Strava je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a identity. Štáty sú odrazom potravinovej kultúry a Slovensko nie je výnimkou. História jedla na Slovensku je bohatá a rôznorodá, ovplyvnená prírodnými podmienkami, tradíciami a vplyvmi okolitých krajín. Prezrime si, ako vyzerali stravovacie návyky našich predkov a aké potraviny patrili medzi najstaršie na svete.
Praveký jedálny lístok: Pestrý a prekvapujúci
Aj praveký jedálny lístok mohol byť pestrý, tvrdia vedci. Kým sa pred viac ako 10-tisíc rokmi nerozvinulo poľnohospodárstvo, naši predkovia lovili zver, zbierali rôzne plodiny či chytali ryby. Až neskôr sa do ich jedálneho lístku dostala divoká ryža a obilniny. Naši predkovia konzumovali ryby a ustrice, zbierali vajcia, vedeli si pripraviť huby a nepohrdli ani hmyzom. Ľudstvo v minulosti netrpelo rôznymi ochoreniami, ktoré poznáme dnes, napríklad vysokým krvným tlakom, ochoreniami krčných ciev či kardiovaskulárnymi chorobami, pretože sa živili iba tým, čo im poskytla príroda. Konzumácia mäsa bola rozhodujúca pre vývoj väčších mozgov našich predkov, k čomu došlo zhruba pred dvoma miliónmi rokov. Keďže náš priamy predok, Homo erectus, začal jesť mäso, prijímal pri každom jedle dostatok energie navyše, vďaka ktorej naštartoval mozog.
Prvé pokrmy: Polievky, chlieb a pivo
Zhruba okolo roku 10 000 pred n.l. máme prvé dôkazy o tom, že si pripravovali chlieb, varili polievky a pili pivo. Do ich jedálneho lístku sa dostalo mäso oviec, strukoviny, neskôr sa začalo s chovom ošípaných a až okolo roku 6000 pred n.l. sa začalo piť víno.Za kvasený chlieb vďačíme vraj starým Egypťanom, ktorí údajne na tento objav prišli náhodne. Výroba toho „pravého“ tekutého chleba údajne nasledovala až potom. Treba však pripomenúť, že ani chlieb, ani pivo ako ho poznáme dnes neboli také ako ich poznáme dnes.
Strava starých Egypťanov: Rozmanitá a sofistikovaná
Egypťania si veľmi radi pochutnávali. V horúcom podnebí uchovávali potraviny hlavne sušené a naložené v soli. Bežne jedávali chlieb s cibuľou, varili si tiež zeleninové pokrmy, jedli divoké vtáky, ryby, pili mlieko a mali radi aj syr a maslo. Sladkosti ako ich poznáme dnes nemali, ale jedlá dosladzovali medom a figami. Omnoho viac jedli ovocie a mimoriadne obľúbený bol napríklad melón.V jednej z hrobiek sa našiel kompletný obed pripravený pre mŕtveho, ktorý pozostával z kaše, jahňacej pečienky, duseného holuba, grilovaného hovädzieho rebierka, trojuholníkových bochníkov chleba, malých koláčikov, syru a bobúľ. Na pitie dostal mŕtvy víno a pivo.Z nástenných malieb sa tiež vie, že na večierkoch stolovali Egypťania takmer ako my dnes, bufetovým štýlom. K dobrému jedlu popíjali nielen tradičné víno a pivo, ale aj nápoje z kvaseného ovocia. Pripíjalo sa na bohyňu Hathor. Pri jedle hrala hudba a služobníctvo obchádzalo hodujúcich s nádobami s vodou, aby si počas jedla mohli hostia umyť ruky.
