Rakovina, vrátane rakoviny pečene, je vážny zdravotný problém. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rakovine pečene a kolorektálnom karcinóme, vrátane príčin, príznakov, diagnostiky, liečby a prevencie.
Kolorektálny karcinóm: Postrach našej doby
Rakovina hrubého čreva a konečníka, známa aj ako kolorektálny karcinóm, je v posledných rokoch postrachom v rámci onkologických ochorení. Aj keď sa vyvíja 5 až 10 rokov, pacienti prichádzajú neskoro, v pokročilých štádiách rozvoja ochorenia. Hoci diagnóza môže mať aj genetický základ, v drvivej väčšine ju ovplyvňuje spôsob života a najmä naše stravovanie.
História a výskyt
Asi najstarší nález rakoviny hrubého čreva vykonal profesor Michael Zimmerman (USA) u múmie nájdenej v Egypte v oáze Dakhla, ktorá sa nachádza asi 350 km západne od Nílu. Osoba žila v roku 200 - 300 po Kristovi.
Klinické prejavy rakoviny hrubého čreva a konečníka sú rovnaké ako teraz, tak aj v minulosti. Rakovina hrubého čreva sa vyvíja z niektorých druhov polypov, konkrétne ide o adenomatózne polypy a serátne polypy (zúbkové, kvôli ich vzhľadu). Od vzniku polypu po prvé príznaky rakoviny môže prejsť 5 až 10 rokov.
Príznaky a diagnostika
Rakovina hrubého čreva je zradná, pretože ani pacienti s už vzniknutými metastázami nemusia mať žiadne klinické príznaky. Ak sa klinické prejavy u pacienta vyskytujú, ide najčastejšie o bolesti brucha, krv v stolici, chudnutie, pocit netrávenia, hnačky a príznaky chudokrvnosti (bledosť, slabosť, únava). Dlhodobé ťažkosti, ktoré pacient ignoroval, môžu viesť k vzniku náhlej príhody brušnej, ktorá pacienta ohrozuje na živote. Ide o stav, kedy nádor z väčšej časti alebo úplne uzatvorí lúmen čreva a vyvinie sa črevná nepriechodnosť (ileus), alebo začne pacient z nádoru masívne krvácať a je ohrozený stratou krvi, prípadne nádor praskne a dôjde k vyliatiu stolice do brucha. Spomeniem aj tretiu skupinu pacientov, u ktorých je rakovina diagnostikovaná v bezpríznakovom štádiu, pomocou skríningového vyšetrenia alebo náhodne.
Prečítajte si tiež: Možnosti liečby rakoviny pečene
Väčšine pacientov sa diagnostikuje pomocou kolonoskopického vyšetrenia, na ktoré prišiel pacient s pozitívnym testom na skryté krvácanie do stolice. Počas vyšetrenia sa odoberajú vzorky z nádoru alebo polypu a odosielajú sa na histologické vyšetrenie. S výsledkom sa pacient hlási v chirurgickej ambulancii. Od pacienta sa odoberie anamnéza, lekár sa opýta na klinické prejavy ochorenia a ťažkosti pacienta. Veľmi dôležité je pátranie po známkach podvýživy, pretože tá sa vyskytuje u týchto pacientov až v 30%. Po zhodnotení stavu pacienta a nálezu sa rozhodne, či je nevyhnutné pacienta operovať ihneď, s malým odkladom, alebo je čas na doplnenie ďalších potrebných vyšetrení a na prípravu pacienta k operácii. Pacienti tak väčšinou absolvujú kolonoskopické vyšetrenie, odbery krvi, počítačovú tomografiu, vyšetrenie onkomarkerov, vyšetrenie nutričného stavu a prípadne aj magnetickú rezonanciu. Nie každý pacient musí ísť pred operáciou k onkológovi. Je ale skupina pacientov, najmä s rakovinou konečníka, ktorí potrebujú pred operáciou dostať chemoterapiu a ožarovanie. V závislosti od štádia rakoviny pokračuje onkologická liečba, prípadne ďalšie operácie. Všetci pacienti s rakovinou hrubého čreva sú minimálne v priebehu 5 rokov sledovaní onkológom.
