Slovensko, krajina bohatá na prírodné krásy, sa môže pýšiť rozmanitým ekosystémom, ktorý zahŕňa rozsiahle lesy, malebné lúky, horské oblasti a sieť riek a jazier. Táto rôznorodosť vytvára ideálne podmienky pre život mnohých druhov rastlín a živočíchov. Medzi nimi majú osobitné postavenie ryby, ktoré sú nielen dôležitou súčasťou vodných ekosystémov, ale aj kultúrnym a hospodárskym bohatstvom krajiny. V zozname chránených živočíchov na Slovensku majú ryby svoje nezastupiteľné miesto.
CHKO Vihorlat a biodiverzita
Lesy pokrývajú väčšinu územia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat. Ich druhové bohatstvo je preto hlavnou úlohou ochrany prírody. V CHKO Vihorlat žijú viaceré zákonom chránené druhy bezstavovcov, obojživelníkov a plazov, asi 100 druhov vtákov a takmer 30 druhov cicavcov. Zistili sa aj nové druhy bezstavovcov pre vedu, ako aj pre územie Slovenska, napríklad Apamea talosi - nový druh pre SR a ďalšie. Medzi Maloplošné chránené územia (MCHÚ) so zoologickým významom je v CHKO Vihorlat zväčša už vytvorená. Preto sa chránia najmä staré a pôvodné pralesovité časti lesa, plochy, enklávy pôvodnej vegetácie a iné mikrolokality. Nemôžeme poukázať na všetky významné typy biotopov CHKO Vihorlat. Tieto biotopy sú z celého územia Vihorlatu najzraniteľnejšie. Sú ohrozené najmä zalesňovaním, pastvou, vypaľovaním, chemizáciou a znečistením komunálnym odpadom.
Bezstavovce, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce v CHKO Vihorlat
V CHKO Vihorlat žijú viaceré zákonom chránené druhy bezstavovcov. Napríklad Carabus intricotus a iné. cerdo), roháč obyčajný (Lucanus cervus) a iné. feniklový (Papilio machaon). Zaznamenaných bolo 11 druhov obojživelníkov a 5 druhov plazov. al borea) a ropucha obyčajná (Bufo bufo). (Elaphe Iongissima a vzácnejšie užovka hladká (Coronella austriaca). V predhorí Vihorlatu sú rozšírené najmä pasienky s rozptýlenou zeleňou briez. Spoločenstvá na rozhraní lesov a pasienkov alebo lúk sú domovom pre mnohé druhy vtákov. Vyskytuje sa tu napríklad kulík malý (Actitis hypoleucos). S volavkou popolavou (Ardea cinerea) a bocianom čiernym (Ciconia nigra). ušatá (Asio otus), strakoš veľký (Lanius excubitor) a iné. (Aquila pomarina), včelár obyčajný (Pernis apivorus). Na skalných útesoch vzácne hniezdi výr skalný (Bubo bubo). V Iesoch Vihorlatu žije len ojedinele mačka divá (Fei silvestris). (Lutra Iutra).
Ochrana rýb na Slovensku
Ochrana rýb na Slovensku je komplexná problematika, ktorá zahŕňa legislatívne opatrenia, aktívny manažment populácií, ochranu biotopov a environmentálnu výchovu. Medzi najdôležitejšie nástroje ochrany patria:
- Zákony a vyhlášky: Slovenská legislatíva upravuje ochranu rýb prostredníctvom zákona o rybárstve a vykonávacích vyhlášok. Tieto predpisy stanovujú podmienky rybolovu, ochranu chránených druhov, obmedzenia pre zásahy do vodných tokov a povinnosti pre užívateľov rybárskych revírov.
- Chránené územia: Významným nástrojom ochrany rýb je vyhlasovanie chránených území, ako sú národné parky, chránené krajinné oblasti a prírodné rezervácie. V týchto územiach platia prísnejšie pravidlá pre hospodárenie a využívanie prírodných zdrojov, čím sa zabezpečuje ochrana biotopov a druhov.