Vznik Československa a jeho vplyv na stravovanie
Vznik Československa pred sto rokmi bol prelomovým momentom, ktorý priniesol česko-slovenskú kultúru v poľnohospodárstve, potravinárstve a gastronómii. Keď pred sto rokmi vzniklo Československo, začala sa vytvárať v Európe ojedinelá česko-slovenská kultúra v poľnohospodárstve, potravinárstve a gastronómii. Jeden možno trochu až príliš lapidárny príklad. Česi počas spoločného štátu zistili, ako chutí bryndza, žinčica, oštiepok a korbáčik. Tieto slová vstúpili do českej jazykovej výbavy. Pre českých turistov z čias prvej republiky, neskôr obdobia socializmu a rovnako zo súčasnej éry samostatných republík je súčasťou potuliek po Slovensku ochutnávka bryndzových halušiek, žinčice. Ako suvenír si Česi radi nakupujú oštiepky či korbáčiky.Pre Slovákov je zasa symbolom Česka celkom jednoznačne pivo. Pravdaže, pivo sa na Slovensku varilo dávno pred vznikom spoločného štátu. Najstarší slovenský pivovar Steiger vo Vyhniach ho vyrába nepretržite vyše 500 rokov. Česká pivná kultúra ovplyvnila Slovensko, keď slovenskí muži začali rukovať do českých vojenských posádok. Tam sa naučili zapíjať "knedlo, vepřo, zelo“ pivom.Tak sa vlastne zrodil kult českého piva na Slovensku, ktorý sa premietol v súčasnosti do viac ako štvrtinového podielu spotreby českých pív na celkovej konzumácii slovenského piva. Po viac ako štvrťstoročí od rozpadu federácie práve pivo ukazuje, že Slovensko sa má stále čo učiť od "staršieho brata“ - najmä šikovnému českému marketingu a vôbec obchodnej politike.S odstupom času vidíme, že slovenskí poľnohospodári uvoľnili priestor českým producentom aj tam, kde by to nikto nečakal. V osemdesiatych rokoch minulého storočia Slovensko vyvážalo do Prahy, Ostravy a vôbec do Českej republiky ucelené vlakové súpravy zeleniny.
Prečítajte si tiež: Pizza Púchov – ponuka
Pozemková reforma a potravinové právo v Československu
Štyri roky po založení spoločného štátu sa jeho zakladateľ Tomáš Garrigue Masaryk púšťa do pozemkovej reformy, ktorá sa mala vysporiadať nielen s dedičstvom veľkých šľachtických usadlostí či dať pôdu legionárom, čo bojovali za vznik prvej republiky. Lenže pôda nebola zadarmo, roľníci za ňu museli zaplatiť vysoké tzv. prídelové platby. Jedna generácia drobných roľníkov sa tak zadlžila až po uši, šlo zhruba o jednu tretinu roľníkov s pridelenou pôdou.V časoch prvej republiky sa začalo rodiť aj československé potravinové právo. Novej republike nepadlo z neba. Praha, ktorá hrala v novom štáte prím vo všetkých kľúčových oblastiach politiky, hospodárstva i kultúry, si vypomohla tým, že jednoducho prevzala Codex alimentarius austriacus, ktorý vznikol v zlatej ére panovania Františka Jozefa II. Československo sa prevzatou rakúskou legislatívou riadilo až do roku 1937, keď začal platiť Potravní kodex československý. Mimochodom, o vývoji čs. potravinovej legislatívy zaujímavo hovorila slovenská lekárka Viera Šedivá, dnes námestníčka českého ministra poľnohospodárstva.
