Vianočné sviatky sú neodmysliteľne spojené s tradíciami a zvykmi, ktoré sa v slovenskej kultúre odovzdávajú z generácie na generáciu. Tieto zvyky majú svoje korene v oslavách zimného slnovratu a náboženských sviatkoch narodenia Ježiša Krista. Obdobie Vianoc je však tiež poznačené strachom z temných síl a bosoriek, ktoré podľa starých povestí ohrozovali slnečné svetlo.
Stridžie dni: Čas plný strachu a rituálov
Zima bola pre našich predkov obdobím plným obáv. Od Kataríny až po Luciu trvali tzv. stridžie dni, ktoré sa považovali za nebezpečné kvôli prítomnosti stríg, démonov a zlých síl. Tieto bytosti mali škodiť ľuďom, dobytku a celým dedinám. Strach umocňovali aj dlhé noci a krátke dni, ktoré boli vnímané ako prejav moci temných síl.
Ľudia sa proti týmto silám bránili rôznymi rituálmi, stretávaním sa a dodržiavaním prísnych zákazov a príkazov. Dievčatá sa stretávali na priadkach, obliekali sa do masiek a využívali magické bylinky a predmety. Všetci s očakávaním čakali na zimný slnovrat, ktorý symbolizoval víťazstvo svetla nad tmou.
Po svätej Kataríne sa nesmeli konať svadby, oslavy ani hrať hudba až do Štedrého dňa. Jedli sa prísne pôstne jedlá bez mäsa a tuku, pretože nastal advent. Varilo sa zo strukovín, múky, zemiakov, kapusty, húb a ovocia. Obľúbené boli husté polievky, kaše, prívarky, trhance a cestoviny.
Sviatok Lucie: Najvýznamnejší stridží deň
Lucia, 13. december, bol považovaný za najvýznamnejší stridží deň. V minulosti, pred zavedením gregoriánskeho kalendára, sa tento deň považoval za najkratší v roku. Ľudia verili, že Lucia je najväčšia z bosoriek a že v tento deň ožívajú magické a démonické bytosti.
Prečítajte si tiež: Obľúbené retro dobroty
V predvečer Lucie mládenci obchádzali dediny a trúbili na všetko, na čo sa dalo, aby zahnali zlé sily. Jedol sa cesnak vo veľkom, pretože mu predkovia pripisovali magické vlastnosti, ktoré mali chrániť pred polodémonmi a bosorkami.
Po domoch chodili dievčatá s namúčenými bielymi tvárami, v bielom oblečení a s husacím krídlom v ruke, ktorým vymietali kúty, pece a sporáky. Ženy nesmeli priasť, prať ani piecť. Ani chodiť po návštevách spoločne so starými a chorými ľuďmi. Ak by si niekto vypýtal mlieka z domu, mohol byť považovaný za strigu, pretože mlieko sa nesmelo vynášať mimo domu.
Pranostiky spojené s Luciou:
- Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
- Aké sú od Lucie dni, také budú aj mesiace.
Zimný slnovrat a prípravy na Vianoce
- december, najkratší deň v roku a deň zimného slnovratu, bol voľakedy Dňom sv. Tomáša (neveriaceho). No svätil sa až 24. decembra ako vigília pred sviatkom narodenia Ježiša Krista. Zvyčajne sa doma upratovalo a bielilo izby, kvôli „sviatku lesov“ muži nechodili rúbať drevo.
Z domu sa nesmelo nič požičať, ráno ženy nechodili na návštevy, pastieri a mládenci po domoch vinšovali a zakáľalo sa prasa. Verilo sa, že bravčové mäso z prasiatka zabitého v tento deň vydrží najdlhšie a masť bude liečivá. Prvým jedlom tak bola bravčová krv na cibuľke. Mäso sa údilo, slanina nasolila. Robili sa oškvarky, zakáľačková kaša, kapustnica s krvou, klobásky, jaternice, tlačenka, šunka.
Pred Vianocami sa v domácnostiach vo veľkom upratovalo, umývalo, leštilo, prášilo, utieralo prach, pralo, žehlilo. Oveľa skôr ale začali v domoch rozvoniavať vianočné medovníčky, perníčky s dvanástorakými koreninami: boli to aníz, badián, čierne korenie, ďumbier, klinčeky, fenikel, horčičné semienko, kardamón, muškátový oriešok aj kvet, nové korenie a škorica. Špeciálne recepty na medovníčky boli až do smrti majstra tajomstvom a podávali sa až na smrteľnej posteli synom, ktorí preberali remeslo otca-medovnikára.