- Rybárske revíry: Rybárske revíry sú úseky vodných tokov a plôch, na ktorých sa vykonáva rybárske právo. Užívatelia rybárskych revírov sú povinní hospodáriť s rybami v súlade so zákonom a zabezpečovať ich ochranu. To zahŕňa zarybňovanie, ochranu neresísk, reguláciu rybolovu a boj proti pytliactvu.
- Environmentálna výchova: Dôležitou súčasťou ochrany rýb je environmentálna výchova, ktorá má za cieľ zvyšovať povedomie verejnosti o význame rýb a vodných ekosystémov. Táto výchova sa realizuje prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú prednášky, exkurzie, workshopy a informačné kampane.
Najcennejšie ryby Slovenska
Medzi najcennejšie ryby Slovenska patria druhy, ktoré sú ohrozené, vzácne alebo majú významný hospodársky či kultúrny význam. Medzi ne patrí napríklad hlavátka podunajská (Hucho hucho), ktorá je symbolom slovenských riek a patrí medzi najväčšie lososovité ryby na svete. Ďalšími cennými druhmi sú lipeň tymiánový (Thymallus thymallus), pstruh potočný (Salmo trutta fario), mieň obyčajný (Lota lota) a viaceré druhy jeseterov.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Hlavátka podunajská
Hlavátka podunajská je kriticky ohrozený druh, ktorý sa vyskytuje len v povodí Dunaja. Na Slovensku žije v riekach Turiec, Váh a Orava. Hlavátka je dravá ryba, ktorá dorastá do dĺžky viac ako 1 meter a hmotnosti vyše 20 kilogramov. Jej ochrana je mimoriadne dôležitá, pretože ide o vrcholového predátora, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme riek.
Lipeň tymiánový
Lipeň tymiánový je lososovitá ryba, ktorá obýva čisté a chladné rieky a potoky. Na Slovensku je rozšírený v podhorských oblastiach. Lipeň je obľúbenou rybou rybárov, ale jeho populácie sú ohrozené znečistením vody, reguláciou tokov a predačným tlakom.
Pstruh potočný
Pstruh potočný je pôvodný druh lososovitej ryby, ktorý žije v horských a podhorských potokoch a riekach. Na Slovensku je rozšírený takmer v celom území. Pstruh je dôležitou súčasťou ekosystému a obľúbenou rybou rybárov. Jeho populácie sú však ohrozené znečistením vody, reguláciou tokov a predačným tlakom.
Hrozby pre ryby na Slovensku
Populácie rýb na Slovensku čelia viacerým hrozbám, ktoré ohrozujú ich prežitie. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Znečistenie vody: Znečistenie vody priemyselnými a komunálnymi odpadmi, poľnohospodárskymi hnojivami a pesticídmi má negatívny vplyv na zdravie rýb a ich schopnosť rozmnožovania.
- Regulácia tokov: Regulácia tokov, ako sú výstavba priehrad a úprava koryta riek, narúša prirodzené biotopy rýb a obmedzuje ich migráciu.
- Klimatické zmeny: Klimatické zmeny, ako sú zvyšovanie teploty vody a zmeny v zrážkových úhrnoch, majú negatívny vplyv na životné podmienky rýb a ich schopnosť adaptácie.
- Pytliactvo: Pytliactvo, teda nelegálny rybolov, ohrozuje populácie rýb, najmä chránených a vzácnych druhov.
- Invázne druhy: Invázne druhy rýb, ktoré sa do slovenských vôd dostali neúmyselne alebo úmyselne, konkurujú pôvodným druhom o potravu a priestor, čím narúšajú ekosystém.
