Východné Slovensko, bohaté na kultúru a históriu, je známe svojou rozmanitou a chutnou kuchyňou. Tradičné jedlá tohto regiónu odrážajú vplyvy okolitých krajín, miestne suroviny a zvyklosti. Mnohé z týchto jedál sa pripravujú najmä počas sviatkov, ako sú Vianoce a Veľká noc, a sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva východného Slovenska. Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Vianočné špeciality
Vianoce sú obdobím, kedy sa na východnom Slovensku pripravujú špeciálne jedlá, ktoré symbolizujú hojnosť a prosperitu. Medzi najznámejšie patria:
Kapustnica
Kapustnica je tradičná polievka, ktorá sa varí na Štedrý deň, Silvestra a Troch kráľov. Existuje mnoho receptov na kapustnicu, ale základom je kyslá kapusta a voda z nej (júška).
Recept na sviatočnú kapustnicu:
- Júška (voda z kyslej kapusty)
- Hrsť kyslej kapusty
- Sušené umyté huby
- Mleté čierne korenie
- 3 strúčiky pretlačeného cesnaku
- 10 sušených sliviek (na 5 litrov polievky)
- Údená klobása (vcelku)
- Surová klobása (vcelku)
- Masť
- Cibuľa
- Hladká múka
- Rozotretý cesnak
- Mletá červená paprika
Postup:
- Jušku, kyslú kapustu, huby, korenie, cesnak a slivky varíme ¾ hodiny.
- Keď je kapusta mäkká, pridáme údenú klobásu a varíme 5 minút.
- Vložíme surovú klobásu a varíme na miernom ohni 20 minút. Klobásy varíme vcelku, aby sa mohli jesť osobitne s chrenom a chlebom.
- Z masti, cibule, múky, cesnaku a papriky urobíme zápražku, ktorú cez sitko pridáme do polievky a necháme prevrieť (3-5 minúty).
- Na trené cesto (papcun) potrebujeme vajce a hrubú múku.
Bobaľky
Bobaľky (známe aj ako pupáky alebo opekance) sú ďalším tradičným vianočným jedlom, ktoré sa pripravuje z kysnutého cesta a podáva sa s makom, medom a mliekom.
Recept na bobaľky:
- Pol kila hladkej múky
- Polovica droždia
- Soľ
- Mlieko
- Cukor
- Maslo
- Citrónová kôra
- Mak
Postup:
- Z droždia, cukru (1 PL) a 3 dl mlieka urobíme kvások, ktorý zmiešame s múkou, pridáme štipku soli a necháme vykysnúť.
- Po vykysnutí spravíme na pomúčenej doske "šuľky", ktoré narežeme na asi centimetrové kúsky.
- Poukladáme ich na vymastený plech a dáme do rozohriatej rúry. Pečieme ich, kým nie sú ružové, pričom ich obrátime aj na druhú stranu. Môžeme si ich takto urobiť vopred.
- Následne dáme do hrnca (ideálny je "papiňák") pol litra mlieka, 4 lyžice cukru a citrónovú kôru a varíme, kým nie sú z 3/4 mäkké.
- Potom k nim pridáme pomletý mak, dovaríme a hotovo.
Oblátky s medom a cesnakom
Oblátky s medom a cesnakom sú tradičný začiatok štedrovečernej večere.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre polievkové recepty
Ďalšie vianočné jedlá
Okrem vyššie uvedených jedál sa na Vianoce pripravujú aj rôzne druhy koláčov, ako sú medovníky, linecké pečivo, rascové tyčinky, škvarkovníky a bábovka.
Veľkonočné špeciality
Veľká noc je ďalším obdobím, kedy sa na východnom Slovensku pripravujú špeciálne jedlá. Medzi najznámejšie patria:
Paska
Paska je tradičný obradný veľkonočný koláč, ktorý sa jedáva k slaným veľkonočným raňajkám pozostávajúcim z údenej šunky, klobásy, vaječnej hrudky a plnky.
Vaječná hrudka
Základný recept tvorí mlieko, vajcia, soľ a cukor. Použijeme približne 8 vajec, pridáme štipku soli a cukru. Zmiešame, rozšľaháme mixérom a varíme, kým sa nám nevytvoria hrudky. Necháme na mieste, kde ešte môže prebytočná šťava odtiecť.
Hrozienkový koláč
Z vlažného mlieka, droždia a cukru si pripravíme kvások. Potom dáme všetky suroviny a nakoniec nakysnutý kvások. Necháme na teplom mieste vykysnúť. Pridáme hrsť hrozienok. Narežeme na kríž.
Prečítajte si tiež: Najobľúbenejšie jedlá zo sveta
Tradičné jedlá východného Slovenska
Okrem sviatočných jedál sa na východnom Slovensku pripravujú aj rôzne tradičné jedlá, ktoré sú typické pre tento región. Medzi najznámejšie patria:
Trojuholníkové a tatarčané pirohy
Pirohy sú po haluškách druhým najslávnejším tradičným slovenským jedlom. Na východnom Slovensku sa robia pirohy väčšinou trojuholníkové. Cesto tatarčaných pirohov sa vyrába kombináciou pšeničnej hladkej múky a pohánkovej. Plnky východniarskych pirohov sú rôzne - zemiaky, bryndza, tvaroh, lekvár alebo kyslá kapusta.