Vplyv československého potravinového práva a vedy
Jej rámce určilo už spomínané československé potravinové právo. Ak prihliadneme na Codex alimentarius austriacus, zistíme, že má nie sto, ale najmenej 120 rokov a je ovplyvnený, podobne ako česká či slovenská kuchyňa, rakúskym pohľadom na výrobu a spracovanie potravín. Nie je problém nájsť mnohé spoločné jedlá bývalej monarchie, ktoré prežili nielen cisára, ale aj Československú republiku. Spomeňme si na makovú štrúdľu s jabĺčkami, ku ktorej sa hlásia nielen Česi a Slováci, ale aj Rakúšania a Maďari.Obdobie po založení Československa vrátane spomínaného Potravního kodexu československého možno určite označiť za éru hľadania národnej identity. V časoch prvej republiky sa zrodila štruktúra a zameranie československého poľnohospodárstva a potravinárstva. Najmä v dvadsiatych rokoch prevládalo predovšetkým v českej a moravsko-sliezskej časti republiky, ale aj na západnom východnom Slovensku pestovanie cukrovej repy a cukrovarníctvo. Československo v tomto období patrilo k najväčším vývozcom cukru na svete. Lenže prišla hospodárska kríza a krátko pred ňou nástup lacnejšieho trstinového cukru z Kuby a Jávy a vývoz cukru z Československa klesol na jednu sedminu.Zrejme ešte viac ako predvojnové Československo ovplyvnilo obe časti spoločného štátu obdobie po roku 1948. V krajine sa uskutočnila kolektivizácia, ktorá na dlhé obdobie zastavila v rozvoji český aj slovenský vidiek. Pod silným nátlakom a neznesiteľnými kontingentmi - povinnými dávkami obilia, mäsa, mlieka pre štát za ním určené výkupné ceny - napokon roľníci "vstúpili“ do družstiev.Relatívnemu dostatku potravín predovšetkým v druhej polovici sedemdesiatych a osemdesiatych rokov predchádzali masívne investície do poľnohospodárstva, potravinárstva, ale aj školstva a výskumu. Slovensko práve v tomto období dosiahlo sebestačnosť vo výrobe obilnín, a to aj pričinením českého šľachtiteľa Bohumíra Kábrta. Ten dostal umiestenku do Bučian pri Trnave, kde si našiel slovenskú manželku a vyšľachtil tu celú plejádu vynikajúcich odrôd pšenice.Výrobu potravín v Československu, nehľadiac na dobové politické zákruty, ovplyvňoval vždy pomerne rozvinutý výskum a veda. V chudobných 50. rokoch, keď boli ešte potraviny na lístky, sa experimentovalo s kadečím. Napríklad aj s pestovaním ryže. Alebo sa v 60. rokoch vyrábali pokrmové tuky ako Visa, Iva, Juno, Hera Smetol, Sana (tá mala skvelú prezývku - vlastná sestra masla).Čs. Potravní kodex československý nahradili po roku 1948 štátne, odborové a podnikové normy. Najmä staršia generácia Slovákov a Čechov si spomína na tzv. ČSN (československé normy). Po rozpade federácie nastúpili na Slovensku STN - slovenské technické normy, ktoré po vstupe krajiny do Európskej únie nahradilo európske potravinové právo. To vzniklo v roku 2002 ako reakcia na potravinové škandály, ktoré sa prehnali celou Európou. Predovšetkým šlo o BSE, tzv. chorobu šialených kráv, či výskyt rakovinotvorných dioxínov.Neskoršie konfrontácia európskej a pôvodnej československej potravinovej legislatívy ukázala, že mnohé ČSN boli z hľadiska ochrany zdravia spotrebiteľa prísnejšie ako európske. Ani jeden z veľkých ponovembrových európskych škandálov nemal pôvod v Československu a jeho následníckych štátoch. To najlepšie hovorí o kvalitách československej potravinovej školy, výskumu, ale aj o systéme kontroly kvality potravín.