Príklad ekologickej katastrofy: Rieka Odra
Situácia na rieke Odra je alarmujúci príklad toho, ako môže priemyselné znečistenie vážne ohroziť vodné ekosystémy. Najmenej desať ton uhynutých rýb vylovili v Poľsku z rieky Odra. Rybári a dobrovoľníci uhynuté ryby nachádzali na 200-kilometrovom úseku, ktorý sa začína pri meste Olawa v Dolnosliezskom vojvodstve. Šéf poľského Štátneho vodného holdingu, ktorý je správcom vodných tokov, Przemyslaw Daca označil situáciu za gigantickú ekologickú katastrofu. Vzorky vody odobraté nemeckými úradmi v rieke Odra, ktorá preteká pozdĺž časti nemecko-poľských hraníc, preukázali značnú kontamináciu ortuťou, informovala tlačová agentúra DPA. "Prvé výsledky sú k dispozícii od včerajšieho večera. Ešte ich nemáme oficiálne, ale skutočne poukazujú na masívne znečistenie ortuťou ako na faktor," uviedol miestny štátny úradník pre otázky životného prostredia Gregor Beyer. Obrovské množstvo mŕtvych rýb a iných živočíchov prvýkrát spozorovali koncom júla v blízkosti poľského mesta Olawa. Poľský Úrad ochrany životného prostredia vo štvrtok uviedol, že náhly úhyn tisícov rýb v rieke Odra pravdepodobne spôsobilo priemyselné znečistenie vody. Poľsko nasadilo vojakov, aby pomohli vyčistiť rieku, dopĺňa tlačová agentúra AP. Vyšetrovanie príčiny ekologickej katastrofy pokračuje. Poľská opozícia i miestni obyvatelia obviňujú vládu poľského premiéra Mateusza Morawieckeho z pomalého riešenia tohto problému.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Význam aktívneho rybolovu a skúsenosti rybárov
Aktívny rybolov môže prebudiť vášeň a rešpekt k prírode. Skúsenosti rybárov, ktorí trávia čas pri vode, sú neoceniteľné pre pochopenie potrieb vodných ekosystémov a pre efektívnu ochranu rýb. Je dôležité učiť sa od skúsených rybárov a rešpektovať ich znalosti.
Príklad z praxe: Lov trofejných rýb
Lov najväčších rýb v revíri vždy fascinoval mnohých rybárov. Ako malý chlapec chodil okolo rieky a dokázal som hodiny sledovať skúsených rybárov pri love pstruhov. Už vtedy mi bolo jasné, že rybačka nebude vždy úplne zrozumiteľná či prehľadná, a preto týmto „chlapíkom“ patril môj obdiv. Aktívny rybolov vo mne okamžite prebudil niečo viac ako iné techniky lovu. Už v desiatich rokoch mi bolo zrejmé, že 3,6 m „teleskop“ kúpený na poľskej burze, tridsaťpäťka vlasec a pár plandaviek v krabičke pre mňa znamenajú viac než celá kaprárska výbava. Hlboká údolná nádrž s členitým dnom dáva dravcom možnosť rastu do naozaj trofejných veľkostí a presne tieto ryby ma zaujímali. Bol som si veľmi dobre vedomý, že na tejto priehrade môžem dosiahnuť trofeje, po ktorých som toľko túžil. Táto voda vo mne prebúdzala takú silnú túžbu a natoľko som sa na ňu upäl, že to niektorým mojim rybárskym kamarátom pripadalo až podivuhodné. Dôležitou časťou tohto lovu je uvedomenie si, že nežijeme v žiadnej severskej krajine a nemáme možnosti ako tamojší rybári, ale že lov v našich vodách je podstatne zložitejší a pestrosťou či veľkosťou úlovkov nikdy nemôžeme tamtým krajinám konkurovať. Denne nás zaplavuje množstvo obrovských rýb na sociálnych sieťach, internetových kanáloch a v rôznych článkoch, kde lov vyzerá rovnako ľahko, ako objednať si vybavenie v rybárskom e shope. Bohužiaľ, realita je taká, že aj tí najlepší lovci v našich vodách môžu čakať na svoju trofejnú rybu aj niekoľko sezón.