Džadky
Tradičné východniarske džadky (alebo džatky) sú valčeky zo zemiakového cesta, ktoré sa podávajú s roztopenou bravčovou masťou a slaninou. Dnes existuje mnoho vylepšených variant jedla, vrátane džadkov s kyslou kapustou, bryndzou či kyslou smotanou.
Košický med
Cukrovinka, ktorá má svoj pôvod už v názve. Ide o vylepšenú verziu známeho tureckého medu, teda dvoch oblátok spojených sladkým krémom.
Mačanka
Výdatná hubová polievka pochádza zo Šariša. Pôvodný jednoduchý recept pozostávajúci z hríbov a kyslej kapustnej šťavy sa časom vylepšil pridávaním údeneho mäsa, klobásy a smotany.
Prečítajte si tiež: Poklad pre Gazdinky a Kuchárky
Holúbky
Kapustné listy plnené mletým bravčovým mäsom a ryžou. Toto jedlo je tradičným svadobným pokrmom.
Ciberej
Mliečna zemiaková polievka, ktorá pochádza z regiónu Abov.
Kuľaša
Kaša, ktorá sa varila na večeru zo zemiakov alebo kukuričnej krupice. Polievala sa opraženou slaninou na masti a zapíjala sa kyslým mliekom.
Regionálne rozdiely
Kuchyňa východného Slovenska sa líši v závislosti od regiónu. Napríklad, na Zemplíne sa do kapustnice pridáva kyslá smotana a podáva sa s bielym koláčom. V okolí Bardejova sa podáva chlieb s medom a cesnakom. Na Spiši sa tradične jedáva chlieb so soľou.
Zabudnuté pokrmy
Niektoré tradičné jedlá východného Slovenska sa už takmer zabudli. Medzi ne patrí napríklad kračun, tradičný obrovský chlieb, ktorý sa piekol na Zemplíne. Ďalším zabudnutým jedlom je slivčanka, sladká smotanová omáčka zo sušených sliviek, ktorá sa pripravovala v Prešove.
Z tradičnej kuchyne východného Slovenska
- Polievky: boršč, juška, rosoľ, rosoľanka, demikát, kuľaša, kyšeľ, mačanka, hubová, fazuľová, šošovicová, mliečna, polievka z kvaky, polievka z kozieho mäsa, baraní či kozí guláš, chlebová polievka, kapustnica s krúpami, polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek, čičerová polievka, polievka z jačmenných krúpov, polievka z kyslého mlieka, ovocná polievka z dulí, kyslá polievka zo zemiakov a s octom, barania polievka, vianočný kyseľ, kminovapolifka, bryndzovapolifka.
- Hlavné jedlá: holúbky, pirohy, džadky, trepanky, lokše s makom, opekance s tvarohom, rezeň so šalátom, morčacie mäso s kapustou a lokšami, gemerské guľky, tatarčene pirohy, zemiakové placky.
- Sladké jedlá: bobaľky, paska, kreple, košický med, škorce s makom, slivčanka, lekvárové trhance, lekvárové kachličky, šmýkance, šišky, párance, sľúkové gombovce, škorce, makovník, orechovník, tvarožník, lekvárnik, kapustník, mrežovník, hruškové pirohy, žgance, fánky.
- Omáčky a prívarky: kôprová omáčka, šalátová omáčka, štiav zo šťavelu, kapustový prívarok, kolotočanka.
- Nápoje: tokajské víno, šariš pivo.
Inšpirácia pre váš stôl
Východná slovenská kuchyňa je bohatá na chute a vône, ktoré si zaslúžia, aby sme ich objavovali a uchovávali pre budúce generácie.
Najlepšie hodnotené jedlá zo slovenskej kuchyne podľa TasteAtlas (2024)
Portál TasteAtlas zverejnil koncom roka 2024 najlepšie hodnotené jedlá zo slovenskej kuchyne. Podľa hodnotení sa takto zoradilo najlepších 10 jedál:
- Oštiepok: Ručne vyrábaný syr z nepasterizovaného ovčieho mlieka z horských oblastí Slovenska. Údený nad tvrdým drevom, tento syr je pevný na povrchu s jemnou, dymovou chuťou.
- Zemiakové placky: Chrumkavé placky zo strúhaných zemiakov, vajec, múky a korenín. Podávajú sa s kyslou smotanou alebo ako „kapsa“ ku gulášom či ako važecká pochúťka.
- Bryndzové halušky: Národné jedlo Slovenska spája zemiakové halušky, ovčiu bryndzu a chrumkavú slaninu.
- Lokše: Tenké zemiakové placky, ktoré tradične pripravujeme počas Vianoc a v minulosti počas pôstu. Lokše môžu byť plnené kyslou kapustou, mäsom, alebo podávané na sladko s lekvárom a makom.