Príčiny a rizikové faktory
Dnes nie je úplne jasné, prečo sa rakovina v hrubom čreve či konečníku objaví. Sú však dve zásadné skupiny. Prvou sú pacienti s genetickými syndrómami, kedy sa už malé deti rodia s chybným génom. Druhú skupinu tvoria pacienti s tzv. sporadickým karcinómom hrubého čreva, ktorý vzniká v dôsledku pôsobenia rizikových faktorov na kolonocyty, čo sú bunky vystielajúce hrubého črevo a konečník, následne vznikne polyp a z polypu rakovina.
Medzi najznámejšie genetické syndrómy, kedy deti dedia priamo od rodičov poškodené gény, patrí Familiárna adenomatózna polypóza (FAP) a Lynchov syndróm (LS). Pacienti s FAP dedia od rodičov poškodený FAP gén, v dôsledku čoho rastie už od detského veku v hrubom čreve viac ako 100 polypov. V tomto prípade je 100% istota, že aspoň v jednom sa vytvorí rakovina, a to väčšinou už pred 20. rokom života. Pacienti s FAP tvoria však iba cca 0,5% pacientov s rakovinou hrubého čreva na Slovensku. Pacienti s LS dedia poškodený gén, ktorý je zodpovedný za opravu poškodenej DNA v bunkách. V dôsledku toho vzniká počas života väčší počet polypov v čreve, menej ako 50 a rozvoj rakoviny z polypu trvá menej ako spomínaných 5 -10 rokov, ale v tomto prípade to môže byť menej ako 3 roky. Práve títo ľudia majú rakovinu zhruba v období medzi 40. - 50. rokom života.
Druhú skupinu tvoria pacienti s tzv. sporadickým karcinómom, u ktorých vplyvom pôsobenia rizikových faktorov sa počas života vyvinie polyp a z polypu rakovina. To trvá približne tých 5 až 10 rokov. Práve mužské pohlavie je rizikovým faktorom a u mužov je väčšia pravdepodobnosť vzniku tohto druhu rakoviny. Muži tvoria v našom regióne asi 60 - 65% pacientov s touto diagnózou, vo všeobecnosti je rakovina hrubého čreva najčastejším typom rakoviny u mužov na Slovensku. Jej výskyt začína výrazne stúpať od 50. roku života. Najväčšiu skupinu tvoria pacienti medzi 60. - 80. rokom života. Asi 30% pacientov hospitalizovaných u nás je v produktívnom veku.
Prevencia a skríning
Najlepšie je chodiť na pravidelné preventívne prehliadky, a to každé 2 roky. Ak sa nádor prejaví, môže byť už rakovina rozvinutá v pokročilom štádiu. Ľudia často zanedbávajú prvé príznaky, ktorými je najmä bolesť brucha spojená s prítomnosťou krvi v stolici. Pripisujú to zlatej žile, resp. hemoroidom. Prítomnosť krvi v stolici je významným klinickým príznakom. Každý pacient s krvou v stolici by mal ihneď navštíviť svojho obvodného lekára. Krv v stolici sa vyskytuje aj pri iných ochoreniach, neznamená teda hneď prítomnosť rakoviny. Keďže však patríme ku krajinám s najväčším výskytom rakoviny hrubého čreva na svete, nie je čas otáľať.
Prečítajte si tiež: Dokonalý steak z bravčového karé
Ako prvé je potrebné vyhľadať svojho obvodného lekára, ktorý určí ďalší diagnostický postup. V prípade príznakov náhlej príhody brušnej - silné bolesti brucha, zvracanie, zastavenie odchodu vetrov či stolice, odchod veľkého množstva krvi z konečníku, je potrebne vyhľadať bezodkladne lekársku pomoc na lekárskej službe prvej pomoci alebo urgentnom príjme.