Prečítajte si tiež: Vianočné recepty od Lucie
Ďalšou dobrotou a štedrovečerným obradným pokrmom boli oblátky. Obľúbené boli aj ďumbierniky, vianočky, vanilkové rožteky, matyášky, mačacie oči, medvedie labky, orechové a škoricové štangličky, ľadové caltičky, marcipánové a mandľové cukrovinky, vetrové pečivo a ovocie naše i cudzokrajné.
Vianočný chlieb na Orave podľa Mintalovej Zubercovej volali vilijový chlieb a kračun. Po chlebe gazdiné piekli okrúhle aj pletené kysnuté koláče, spletané cesto symbolizovalo súdržnosť rodiny - no nevolalo sa vianočka, ale baba, calta, bosman, bocman. Piekli sa aj kysnuté záviny s plnkou z maku, orechov, tvarohu, lekváru, kapusty, mrežovníky a štrúdle.
Štedrý deň: Čas plný zvykov a tradícií
Vianoce predchádzajú najväčšiemu kresťanskému sviatku - dňu Narodenia Krista Pána. Čo sa urobilo v tento deň, malo sa diať po celý nasledujúci rok, preto sa dávalo pozor, ako kto konal - všetky činnosti mali zabezpečiť po celý rok zdravie, šťastie, prosperitu, hojnosť úrody. Napr. sa do studne hádzali orechy, jablká, oblátky, cesnak pre zdravie, do vody, ktorou sa umývalo, sa dávali peniažky, jablká, orechy pre zdravie a bohatstvo, nič sa nepožičiavalo a požičané bolo treba vrátiť, úroda sa zabezpečovala rozhadzovaním snopu slamy do izby a pod stôl.
Vianočný stromček sa na našom území objavuje vo vidieckom prostredí až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Vo vidieckom prostredí to boli spočiatku iba maličké stromčeky a boli to väčšinou iba odrezané vrcholce zo stromov, ktoré viseli zavesené zo stropu a dole hlavou. Stromček sa v minulosti pripravil ráno na Štedrý deň a pretrvával až do Troch kráľov.
Zdobil sa všetkým, čo bolo poruke: živé jabĺčka, orechy alebo sladkosti ako sušené ovocie - jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky. Využívali sa len vrcholce z veľkých stromov, pretože doma mali ľudia málo miesta. Ten visel z povaly a deti ho ozdobovali doma vyrobenými slamenými ozdobami, medovníkmi, opäť sušeným ovocím a orechmi.
Prečítajte si tiež: Recepty pre každého
Na vianočnom stole nesmeli chýbať tradičné jedlá ako klasická fazuľová, šošovicová, hubová polievka, kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, prípadne klobásami a údeným bravčovým mäskom, hrachové či iné strukovinové kaše. Hydina sa jesť nesmela, aby sa majetok nerozletel či hydina ho nerozhrabala. Na východe sa varila mačanka s chlebom.
Vo všeobecnosti platilo, že sa na Štedrý deň malo jesť mäso beznohé (pôstnym bola ryba), na Kristovo narodenie (1. sviatok vianočný) dvojnohé (pečená hus a kačka) a a na deň sv. Štefana (2.sviatok vianočný) štvornohé (bravčovina, divina, deň návštev).
Jedlo sa líšilo aj v závislosti od regiónov Slovenska. Na východe mali až 12 chodov, bežné bolo 5 chodov. Nešlo ale o veľké porcie, skôr o striedmosť. Každý člen rodiny mal za lyžičku ochutnať z každého jedla a nič sa nesmelo vyhadzovať.
Na štedrovečernom stole nechýbali svietnik, Biblia či Spevník, chlieb ako boží dar, oblátky, med, soľ, cesnak, trocha obilnín a strukovín, mak, jablká, orechy, sušené ovocie, pod obrus sa dávali peniaze, aby ich hodnota narástla, alebo šupiny kapra, tanier navyše pre zosnulých, nohy stola držala reťaz pre súdržnosť rodiny.
Štedrý večer sa nazýval Kračun (východné Slovensko), Viľija (Orava a niektoré obce Spiša), Svjati večur, Hodi, Hody, Godi. Po prípravách štedrovečerného stola sa chodilo na štedrovečerné služby Božie a až potom sa zasadlo k stolu. Všetky jedlá museli byť už na stole, aby gazdiné nevstávali (inak by kvočky nesedeli na hniezdach).