Pohľad zo západu a špeciálne potraviny
Pre Západoeurópanov, a to aj odborníkov, bolo československé poľnohospodárstvo a potravinárstvo dlho terra incognita. Prevládal sploštený politický pohľad. Olej do ohňa prilial aj prvý ponovembrový prezident Václav Havel, ktorý v prvom novoročnom prejave hovoril o potravinách pre vyvolených funkcionárov komunistického štátu. Ukázalo sa, že pre prezidenta Gustáva Husáka bola k dispozícii záhrada v Lánoch.Ľudí v socialistickom Československu však oveľa viac hneval sovietsky vynález tzv. zatvorených predajní, ktoré vyvoleným umožňovali nakúpiť niektoré luxusné zahraničné potraviny. Tie však ponúkal komunistický štát bežným občanom aj v Tuzexe, špeciálnej sieti predajní s dovozovým tovarom. Pravda, ľudia museli mať šťastie na príbuzných - zväčša prvorepublikových vysťahovalcov, ktorí im občas poslali z Ameriky či Kanady doláre, alebo si našinci zarobili marky, šilingy v podnikoch zahraničného obchodu. Alebo si za bony vymenili ruble zarobené na stavbách podnikov v bývalom ZSSR. Potom si mohli v Tuzexe kúpiť holandské kakao namiesto instantnej kakaovej zmesi Granko.Vráťme sa ešte slovkom k potravinám, ktoré sa servírujú pri vysokých štátnych návštevách. Do vládnej a prezidentskej vinotéky Slovenskej republiky dodávajú špičkové vína najlepší slovenskí vinári a pre vládne delegácie varia zasa najlepší slovenskí kuchári. Nie sú stálymi zamestnancami vlády či prezidentskej kancelárie, premiéri a prezidenti ich povolávajú variť pri príležitosti výnimočných zahraničných návštev. Títo skvelí majstri a znalci slovenskej gastronómie majú svoje vlastné reštaurácie.
Československé výrobky a spory o značky
Počas Československa vznikli výrobky, ktoré sa udomácnili na oboch stranách rieky Morava. Boli to predovšetkým mäsové výrobky, ktoré považovali za svoje Slováci aj Česi bez ohľadu na to, že pôvodne boli vyvinuté na Slovensku alebo v „historických zemiach“, ako o Morave a Česku hovorili Česi. Pri štvorici výrobkov Slovensko vôbec neťahalo za kratší koniec povrazu. Dva z výrobkov, špekáčiky a lovecká saláma, síce vznikli v dnešnej Českej republike, ale spišské párky a liptovská saláma sa narodili na Slovensku. Mimochodom, málokomu by zišlo na um, že liptovská saláma nepochádza z Liptova, ale vyvinuli ju v roku 1956 v Dubnici nad Váhom. Pri spišských párkoch bol pôvod jasný, pochádzali zo Spiša.Pravda, nie pri všetkých výrobkoch došlo k zhode. Známu pražskú šunku majú od tohto roku registrovanú ako zaručenú tradičnú špecialitu len Česi. To však neznamená, že ju nemôžu vyrábať aj na Slovensku. Na rozdiel od Chráneného zemepisného označenia alebo Chráneného označenia pôvodu výroba zaručených tradičných špecialít nie je viazaná na zemepisnú oblasť. A tak napríklad pražskú šunku môžu vyrábať a aj vyrábajú slovenskí mäsiari. O niektoré známe federálne značky vznikli zdĺhavé spory.
Chronológia dôležitých udalostí v potravinárstve
- 1898 - Codex alimentarius austriacus.
- 1937 - Potravní kodex československý sformuloval hlavné zásady čs.
- 1993 - Vznik ČR a SR. Slovensko postupne vytvára svoj systém noriem STN.
- 2004 - Slovensko založilo svoju Značku kvality SK.
Jesenné stravovanie našich predkov
Jeseň bola pre našich predkov obdobím, keď sa pripravovali na príchod zimy. Naši predkovia mali bohatú kuchyňu plnú sezónnych surovín, ktoré boli nielen výživné, ale aj chutné. Tradičné jesenné jedlá sa často zakladali na miestnych ingredienciách, ako sú koreňová zelenina, strukoviny, obilniny, a samozrejme mäso. Spôsob stravovania v jesennom období samozrejme do značnej miery súvisel so zberom úrody z polí.