Cieľom skríningu je zachytenie ešte nezhubných polypov alebo včasných štádií rakoviny. Skríning sa na Slovensku vykonáva buď testom na skryté krvácanie do stolice alebo skríningovou kolonoskopiou. Test na KRKA sa vykonáva odberom malého množstva stolice. Prvý skríning KRKA sa začal na Slovensku v roku 2002. V súčasnosti majú pacienti nárok na vykonanie skríningu od 50. - 75. roku raz za 2 roky v prípade testu na skryté krvácanie do stolice. V prípade kolonoskopie je to raz za 10 rokov.
Úspešnosť liečby a štatistiky
Úspešnosť liečby rakoviny závisí najmä od štádia rakoviny. Väčšiu šancu na dlhodobé prežívanie má pacient vo včasnom štádiu než pacient s metastázami. Úspešnosť liečby sa určuje v tzv. 5 - ročnom prežívaní.
Podľa posledných aktuálnych údajov z roku 2020 z tzv. GLOBOCAN (Global Cancer Observatory), bolo Slovensko po Maďarsku na druhom mieste na svete vo výskyte rakoviny hrubého čreva a na prvom mieste v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva. V roku 2020 bol tento karcinóm diagnostikovaný 4480 pacientom. V danom roku zomrelo u nás na toto ochorenie 2854 pacientov. Žiaľ, situácia je alarmujúca a nikto z kompetentných nerieši túto katastrofálnu situáciu. Realita v našom regióne je viac než zlá. V čase hospitalizácie na našom chirurgickom oddelení v Poprade malo až 57 % pacientov lokálne pokročilú rakovinu, t. j. nádor prerastal cez stenu čreva alebo mali metastázy v lymfatických uzlinách. Ďalších 26% pacientov malo už vzdialené metastázy v pečeni, v pľúcach alebo na pobrušnici. Onkologickú liečbu potrebovalo po operácii až 80% pacientov. Z tohto dôvodu sa až 31% pacientov zobudilo po operácii s črevným vývodom. Asi 6% percent pacientov po operácii skončí na OAIM a, žiaľ, v dôsledku pokročilosti ochorenia alebo komplikácií liečby zomrie asi 5% pacientov do 30 dní od operácie.
Iba náklady na operačnú liečbu a s tým súvisiace náklady, sa v pohybujú v priemere na jedného pacienta s karcinómom hrubého čreva okolo 6400 EUR. U najkomplikovanejších pacientov, s potrebou liečby na OAIM, sa náklady pohybujú okolo 10 000 - 16 000 eur. Pacienti s touto diagnózou boli v našej nemocnici hospitalizovaní v priemere 11 dní. Pritom test na okultné krvácanie je záležitosť pár EUR.
Prečítajte si tiež: Tvarohová torta bez pečenia: Inšpirácie
Životný štýl a prevencia
Tak ako som hovoril na začiatku, iba asi 3% pacientov má spôsobenú rakovinu hrubého čreva na podklade zdedených génov. Zvyšných 97% pacientov má rakovinu na základe pôsobenia rizikových faktorov. Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory, ktoré zvyšujú riziko KRKA a ktoré je možné zmeniť doslova zo dňa na deň, je príjem červeného mäsa, fajčenie, alkohol, spracované mäsové výrobky, potraviny s vysokým obsahom tuku a z toho vyplývajúca obezita. Naproti tomu zvýšený príjem vlákniny, zvýšený príjem mliečnych výrobkov a zvýšená pohybová aktivita, znižujú riziko výskytu tohto druhu rakoviny. Ďalšie rizikové faktory sú výskyt idiopatických zápalových ochorení čriev, ako je ulcerózna kolitída a Crohnova choroba, predchádzajúci výskyt polypov v čreve, stav po úplnom vyliečení z rakoviny.