- Šišky: Tradičné šišky z kysnutého cesta sa vyprážajú do zlatista. Zvyčajne plnené lekvárom, vanilkovým krémom alebo posypané práškovým cukrom.
- Guláš: Hustý mäsový guláš s bohatou chuťou papriky patrí k obľúbeným jedlám v celej strednej Európe. Slovenská verzia je sýta a aromatická.
- Halušky: Jemné zemiakové halušky sú základom mnohých slovenských jedál. Môžu sa podávať nielen s bryndzou, alebo kapustou či inými prísadami - oštiepkom, kyslou smotanou a slaninou, makom a orechmi, ale aj s mäsom či hubovou omáčkou.
- Kapustnica: Polievka s údeným mäsom, klobásou a hubami je neodmysliteľnou súčasťou slovenských sviatkov a zimných mesiacov.
- Slivkové buchty: Mäkké buchty z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom sa podávajú poliate rozpusteným maslom a posypané makom alebo cukrom.
- Parenica: Mäkký, parený syr vyrobený z ovčieho mlieka a stočený do typického špirálovitého tvaru.
Ďalšie obľúbené slovenské jedlá
- Vyprážaný bravčový rezeň: Nedeľa nejednej slovenskej rodiny sa bez nich nezaobíde.
- Francúzske zemiaky: Francúzske zemiaky nie sú francúzska, ale slovenská klasika. Pochúťka zo zemiakov, vajíčok, klobásy a smotany je obľúbeným obedom.
- Segedínsky guláš: Segedínsky guláš je výborné jedlo pôvodom z Maďarska. Najlepšie chutí s domácou parenou knedľou.
- Bryndzové pirohy: Stoja v rade hneď za bryndzovými haluškami.
- Plnená paprika: Podľa toho, aké suroviny použijete, sa môžete s týmto receptom zabávať nejakú tú hodinku, ale môže byť aj rýchlym obedom. Spravíte si hustú omáčku z čerstvých rajčín alebo použijete tovary? Použijete hydinové alebo hovädzie mäso? Výber je na vás.
- Šošovicový prívarok s údenou krkovičkou: Šošovica je tradičná surovina slovenskej kuchyne. Aj bez mäsového doplnku vám tento obed zaručí veľa bielkovín.
- Zemiakové placky - haruľa: Tento recept na haruľu je overený viacerými generáciami. Zároveň je nenáročný aj pre tých, ktorí nie sú vo varení špecialisti.
- Mäsový vývar: Na vývar vždy používajte čerstvé suroviny a nebojte sa ho nechať na sporáku poriadne dlho, aby sa chute prepojili. Výborný na nedeľný obed!
- Grenadír, granadír, granatiersky pochod: Zrejme nič jednoduchšie a zároveň sýtejšie neexistuje. Najlepšie chutí granadír s kyslými uhorkami alebo uhorkovým šalátom.
- Hrachový prívarok: Jednoduchý prívarok pripravíte pomerne rýchlo zo sušeného hrachu. Do prívarku môžete pridať vajíčko s opraženou cibuľou, volské oko, kúsok údeného alebo klobásy.
- Sviečková na smotane: Aj z "falošnej" sviečkovice môžete uvariť dobrú sviečkovú.
- Zemiakové lokše: Nasladko či naslano, lokše sú pomerne jednoduché na prípravu. Ich základom sú iba zemiaky, múka, vajce a soľ.
- Zemiakové šúľance: Medzi tradičné obedy patria aj niektoré sladké jedlá. Zabudnite na palacinky, čo tak pochutiť si na šúľancoch s orechmi, makom alebo strúhankou?
- Koložvárska kapusta: Koložvárska kapusta je úžasné jedlo, ktoré je nenáročné na suroviny a jeho príprava nie je zložitá.
História a zaujímavosti slovenskej kuchyne
Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Obzvlášť obľúbená bola kapusta, ktorá sa dodnes na jeseň tlačí do sudov a takto kvasená vydrží aj celé mesiace. Z ovocia sa pestovali jablká, hrušky či slivky, zvykli sa zbierať lesné maliny, jahody a borievky. Okrem spracovávania na lekvár alebo zavárania sa zo všetkých druhov ovocia pálil alkohol. Tak ako sa sušilo ovocie na zimu, tak sa sušili aj hríby, ktorých naše lesy poskytujú každoročne dostatok. Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy.
Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu. Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Lokše - zemiaková pochúťka
Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Nechajte ich vychladnúť a nastrúhajte ich. Skúsené gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše.
Zemiakové placky - haruľa
Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak, no aj tak sú placky vo výsledku skvelé. Odlišnosť sa netýka len samotných ingrediencií. Súvisí aj so zaužívaným pomenovaním, ktoré v rámci Slovenska nie je jednotné.
Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Mliečne výrobky - bryndza
Jednou zo základných potravín je dodnes mlieko. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.
Koláče a sladkosti
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.
Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.