Prečítajte si tiež: Preskúmajte menu Pizza Palma
Obilniny, strukoviny a zelenina
Predovšetkým základ stravy tvorili tzv. chlebové obilniny - pšenica a raž. Chlieb sa väčšinou piekol z ražnej múky, ku ktorej sa pridávali ďalšie druhy múky, prípadne iné suroviny, napríklad od 19. storočia - veľmi obľúbené zemiaky.Obľúbené v jesennom období boli ako samostatné jedlo jačmenné krúpky, napríklad s hubami alebo ako prídavok do mliečnych polievok. Z pohánky (tatarky) sa varili kaše, haluška či tzv. tatarčené pirohy - varené cestoviny plnené bryndzou alebo varenými zemiakmi. V súčasnosti obľúbená kukurica sa na Slovensku spracovávala a konzumovala od polovice 19. storočia, znova vo forme kaše z kukuričnej múky a mlieka.Zo zeleninových jedál obohacovala veľmi výrazne stravu kyslá kapusta - v polievkach (obohatených napr. údeným mäsom, klobáskami či sušenými hubami), v hustých prívarkoch s cestovinami a krúpami alebo surová k vareným zemiakom. Bielkoviny si naši predkovia dopĺňali konzumáciou širokej škály strukovín - fazule, bôbu, šošovice, hrachu, cíceru.
Zemiaky, zabíjačky a mäsové výrobky
Významnú rolu v strave mali samozrejme zemiaky. Ich pestovanie sa rozšírilo najmä v priebehu 19. storočia. Jesenné a zimné obdobie bolo a je typické na celom území Slovenska zabíjačkami. Boli dôležitou pracovno-spoločenskou udalosťou rodiny. Kedysi sa chovalo a spracovávalo viac oviec, v 20. storočí sa však v dedinských domácnostiach robí predovšetkým zabíjačka ošípaných, z ktorej sa pripravuje aj väčšina mäsových pokrmov.Medzi najrozšírenejšie výrobky patria jaternice (hurky, jelitá). Ako náplň do jaterníc sa používali vnútornosti a mäkšie a tučnejšie časti mäsa. Do krvavničiek sa pridávala krv, prípadne sa robila kaša s pridaním krúp alebo ryže. K obľúbeným patrili oškvarky, tlačenka a klobásky, ktoré sa údili a tým sa predlžovala ich trvácnosť. Z hydiny sa konzumovali hlavne kačice, husi, sliepky, morky a holuby. Mäso a mäsové výrobky patrili k obohateniu jedálnička, mäso sa konzumovalo zvyčajne len raz do týždňa, resp.Stravovanie bolo ovplyvnené prírodnými podmienkami, ktoré daný región poskytoval. Z toho sa odvíjalo aj zastúpenie jednotlivých plodín v regionálnych jedálničkoch. Množstvo plodín môžeme nazvať univerzálnymi, keďže sa im darilo vo väčšine regiónov. Takými boli napr. zemiaky, ktoré sa používali vo veľmi výraznej miere, v podobných alebo rovnakých jedlách, ktoré sa odlišovali len názvom v tom ktorom regióne. Podobné je to aj so strukovinami či obilninami.Rozdiely badáme napr. pri ovocných jedlách, nie všade sa ovociu darilo. Tam kde sa ho urodil nadbytok, spracovávalo sa zaváraním, sušením a vypálením. Čerstvá šťava slúžila ako nápoj i ako sladidlo. Tradičným spôsobom konzervovania ovocia bolo aj varenie lekváru.Vo všetkých regiónoch nachádzame aj mliečne jedlá. Využívalo sa mlieko kravské, kozie a v horských oblastiach obľúbené ovčie. Výrobky z mlieka boli častým doplnkom stravy.Popri jedlách, ktoré sa konzumovali vo všedné dni, a ktorých základnou funkciou bolo nasýtenie, vyskytovali sa i termíny a sviatky, keď sa pripravovali jedlá, ktorým sa v ľudovej viere pripisoval rituálny význam. Pôvod väčšiny z nich je veľmi starý a obsahuje v sebe pôvodnú symboliku. Konzumovali sa jedlá nie bežné.Ak sa rozprávame o jesennom a zimnom období, v mnohých dedinách sa v tomto čase konali hody. Sú oslavou sviatku zasvätenia kostola. Asi najvýraznejšie sa symbolika v stravovaní prejavuje vo vianočnom období. Táto téma by si vyžadovala veľmi veľký priestor, ale vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že sa veľký dôraz kládol nielen na konzumáciu ale aj prípravu jed…