Výber rybárskeho vybavenia a správny prístup
Rovno zabudnite na zábavné rybárčenie s jemným vybavením. Je dôležité naučiť sa pracovať s myšlienkou, že silný a kvalitný výstroj nám nedáva iba možnosť rybu úspešne zdolať, ale je to jedna z vecí, ktorá dokáže trofejnej rybe zachrániť život, a preto nesmieme absolútne nič podceniť. Každý rok sa objaví situácia, keď som vďačný za takýto silný výstroj. Chytať zubáče v noci z brehu s fluorocarbonom 0,70 mm a 60-gramovým prútom dosť často môže pôsobiť ako klišé, ale… Nie je to tak dávno, čo som sa dostal do nemilej situácie. Ryba mi po záseku vymotala 130 m šnúry z navijaka a len vďaka kvalitnej výbave sa mi ju podarilo otočiť a následne zdolať. Na môj údiv sa po hodine boja búchal pri brehu sumec albín 198 cm, ktorý je nepriestrelným argumentom potvrdzujúcim moju teóriu. Medzi rybármi dosť často panuje jedna veľká mýlka - na lov trofejných rýb je potrebná najdrahšia a najväčšia loď, najlepšie s najnovším sonarom. Počas roka ale nastáva na priehradách časť sezóny, keď môže byť lov z brehu podstatne účinnejší ako lov z člna. Touto časťou roka sa stávajú tie najteplejšie mesiace, keď je ryba pomerne veľkú časť dňa neaktívna a na lov vyráža až so súmrakom. Vyhriate plytčiny plné pňov či štrkové pláže sú ako magnet pre kŕdle bielych rýb a presne tam vyrážajú za súmraku aj tie najopatrnejšie predátory. Naopak, v chladnejších mesiacoch sú čln, kajak alebo bellyboat veľkou výhodou. Ryba sa sťahuje do väčších hĺbok, a preto je väčšia šanca na prechytanie terénnych zlomov, potopených stromov či skalnatých útesov pod vodou, pri ktorých budeme dravca hľadať. Neexistujú miesta, kde by sa zdržiavali iba veľké ryby. Tu musí dať rybár na svoj inštinkt, skúsenosti, znalosti revíru a hlavne veriť tomu, čo robí… Pozor, loviť inak ako ostatní neznamená, že je to zle!
Príbeh úspešného lovu
Jedno októbrové popoludnie mi v práci zazvonil telefón. Volal kamarát Honza, ktorý sa špecializuje na lov trofejných rýb. Prebehol medzi nami krátky rozhovor, z ktorého vyplynul jasný záver - zajtra pôjdeme na vodu. Neváhal som ani sekundu, ponuka na lov mi prišla vhod, pretože mi sezóna veľmi nevychádzala. Je ráno 4.30 hod. a my stojíme na brehu priehrady a chystáme čln na vyplávanie. Všetko je absolútne ideálne: mierny vietor, predpoveď hlási krásny jesenný deň, stromy okolo priehrady sa farbia do pestrého kabáta. Presne túto časť sezóny mám najradšej, lebo neraz to bola práve tá úspešná časť roka. Rozhodnutie padlo na hlbšiu časť priehrady, kde je lov zložitejší, ale predpokladom je väčší výskyt trofejných rýb a menší rybársky tlak. Priehradu obaja veľmi dobre poznáme, a tak máme okamžite v hlave niekoľko skvelých miest, na ktoré sa chceme zamerať. Prvé miesto vyzerá naozaj sľubne, nikde ani živáčika, tu bude ryba istá, už len trafiť tú pravú. Po hodine a pol hádzania sme bez záberu, neveriacky krútime hlavou, slnko už vyšlo a my strácame moment prekvapenia. Nevadí, nasadíme obrovské voblery panvičkovej veľkosti a ideme vyskúšať ďalších pár miest. Nielenže ryba nereaguje, ale dokonca máme pocit, že ju naše nástrahy plašia. V tomto duchu sa nesie celá naša vychádzka. Čas na vode nezadržateľne ubieha a ja musím, bohužiaľ, o chvíľu lov ukončiť a vydať sa do práce. Očakávanie bolo obrovské, avšak nemáme ani záber. Naša myseľ je ľahko sklamaná, avšak v tej chvíli dostávam posledný nápad. Niekoľkokrát sme prešli okolo miesta, ku ktorému ma to celkom ťahalo. Honzovi sa moja myšlienka páči a ihneď meníme prudko kurz a vyrážame na posledný hotspot, než budem musieť nedobrovoľne lov ukončiť. Po príchode na „flek“ sa nám začína kaziť počasie, rozfúka sa južný vietor, ktorý nám sťaží podmienky lovu, a pretože hlásili bezvetrie, zostala kotva doma. Nasadzujem menšiu nástrahu Westin BullTeez 9,5 cm, na ktorú mám v sezóne neskutočný počet rýb. Chystám sa miesto poriadne preklepnúť a urobiť si o ňom lepšiu predstavu. Vietor sa s nami pohráva a nám sa vôbec nedarí.