Realita je zlá, a preto to zopakujem ešte raz. Slovensko je druhé na svete v počte výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka a celosvetovo na prvom mieste v úmrtnosti na túto diagnózu. Životospráva je na prvom mieste - tá je súčasťou primárnej prevencie, teda mali by sme sa správať tak, aby sme predchádzali vzniku rakovinu. Toto je u nás veľmi zanedbávané. Málo ľudí sa zúčastňuje skríningu pomocou jednoduchého a nebolestivého testu. Čo potrebujeme zmeniť? Všetko, a to od základu. V rámci primárnej prevencie je to osveta a možno zavedenie zdravovedy. Naučiť deti sa právne stravovať, zvýšiť príjem vlákniny v strave aspoň na 30g vlákniny za deň, minimalizovať príjem červeného mäsa, spracovaných výrobkov (klobása, saláma, párky). Zakázať alebo výrazne zvýšiť ceny alkoholu a cigariet. Naučiť sa zvládať stres. Znížiť hmotnosť tak, aby sme mali ideálnu hmotnosť. To zistíme veľmi jednoducho, tzv. Brokovým indexom. Naša výška - 100. Taká by mala byť naša ideálna hmotnosť. V rámci sekundárnej prevencie by som zaviedol povinný skríning KRKA, ale aj ostatných preventabilných karcinómov, ako je karcinóm prostaty, prsníka, maternice či ovária.
Rakovina pečene: Zhubné nádorové ochorenie
Rakovina pečene je závažné ochorenie, pri ktorom sa v tkanive pečene tvoria nádory ohrozujúce funkcie tohto životne dôležitého orgánu. Pečeň je v ľudskom tele zodpovedná za viacero nezastupiteľných procesov, napríklad za detoxikáciu, trávenie a metabolizmus živín. Rakovina pečene sa rozdeľuje na viacero typov. Pri pokročilých štádiách sa často pozoruje dysfunkcia pečene, čo znamená, že orgán už nedokáže plniť svoju očistnú funkciu. Hromadia sa toxíny v krvi, môže dôjsť ku koagulačným problémom (pečeň tvorí faktory zrážania krvi), k mozgovej encefalopatii či k množstvu ďalších komplikácií.
Zhubné nádorové ochorenia pečene postihujú najčastejšie mužov stredného a staršieho veku, ale môžu sa objaviť vo všetkých vekových kategóriách, v extrémne vzácnych prípadoch aj u detí. Zhubný nádor vznikajúci z buniek pečene (hepatocelulárny karcinóm) je celosvetovo šiestym najčastejším zhubným nádorovým ochorením. Nádorové ochorenia vznikajú ako následok mutácie, ktorá spôsobí, že bunka sa začne nekontrolovane deliť a napádať okolité tkanivo.
Príčiny a rizikové faktory
Príčiny vzniku rakoviny pečene sú mnohoraké. Najčastejšou príčinou je chronické poškodenie pečene, ku ktorému vedie napríklad hepatitída B alebo hepatitída C. Tieto vírusové infekcie dlhodobo atakujú pečeň a spôsobujú zápal a jazvenie známe ako cirhóza. Obezita a cukrovka sú ďalšie faktory, ktoré dokážu urýchliť patologické zmeny v pečeni. Dedičné ochorenia, ako je hemachromatóza (nadmerné ukladanie železa v tkanivách), môžu takisto zvyšovať náchylnosť k nádorovému bujneniu. Pečeň je tiež častým miestom vzdialených ložísk (metastáz) nádorov prsníka, hrubého čreva a pľúc. Karcinóm pečene bez predošlého ochorenia je extrémne vzácny, ale možný.