Zmeny v stravovaní v priebehu histórie
Predkovia na našom území poznali mnoho druhov plodín, pestovali proso, pšenicu, jačmeň či raž. Čo sa týka ovocia, medzi najstaršie plodiny patria najmä jablká, hrušky či hrozno. Samozrejme, naši predkovia jedli najmä mäso, predovšetkým bravčovinu a baraninu, ktorú nakladali do soli. Takýmto spôsobom pripravovali aj ryby. Neskôr skúšali konzervovať bryndzu a tvaroh, ovčie syry nakladali do slaných nálevov, údili či sušili. Okrem toho potraviny aj sušili, najmä na zemi, slnku, v peci či na povale. Ovocie krájali na plátky a vešali do priestoru či ukladali na papier. Koreniny a liečivé rastliny sušili zavesené vo vzduchu. Obľúbenou pochúťkou jesene našich predkov bol slivkový lekvár, ktorý skladovali v keramických nádobách. Na Slovensku sme do 17. storočia nepoznali zemiaky, ktoré k nám prišli z Ameriky. Tie ľudia zvykli jesť najmä s kyslou kapustou a pripravovali z nich rôzne múčne jedlá ako párance, slíže či šúľance. Možno ťa prekvapí, že bryndzové halušky sa u nás rozšírili až v 17. storočí, keď k nám prišli nielen zemiaky, ale aj Valasi z Balkánu. Poľnohospodárstvo drasticky zmenilo náš spôsob života. Objavili sme jačmeň, pšenicu, kukuricu či ryžu, čo sa odzrkadlilo na zdraví, ale aj vyššej pôrodnosti našich predkov. Avšak, prví farmári ešte nepoznali rôznorodosť pestovaných plodín, preto väčšinou jedli jeden a ten istý druh pokrmu, väčšinou išlo o múčne jedlá. Keď farmári začali domestikovať zvieratá, dobytok, ovce a kozy sa stali zdrojom mlieka a mäsa, ale aj parazitov a nových infekčných chorôb. Strava farmárov nebola až taká zdravá ako strava lovcov a zberačov. Ľudia žijúci v okolí Arktídy, najmä Inuiti a ďalšie skupiny, tradične získavali až 99 percent kalórií z mäsa tuleňov, narvalov a rýb. Pokiaľ mali lovci nedostatok mäsa, ovocia alebo medu, jedli rôzne rastlinné potraviny, najmä hľuzy, orechy, gaštany či maniok. Naše zuby, čeľusť a tvár sa však evolučným vývojom zmenšili. Všetci trávime materské mlieko ako dojčatá, ale kým sa pred 10-tisíc rokmi nezačal domestikovať dobytok, deti po dojčení nemuseli tráviť mlieko. Keď ľudia začali chovať dobytok, tak sa medzi pastiermi dobytka v Európe, na Strednom východe a v Afrike vyvinula tolerancia laktózy samovoľne. Farmári nepoužívali pesticídy či geneticky modifikované semená, nepasterizovali mlieko. Na konzervovanie potravín používali skôr prirodzené fermentačné procesy ako chemikálie. Až za posledných 100 rokov, čo je veľmi malý čas vo vývojom procese ľudstva, priemyselné procesy dramaticky zmenili naše potraviny. Takisto máme vďaka evolučnému vývoju schopnosť získavať cukry z potravín s obsahom škrobu. V závislosti od genetickej dedičnosti existujú obrovské rozdiely v potravinách, z ktorých máme nejaké prospešné živiny. Až do 50. rokov 20. storočia sme prakticky nepoznali cukrovku, po konzumácii stravy s vysokým obsahom cukrov sa jej výskyt prudko zvýšil. Až do pádu Sovietskeho zväzu, keď sa mnohí usadili v mestách, však nemali takmer žiadne srdcové choroby. Hoci ľudia jedli červené mäso už pred dvoma miliónmi rokov, jeho nadmerná konzumácia zvyšuje riziko výskytu aterosklerózy a rakoviny, vinníkom nie sú len nasýtené tuky alebo cholesterol. Naše črevné baktérie trávia živinu v mäse nazývanú L-karnitín. Trávenie tejto živiny podporilo upchávanie tepien.
