Slovensko, krajina bohatá na jazerá, rieky a priehrady, je rajom pre rybárov. Medzi najcennejšie úlovky patria exempláre, ktoré sa zapísali do histórie svojimi rozmermi a váhou. Tento článok sa zameriava na najväčšie ryby, aké boli kedy na Slovensku ulovené, s dôrazom na sumca veľkého a vyzu veľkú.
Sumec veľký: Kráľ slovenských vôd a jeho rekordy
Sumec veľký (Silurus glanis), nazývaný aj sumec obyčajný alebo sumec veľký, je popri jeseterovitých rybách najväčšia sladkovodná ryba v Európe. Na Slovensku je považovaný za kráľa vôd a jeho lov patrí medzi najväčšie výzvy pre rybárov.
Charakteristika sumca veľkého
Široká a nízka hlava sumca prechádza do pretiahnutého tela pokrytého slizkou kožou bez šupín. Rozoklané ústa sú vybavené dvomi dlhými fúzmi v hornej čeľusti a štyrmi kratšími v dolnej čeľusti, ktoré slúžia ako chemoreceptory a obsahujú chuťové bunky.
Rekordné úlovky sumca na Slovensku
- Absolútny rekord: Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici. Tento obrovský exemplár vážil 128 kg a meral 2,57 m.
- Sumec zo Šutrovne (2012): V sobotu 7. júla 2012 sa podarilo uloviť obrovského sumca v Sekuliach na Šutrovni. Rybár, ktorý lovil na kukuricu, netušil, že uloví niečo takéto. Sumec mal úctyhodných 274 cm a vážil 109 kg. Z vody ho ťahali tri hodiny a na pomoc museli prísť rybári až na štyroch člnoch. Rybár sa rozhodol dať si preparovať hlavu sumca.
- Sumec z Domaše (2009): V roku 2009 sa podarilo trom stropkovským rybárom uloviť sumca s váhou 103 kg v Domaši.
Hospodársky význam a genetický materiál sumca
Čitatelia diskutovali, či takého sumca nepustiť naspäť do jazera. Jeden čitateľ ale zhodnotil sumca nasledovne: „Hospodársky význam sumca je už záporného charakteru, jeho genetický materiál je už nedostatočný a nehovorím už o tom koľko takáto ryba zožerie. Bolo by zaujímavé začať sledovať túto vodu ohladne úlovkou v budúcich rokoch lebo určite sa za 3 až 4 roky zlepšia a aj ostatné druhy rýb.“
Spôsoby lovu sumca
Medzi najpoužívanejšie spôsoby lovu sumca patrí lov na ťažko, lov na podvodný plavák a prívlač.
Prečítajte si tiež: Prehľad druhov rýb Slovenska
- Lov na ťažko: Udica sa zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorej úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste.
- Lov na podvodný plavák: Používa sa pri love v silnom prúde rieky, na tokoch.
- Prívlač: Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy.
Vyza veľká: Najväčšia sladkovodná ryba sveta a jej výskyt na Slovensku
Vyza veľká (Huso huso) je jeseterovitá ryba a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Táto obrovská ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami.
Charakteristika vyzy veľkej
Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Rozšírenie a životný štýl vyzy
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Od nepamäti bola lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Väčšinu roku žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg.
Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o obrovských rybách
Výskyt vyzy na Slovensku
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Odhadnuté rozmery tejto ryby udávané literatúrou (7,4 m / 500 kg) sú jedna z nezmyselných kombinácií, s ktorými je možné sa občas stretnúť - vyza okolo 5 m už váži zhruba tonu. Pokiaľ si uvedomíme, že ryba nebola ulovená a pri pozorovaní vo vode muselo byť ľahšie odhadnúť dĺžku (napr. porovnaním s dĺžkou člna), potom je zrejme skresleným údajom hmotnosť. Ta by sa musela v prípade dĺžky 7,4 m pohybovať okolo 1500 kg, i keď ryby po prezimovaní v rieke a dlhej ceste na neresisko značnú časť pôvodnej váhy stratia.