Rozhodujúci moment a úlovok života
Keďže poznám toto miesto lepšie, dohodneme sa s Honzom vymeniť pri riadení. Nástrahu dotiahnem pod loď, dvakrát s ňou klepnem o dno, vtom sa Honza zdvihne a meníme si miesta. Vôbec sa nesústredím na prút, iba s ním párkrát „šklbnem“ v ruke, načo zacítim jemné klepnutie do nástrahy, ktorú inštinktívne zasekávam s výkrikom „Je tam!“ Parťák vôbec nechápe, o čom hovorím, ale potom sa pozrie na môj prút a len nadšene prednesie: „To je ryba?“ Áno, ryba a zdá sa, že vôbec nie zlá. Okamžite povoľujem brzdu navijaka, pretože je to jediný záber za celý deň a o rybu nechcem prísť. Predátora zdolávam pokojne a pomaly, avšak ten sa ani nijako silne nebráni. Krásne ho pozorujem na sonare, ako stúpa v stĺpci k člnu. Na náš údiv vidíme na sonare, že úlovok na mojom prúte prenasleduje ešte jedna ryba podobnej veľkosti, čo nám pripadá fascinujúce. Ani jeden z nás nevie, čo je to za rybu, ale nerobíme si nejaké veľké ilúzie. Keď zrazu pod hladinou prejde strieborné telo obrovskej ryby, po ktorom nasleduje posledný prudký výpad smerom ku dnu. „To bol boleň?“ pýta sa parťák v lodi. Ja už ale kričím: „Chystaj podberák, je to zubáč!“ A naozaj, o pár sekúnd nám na hladine leží jeden z najkrajších zubáčov, akého sme kedy v živote videli. Podobranie prebehlo hladko a naša radosť z úlovku je neskutočná. „Kamarát, to vari bude ryba okolo metra…“, vraví Honza. A stále obaja neveriacky hľadíme na neuveriteľnú stavbu ryby. Po zmeraní sme trošku vytriezveli, lebo úlovok je menší, ako sme čakali. Zubáč nás zmiatol svojou stavbou tela, ale aj napriek tomu sa táto ikernačka 93 cm stáva jednou z najcennejších rýb, ktoré sme kedy videli na vlastné oči. Nakoniec prebehlo pár rýchlych fotiek a ryba bola pustená s prianím: „Nabudúce zase čau! Ulovenie trofejnej ryby je veľký rybársky sviatok. Sú za tým totiž stovky hodín pri vode, nespočetné množstvo odtrhnutých nástrah, boľavý chrbát, najazdenie mnoho kilometrov, potreba veľkej podpory a tolerancie zo strany rodiny atď. Avšak vo chvíli, keď máme na prúte takýto úlovok, všetky negatíva sú zabudnuté a my oslavujeme víťazstvo!
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Zaobchádzanie s trofejnými rybami
Majte však na pamäti, že práve v záplave eufórie sa ľahko stane chyba, ktorá môže stáť rybu život. Trofejné ryby sú na zaobchádzanie najnáchylnejšie zo všetkých. A je úplne jedno, či je to zubáč, šťuka alebo sumec. Ryba „vyšťavená“ po extrémnom súboji sa ľahko dostane na koniec svojich síl. A práve tu platí pravidlo „kto je pripravený, nie je zaskočený“. Každý z nás chce zachytiť tieto okamihy na fotografii, preto odporúčam všetko starostlivo premyslieť vopred a dôkladne sa pripraviť. Pokiaľ je možné rybu odfotiť vo vode, urobte to. Majte vždy nachystaný podberák, meter, podložku či statív na fotenie. Hoci to môže znieť úplne smiešne, pokojne si tieto situácie so svojím rybárskym parťákom trénujte pri ulovení nejakej menšej ryby. Vtedy je dobrý kamarát a parťák pri vode úplne na nezaplatenie. Snažte sa robiť všetko s rozvahou, pokojne, a pritom čo najrýchlejšie, pretože o prežití ryby v tejto situácii rozhodujete práve vy a nikto iný!