Recept na dlhovekosť: Mýty a skutočnosť
Aj tí najstarší ľudia si radi pochutnajú na dobrotách. Mnohí ľudia sa dnes domnievajú, že čím zdravšie sa budeme stravovať, tým budeme dlhšie žiť. Najstarší obyvatelia planéty však vyvracajú tento najväčší mýtus a prezradili svoj tajný recept na dlhovekosť. Čokoláda, údené mäso či alkohol? Tak napríklad Agnes Fentonová, ktorá sa dožila úctyhodného veku 112 rokov, priznala, že jej obľúbenými raňajkami boli klobása alebo slanina. Denne vraj popíjala tri pivá a pohár whisky. Slanina nebola pochúťkou len Agnes, ale taktiež si na nej dlhé roky pochutnávala Susannah Mushat Jonesová, ktorá sa dožila 116 rokov. Francúzka Jeanne Calmentová sa dožila neuveriteľných 122 rokov a svoj život si spríjemňovala „kopou“ čokolády. Vraj jej týždenne zjedla až dva kilogramy. Trochu zvláštny recept na dlhovekosť mala aj Jessie Gallanová, ktorá tvrdila, že zárukou dlhovekosti je dostať sa čo najďalej od mužov a ráno začať ovsenou kašou. Pre Mariana Rotelliho bola základom dlhovekosti káva. No nájdu sa aj rekordmani, ktorí prísne dodržujú zdravý životný štýl. Medzi nich patrí 120-ročný Dharam Pal Singh, ktorý aj v tomto veku stále športuje.
Stredomorská diéta, jogurty a sociálne väzby
Vedci sa pozreli na život a stravu ženy, ktorá sa dožila 117 rokov. Z výsledkov vyplýva, že neexistuje žiadny „zázračný recept“ na dlhý život. Jedným z najzaujímavejších zistení bol Maríin každodenný zvyk jesť tri biele jogurty denne. Potraviny bohaté na probiotiká, ako jogurt, môžu pomáhať udržiavať pevnosť črevnej bariéry, znižovať chronické zápaly a podporovať rovnováhu metabolizmu - všetko faktory, ktoré môžu oddialiť vznik civilizačných chorôb. Odborníci však upozorňujú, že samotný jogurt nie je zázračný elixír. Okrem jogurtu sa Branyas stravovala v štýle stredomorskej diéty. Tento spôsob stravovania dlhodobo zaujíma vedcov, pretože práve v tzv. Odborníci však zdôrazňujú, že neexistuje jediný univerzálny jedálniček. Strava však vysvetľuje iba časť Maríinej dlhovekosti. Jedným z najväčších nepriateľov dlhovekosti je tzv. „inflammaging“ - chronický, nízkostupňový zápal, ktorý sa s vekom zvyšuje. Hoci vek 117 rokov je výnimočný, jej príbeh potvrdzuje, čo už naznačujú rozsiahle epidemiologické dáta. Analýzy dlhšie žijúcich komunít po celom svete poukazujú na tri piliere dlhovekosti: kvalitná strava, každodenný pohyb a sociálne väzby. Vedci však upozorňujú, že Maríin prípad nemožno jednoducho skopírovať. Jej život nám však pripomína, že dlhovekosť nie je výsledkom jedného triku. Vzniká z maličkostí, ktoré sa opakujú deň čo deň. Z rozumného jedla, pohybu, duševnej pohody a zdravých vzťahov.
Prečítajte si tiež: Reštaurácie a jedálne lístky v Považskej Bystrici