Príznaky a diagnostika
Rakovina pečene dlho prebieha bezpríznakovo, prítomné príznaky sú často mierne a ľahko zameniteľné s iným ochorením. Môže sa prejaviť bolesťou brucha a pocitmi nafúknutia v pravej hornej časti brucha, znížením hmotnosti, stratou chuti do jedla, poruchami trávenia, nevoľnosťou, žltým zafarbením kože a očných bielok (ikterus) a chudokrvnosťou (anémia). Keď sa rakovina pečene rozvíja, mnoho ľudí spočiatku nepociťuje žiadne ťažkosti. Pečeň má totiž veľkú regeneračnú schopnosť a akékoľvek príznaky sú často nenápadné, čo môže oneskoriť diagnózu. Neskôr sa môže objaviť žltnutie kože a očných bielkov v dôsledku vyššej hladiny bilirubínu v krvi, ktoré vzniká, ak pečeň nestíha spracovať odpadové látky. Ďalším príznakom je tmavý moč a svetlá stolica, pretože žlčové farbivá nie sú vylučované do čreva, ale zostávajú v krvnom riečisku. V pokročilejších štádiách sa pridávajú opuchy brucha, najmä v podobe ascitu (hromadenie tekutiny v brušnej dutine). Ak sa zároveň vyskytne bolesť vyžarujúca do chrbta, prípadne pocity tlaku na žalúdok, stav môže naznačovať, že nádor dosiahol väčší rozsah.
Na diagnostiku nádorov pečene slúži viacero metód. Používajú sa zobrazovacie metódy, ako je ultrasonografia (ultrazvuk), počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI). Lekári zvyčajne začínajú rozborom krvného obrazu, sledujú hladiny pečeňových enzýmov (ALT, AST, GGT) a bilirubínu, aby zistili, či je funkcia orgánu ohrozená. Samotnú pečeň lekári skúmajú prostredníctvom ultrazvuku, CT alebo MR vyšetrenia, ktoré pomáhajú odhaliť veľkosť nádoru, jeho presné umiestnenie a prípadné rozšírenie na iné štruktúry.
Liečba
Liečba rakoviny pečene závisí najmä od typu nádoru, jeho veľkosti a celkového zdravotného stavu pacienta. Metódou prvej voľby a jediným spôsobom, ako ochorenie úplne vyliečiť, je chirurgické odstránenie nádoru a časti pečene. Pre dlhodobý skrytý rast nádoru a tesnej blízkosti pečene k životne dôležitým orgánom je však táto možnosť dostupná len v malej časti prípadov, z toho vyplýva nepriaznivá prognóza ochorenia. Ak je poškodenie pečene rozšírené alebo ak orgán už nepracuje dostatočne, niekedy sa zvažuje transplantácia pečene, najmä v prípadoch, keď iné možnosti neprichádzajú do úvahy. Chemoterapia a cielená biologická liečba sa nasadzujú skôr pri pokročilých či metastatických formách, a to často v kombinácii so žiarením (rádioterapiou). Možnosti spomalenia rastu nádoru a predĺženia života pacienta sú ožarovanie (rádioterapia), lieky zastavujúce rast nádorových buniek (chemoterapia), alebo pomerne experimentálne metódy, ako je injekcia 95-percentného alkoholu do nádorového ložiska alebo uzatváranie ciev vyživujúcich nádor.
Prevencia
Keďže príčiny rakoviny pečene sú známe, jej vzniku sa možno úspešne brániť. Prevencia rakoviny pečene sa dá do istej miery podporiť zdravým životným štýlom a dôsledným sledovaním pečeňových funkcií. Proti hepatitíde B sa dá očkovať a spolu s hepatitídou C sú prenosné len krvou a ostatnými telesnými tekutinami, preto riziko nakazenia hrozí pri promiskuitnom správaní a užívaní drog. Alkoholovému poškodeniu pečene možno predísť nekonzumovaním alkoholu. Dôležité je udržiavať si optimálnu hmotnosť, predchádzať obezite a venovať sa pravidelnej pohybovej aktivite. Pečeň dokáže čiastočne regenerovať, ak jej doprajeme vhodnú kombináciu vyváženej stravy bohatej na bielkoviny, vitamíny a minerály, a zároveň sa vyhneme prebytočnému zaťažovaniu organizmu.
