek prísady je potrebné požiadať o posúdenie bezpečnosti novej prísady, ktorú posudzuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Po posúdení bezpečnosti Európska komisia s národnými expertmi zváži povolenie novej prísady. V prípade kladného stanoviska pridanie novej prísady schvaľuje Európsky parlament.
Pri procese schvaľovania novej prísady do potravín sa posudzujú okrem bezpečnosti na zdravie aj technologické úpravy pri výrobe potravín a benefity pre spotrebiteľa. Časový rámec na posúdenie len EFSA je 9 mesiacov a vstupuje doň veľa expertov aj na národných úrovniach. Každé aditívum, ktoré je potenciálne nevhodné pre naše zdravie, má povolené maximálne množstvo, v ktorom sa môže do potravín pridávať.
Tipy pre rodičov: Ako minimalizovať riziká
- Čítajte etikety: Dôkladne si prečítajte zloženie potravín a sladkostí, ktoré kupujete pre svoje deti. Vyhýbajte sa výrobkom s vysokým obsahom cukru, umelých farbív, sladidiel a iných potenciálne škodlivých prísad.
- Uprednostňujte prírodné potraviny: Snažte sa deťom ponúkať čo najviac čerstvých, nespracovaných potravín, ako je ovocie, zelenina, celozrnné výrobky a kvalitné bielkoviny.
- Obmedzte konzumáciu spracovaných potravín: Znížte množstvo priemyselne spracovaných potravín v strave vašich detí, vrátane sladkostí, slaných pochutín, instantných jedál a sladených nápojov.
- Varte doma: Pripravujte jedlá doma z kvalitných surovín. Takto máte kontrolu nad tým, čo vaše deti jedia.
- Vzdelávajte svoje deti: Učte deti o zdravej výžive a o tom, ako čítať etikety na potravinách. Pomôžte im robiť informované rozhodnutia o tom, čo jedia.
- Slaďte zdravo: Namiesto rafinovaného cukru používajte na sladenie ovocie, med alebo iné prírodné sladidlá v malom množstve.
- Dávkujte sladkosti: Ak už dáte dieťaťu sladkosť, malo by to byť s mierou a určite v dopoludňajších hodinách. Je tu predpoklad, že dieťa pohybom prijaté cukry využije.
Mýty a fakty o Éčkach
- Mýtus: Aditíva sú vždy nebezpečné pre zdravie.
- Fakt: Väčšina schválených potravinových aditív je považovaná za bezpečnú pre ľudskú konzumáciu v uvedených dávkach, ako potvrdili rozsiahle vedecké štúdie a regulačné orgány.
- Mýtus: Umelé sladidlá priamo spôsobujú rakovinu.
- Fakt: Vedecké štúdie nepreukázali žiadny priamy vzťah medzi konzumáciou sladidiel a výskytom rakoviny.
- Mýtus: Glutaman sodný (E621) je toxický a spôsobuje „syndróm čínskej reštaurácie“.
- Fakt: Medzinárodné organizácie opakovane potvrdili, že glutaman sodný nie je toxický a nemá priame negatívne účinky na zdravie, ak sa používa v adekvátnych potravinárskych dávkach.
Prečítajte si tiež: Ararat a jeho význam