Z prekrojeného jablka či orechov sa veštilo zdravie. Po zazvonení zvončeka sa nedočkavé deti vrhli k stromčeku a rozbaľovali si darčeky. Zo štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť, odkladalo sa však domácim zvieratám, omrvinky zase na liečenie alebo sa zaorali do pôdy kvôli dobrej úrode, po večeri sa spievali vianočné piesne a čakalo na koledníkov, vinšovalo susedom a príbuzným, spievalo pod oblokmi.
Po prvej svetovej vojne dostávali dievčatká (dovtedy v mnohých roľníckych domácnostiach darčeky nepoznali) handrové bábiky, chlapci doma zhotovené drevené hračky, koníka, panáčika. Plietli sa šály, rukavice, svetre, darovali topánky. No obdarovávanie bolo niečím viac, než len tešením sa z vecných darov: bola to akoby pripomienka biblického príbehu, že tak, ako sa narodil ježiško, Boží syn, ktorý sa chápal ako dar pre ľudstvo, tak v zmysle toho sa ľudia začali obdarovávať.
Pranostiky:
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh
- Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni
- Biele Vianoce, zelená Veľká noc. Čierne Vianoce, biela Veľká noc.
- Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pán Boh vína, požehná v obilí.
Sviatok sv. Štefana a rodinné stretnutia
Cirkev stanovila dátum narodenia Ježiša Krista na 25. december. Na Slovensku bol tento deň pokojný a určený najbližšej rodine, ľudia ostávali doma a návštevy rodiny a príbuzných sa konali až na 26. decembra. Len doobeda sa chodilo do kostolov. Na Druhý sviatok vianočný - sv. Štefana sa ľudia umývali v studenej vode potokov a riek - starí a chorí tak konali, aby sa im prinavrátilo zdravie, dievčence, aby boli po celý rok svieže. Chodilo sa na návštevy, tanečné zábavy, rodinné stretnutia, v kostoloch spievali cirkevné zbory.
Pranostiky:
- Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia.
- Keď svätý Štefan blato vyfúka, pekná jar sa ponúka.
Silvester a Nový rok: Mágia počiatku
Na Silvestra sa podávalo to isté čo na Štedrý deň. Aj v tento deň sa dodržiavali niektoré tradície, ako napr. chodenie po domoch: dvaja za ženy prezlečení muži sa prezývali „kurine babi“. Mali so sebou („oblečenú“ ako suknicu či veniec) slamu, ktorú gazdiné otrhávali a vkladali do hniezd hydiny, aby znášala vajcia.
Na Nový rok sa zase všetko spájalo s mágiou počiatku. Čo sa udialo na prvý deň v roku, to malo platiť po celý rok. Nehádalo sa, nekričalo, neplakalo, nenadávalo, poslúchalo, domácnosť mala byť uprataná, smeti sa nesmeli vynášať (aka bohatstvo), nesmelo sa prať, vešať bielizeň, šiť. Predpovedalo sa počasie. Ktorá dievka prvá prišla do kostola, mala sa do roka vydať.
Ani na Nový rok sa nesmela jesť hydina, aby šťastie neuletelo, alebo zajačina, aby neodbehlo, a kuchtili sa novoročné jedlá - bravčové pre šťastie, šošovica a makové koláče ako symbol peňazí, veľké šúľance pre tučný dobytok, dlhé šúľance či rezance pre dlhé klasy. Vinšovalo sa šťastie, zdravie.
Pranostiky:
- Keď je na starý rok jasno, bude v stodole prázdno.
- Keď na Silvestra slnko svieti a v noci prudký vietor duje, niet pre vinárov veľkej nádeje.
- Ak pripadne Nový rok na stredu, bude to priaznivý rok, mnoho vína, ale žiadny med. Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu.
- Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.
Traja králi a koniec zimného obdobia
Zimné novoročné obdobie končilo Zjavením Krista Pána, sviatkom Zjavenia 6. januára. Traja mudrci z Východu, Gašpar, Melichar, Baltazár prišli za hviezdou do Betlehema k Synovi Božiemu, Ježiškovi v jasliach. Farári v tento deň svätili tečúcu vodu, v ktorej sa máčali vetvičky a kropili ľudia aj dobytok pre zdravie, odkladala sa tiež na domáce liečenie.
Vinše a koledy mali v tento deň privolať do domov šťastie, zdravie, blahobyt. Chodilo sa po domoch aj s hrou o Troch kráľoch. Tento deň bol posledným dňom kolied a chodenia po domoch, zábavy, do polnoci sa dojedávali zvyšky novoročných jedál a koláčov, zo stromčeka sa zvesili ozdoby. A nastali fašiangy. Obdobie hudby.