Inovatívne prístupy k liečbe
Vedci v čínskom Guangxi Medical University predstavili prelomovú metódu liečby rakoviny, ktorá využíva imunitnú reakciu bežne pozorovanú pri odmietnutí transplantátu. Tento princíp, nazývaný „tumor-to-pork“, dokáže aktivovať silnú hyperakútnu odpoveď organizmu a nasmerovať ju proti rakovinovým bunkám.
Hlavným princípom tejto metódy je genetická modifikácia mierne patogénneho Newcastle disease virus (NDV), ktorý bežne nepredstavuje väčšie zdravotné riziko pre človeka. Po podaní do organizmu sa tento vírus zameriava na rakovinové bunky a zjednodušene povedané presvedčí ľudské telo o tom, že sú nádory v skutočnosti prasacie tkanivo, čo vyvolá prudkú imunitnú odpoveď. Klinické testy preukázali až 90 % úspešnosť liečby s minimálnymi vedľajšími účinkami. U niektorých pacientov došlo k čiastočnej remisii, u iných sa rast nádorov zastavil a v prípade pacientky s pokročilou rakovinou krčka maternice došlo k jej kompletnému vyliečeniu.
Možnosti liečby rakoviny
Liečba, ktorá by zaručila 100-percentnú úspešnosť neexistuje. Existujú rôzne možnosti, z ktorých si pacient môže vybrať:
- Chirurgická liečba: Odstránenie všetkých nádorových buniek z tela pacienta v narkóze. Najväčšiu úspešnosť má pri malých ohraničených nádoroch, kde je najmenšie riziko metastáz. Zvyčajne sa kombinuje s chemoterapiou a rádioterapiou.
- Rádioterapia: Liečba ionizujúcim žiarením, ktorá bráni rastu nádorového tkaniva. Rakovinové bunky sú na toto žiarenie oveľa citlivejšie ako zdravé.
- Chemoterapia: Podávanie cytostatík - liekov, ktoré poškodzujú predovšetkým deliace sa nádorové bunky a pritom v čo najväčšej miere šetria bunky zdravých tkanív.
- Hormonálna liečba: Využíva sa najmä pri liečbe hormonálne závislých nádorov, napríklad prsníka a prostaty.
- Imunologická liečba: Založená na zvýšení imunologickej odpovede chorého človeka na prítomné nádorové bunky.
- Personalizovaná liečba: Vychádza z názoru, že každý je iný, má špecifické gény, preto úplne inak reaguje na liečbu.
Rakovina prsníka: Časté ochorenie žien
Rakovina prsníka je v súčasnosti celosvetovo najčastejšie sa vyskytujúcim zhubným nádorom u žien a zároveň je u žien aj druhou najčastejšou príčinou úmrtia. Na Slovensku je úmrtnosť na rakovinu jedna z najvyšších a európsky priemer presahuje o viac ako 20 %. Úspešnosť liečby závisí aj od toho, ako ďaleko rakovina pokročila, fáza ochorenia v čase stanovenia diagnózy (štádium 0-IV) a aký typ rakoviny je prítomný. U pacientok s ochorením štádia I-IIA sa nádor a všetky postihnuté lymfatické uzliny zvyčajne chirurgicky odstránia. Rádioterapia sa vždy podáva po operácii so zachovaním prsníka.
Rakovinu prsníka možno z pohľadu molekulovej biológie označiť za heterogénne ochorenie. Rozdeľuje sa do troch hlavných podtypov na základe prítomnosti (expresie) resp. neprítomnosti tzv. Voľba postupov liečby závisí od molekulárneho podtypu karcinómu prsníka. Najčastejším typom rakoviny prsníka je HR+ karcinóm prsníka, ktorý tvorí približne 75%. Pre tento typ rakoviny prsníka je štandardom liečba založená na endokrinnej terapii až pokiaľ organizmus na liečbu odpovedá, teda kým nedôjde ku vzniku rezistencie na endokrinnú liečbu.