Problémy v rybárskych revíroch a návrhy na zlepšenie
Keby Rada SRZ sledovala prehľady úlovkov podľa jednotlivých druhov, uznala by, že bola chyba zaradiť Oravu č. 1 medzi lipňové revíry. Poškodila tak rybárov, ktorí si musia kupovať ďalšie povolenie, a pomohla kormoránom prezimovať. Orava sa zbytočne zarybňuje násadami lipňa, podustvy a ďalšími rybami, ktoré nemajú lovnú mieru. Kým v roku 2001 sa na Orave ulovilo spolu 7 839 rýb, v roku 2010 už len 3 158, čo je o 4 681 menej. Keby sa nebolo v roku 2010 vysadilo asi 5- až 6-tisíc jedincov pstruha dúhového (Pd) v lovnej miere, úlovky by boli nižšie asi o 5 800 jedincov. Hoci je Orava lipňová voda, za posledných 5 rokov sa ulovilo len 51 lipňov a na zarybnenie sa použila násada v hodnote 37 000 eur. Úlovok jedného lipňa tak stojí vyše 700 eur. K príspevku Milana Bôrika treba na úvod poznamenať, že prehľady úlovkov nevyhodnocuje Rada Slovenského rybárskeho zväzu. V súvislosti s pisateľovou kritikou začlenenia časti rieky Oravy medzi lipňové revíry si pripomeňme, že lipňovými vodami sú podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia, ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, prevažne podhorské úseky potokov, riek a sekundárne pstruhové pásma pod vodnými nádržami, vytvárajúce svojím charakterom a kvalitou prostredie na dominantné zastúpenie lipňa. Podľa týchto kritérií je rieka Orava v úseku od ústia do rieky Váh po ústie Raciborského potoka začlenená medzi vody lipňové s výskytom hlavátky ako rybársky revír č. 3-2710-6-1 Orava č. Treba povedať, že lipeň v súčasnosti nie je dominantným druhom v žiadnom našom rybárskom revíri. To však neznamená, že pri aplikovaní správnych a efektívnych opatrení v rámci rybárskeho hospodárenia nie je možné tento stav dosiahnuť alebo sa aspoň k nemu priblížiť. Navyše je tu povinnosť SRZ chrániť pôvodný genofond rýb. O výraznom poklese úlovkov na rieke Orave od roku 2001 vieme a poznáme aj príčiny. Rozhodujúcou bol predačný tlak kormorána v rokoch 2003 až 2006. Vtedy vznikli SRZ na rieke Orave celkové škody v sume 14 miliónov korún a na rieke Váh 15 miliónov korún. Obnovenie populácií rýb je zložitý a dlhodobý proces, ktorý však možno cieľavedome ovplyvňovať prostredníctvom rybárskeho hospodárenia. Miestna organizácia SRZ Dolný Kubín sa rozhodla riešiť situáciu úpravou minimálneho zarybnenia a zarybňovacieho plánu. Celkovo znížila zarybňovanie Oravy násadami lipňa, podustvy a zvýšila zarybňovanie pstruhom dúhovým. V súčasnosti predstavuje minimálne zarybňovanie tohto revíru 60 kilogramov dvojročnej hlavátky, 5-tisíc jedincov ročného lipňa a 1,5-tisíca kilogramov dvojročnej podustvy. Minimálna potreba na zarybnenie revíru Orava č. Opatrenie, ktoré vykonala Miestna organizácia SRZ Dolný Kubín, je preto nesprávne. Populácie prúdomilných druhov rýb vrátane lipňa sú v súčasnosti izolované a prirodzená reprodukcia je nedostatočná. Podpora prostredníctvom systematického a lepšieho zarybňovania je nevyhnutná, napríklad aj využívaním starších násad lipňa, reguláciou rybárskeho tlaku a zvýšením ochrany rýb, neresísk a zimovísk. Tieto opatrenia určite pomôžu zlepšiť stav na rieke Orave. Ako je známe, po dohode s užívateľmi poľovných revírov možno uplatňovať výnimku na lov kormoránov bez limitu. Pýtam sa, ako sa uplatňuje na Orave? Nech si každý zainteresovaný rybár odpovie sám. Suma 37 000 