Rozmery a vek vyzy
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa i veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov.
Rekordné úlovky vyzy
Najčastejšie menovanými parametrami pochádzajúcimi z 18. - 19. storočia je kombinácia dĺžky 8,5 m a hmotnosti 2,5 t. Z jedného prameňa pochádza údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
Ohrozenie a ochrana vyzy
Ľudstvo sa postupne spamätáva, no vyzu veľkú do vôd slovenského Dunaja už nevráti. Kedysi sa nachádzala aj na území Slovenska. Väčšinu svojho času vyza trávi v mori, no počas neresenia prichádza do riečnych tokov. Jej veľkosť môže dosahovať až 6 metrov a jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Najväčší známy jedinec dosahoval až 8,5 metra.
Vyza veľká je veľmi obľúbeným cieľom pytliakov. Jej prirodzené prostredie tvorilo napríklad Česko, Slovensko či Maďarsko. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja. V 50. rokoch sa mala vyskytovať na slovenskom území vyza, ktorá vraj dosahovala dĺžky 7,4 metra a vážila 500 kilogramov. Tieto údaje sú však chybné a preto je jasné, že išlo o falošnú správu. Vyza veľká totiž váži už pri rozmeroch 5 metrov okolo jednej tony.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti zo sveta pizze
Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu. V súčasnosti sa však už na naše územie nedostane kvôli vodnému dielu Gabčíkovo a ďalším priehradám, ktoré im stoja v ceste.
Význam vyzy v ekosystéme
Význam vyzy je v prostredí, ktoré obýva, nepriehľadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom - vrcholovým predátorom živiacim sa veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda.
Športový rybolov vyzy
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg.
Ďalšie zaujímavé úlovky a rybárske príbehy
Okrem rekordných úlovkov sumcov a vyzy sa na Slovensku podarilo uloviť aj ďalšie pozoruhodné exempláre rýb.
Príbeh úspešného rybolovu: Šťuka snov
Jeden takýto príbeh sa odohral pri vode, kde rybár, ktorý preferuje akčný lov vláčením, začal prečesávať vodu. S malými nástrahami sa nezdržiaval, veril svojej osvedčenej žlto-čiernej nástrahe Racker shad, ktorá pripomína ostrieža. Po neúspešných pokusoch v hlbšej vode sa presunul k ostrovčeku s plytčinou, kde dno prudko klesalo do hĺbky. Hneď po dopade nástrahy na hladinu sa voda otvorila a obrovská papuľa nástrahu zmizla. Rybár okamžite zasekol a tušil, že má na udici veľkú rybu. V pauzách medzi výpadmi ryby privolal na pomoc kamarátov, ktorí mali so sebou veľký kaprový podberák.
Ryba sa priblížila k brehu prekvapivo rýchlo. Pri prvom pohľade na ňu rybári odhadovali jej dĺžku na meter. Šťuka pri brehu veľmi nebojovala, raz vyskočila nad hladinu a zakrátko skončila v podberáku. Až keď ju Jarda začal dvíhať, bolo jasné, aká obrovská ryba to v skutočnosti je. Po rýchlom meraní a vážení sa ukázalo, že šťuka merala 133 cm a vážila 26,7 kg. Po zdokumentovaní bola ryba vrátená späť do vody.
Erik Zbiňovský a jeho megasumce z rieky Pád
Erik Zbiňovský, prešovský rybár, sa špecializuje na lov sumcov. Počas rybačky na rieke Pád sa mu s partiou podarilo uloviť troch megasumcov. Jeden z nich vážil až 149 kilogramov a išlo o neoficiálny svetový rekord sumca chyteného na udicu. Rybu zdolávali traja rybári 50 minút. Obra chytil na udicu, na ktorej visel ako návnada 35-centimetrový úhor. Partia rybu vytiahla na breh a zvážila. Na necertifikovanej váhe oscilovala ručička medzi 148 a 150 kilogramami.