eur, ktorú uvádza autor príspevku Najdrahšia ryba, zrejme predstavuje cenu všetkých násadových rýb, ktorými sa zarybnil rybársky revír Orava č. 1 za päť rokov. Pre krátkosť času pred uzávierkou aprílového PaR nie je možné sumu overiť. Štát pridelil Slovenskému rybárskemu zväzu vo vodných tokoch bezplatný výkon rybárskeho práva. Od koho by sme teda mali vymáhať škodu a akú, pán Bôrik? Problém je v tom, že ministerstvo životného prostredia nevyhodnocuje prostredníctvom Štátnej ochrany prírody pružne situáciu a nezabezpečuje reguláciu premnožených populácií živočíchov. Začiatkom roka sme preto zriadili pracovnú skupinu pod názvom „Lipeň“, ktorej úlohou bude komplexne riešiť nepriaznivý stav početnosti lipňa tymianového v slovenských riekach a zabezpečiť nápravu, o čom budú členovia SRZ a čitatelia Poľovníctva a rybárstva priebežne informovaní. Lipeň tymianový je navyše druhom európskeho významu, preto plánujeme využiť nástroje, ktoré ponúka štát a požiadame o dotáciu na zarybňovanie všetkých lipňových vôd.
Návrat k prírode a skúsenosti s lovom kaprov na riekach
Milí čitatelia, dovoľte aby som vám adresoval pár riadkov a podelil sa s vami o moje skúsenosti pri love kaprov na riekach. Ako malý chlapec som doslova vyrastal pri rieke Váh a trávil tam celé svoje detstvo. Píšem to najmä preto, lebo my ľudia sme schopní zdevastovať aj to posledné pekné čo na brehu riek alebo jazier máme. Bol by som naozaj rád a myslím, že nie som sám, aby sa každý správal k prírode ako keby bol u nej na návšteve, s úctou a rešpektom. Po pár rokoch, keď na ryby nebolo veľa času kvôli pracovnému vyťažení, som radšej navštevoval menšie jazerá, kde som vedel dosiahnuť lepšie výsledky aj v kratšom čase. Potom prišli na rad väčšie vodné nádrže a znova rieky. Každý z nás by mal mať vlastný rozum na rybách a robiť to, čo ho naozaj napĺňa. Niekto chce chytať len „súkromáky“, iný len malé jazerá a ďalší zase rieky a opustené ramená riek, ale jedno nás spája - každý chce chytiť rybu. Či už veľkú alebo malú, všetci máme ten istý cieľ. Mojím cieľom v rybárskom živote bola do istej doby honba za veľkými kaprami a najlepšie hneď 20 kg plus. Keď som chytil prvú takúto rybu, bol som nabudený ako nikdy predtým. Keď už som ich mal niekoľko na konte, zrazu som sa sám seba pýtal, či sa zmenilo niečo v mojom rybárskom živote a je to naozaj to najpodstatnejšie prečo chodím k vode? Odpoveď v mojej hlave bola jasná, určite NIE. Od roku 2014 som začal spoznávať novú rieku kvôli zmene trvalého pobytu. Od tej doby 90 percent mojich vychádzok smerujem práve tam a občas nejaké miestne jazero alebo súkromný revír. Od prvého kontaktu s touto krásnou vodou som sa cítil ako ryba vo vode a začal tušiť, že toto je to, čo potrebujem. Jednoducho nájsť úsek kde chodí minimum ľudí, rybárov a skúsiť prekabátiť rybiu obsádku. Začiatky boli náročné, dlho som na riekach nechytal a neustály prúd, k tomu prispôsobenie montáží a kŕmenie bola hotová maturita. V prvom rade som chcel rybu lokalizovať no to, čo platilo včera, nemusí platiť dnes, taká rieka je. Keď som lokalizoval vyhadzujúce sa kapry a celý nadšený som ráno prišiel na miesto činu, najbližší týždeň už som ani jedného nezazrel nie to ho ešte chytiť. Trvalo mi presne 2 mesiace, kým som dostal prvého kapríka a až vtedy si človek uvedomí, že kilá a naháňanie si ega vôbec nie sú dôležité.
#