Pestovanie múčnych odrôd zemiakov: Komplexný sprievodca

Rate this post

Pestovanie zemiakov má na Slovensku bohatú tradíciu a v niektorých regiónoch, ako sú Kysuce a Orava, si táto plodina stále udržiava svoju popularitu. Pre úspešné pestovanie je však nevyhnutné vybrať si správnu odrodu a dodržiavať osvedčené postupy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie múčnych odrôd zemiakov, od výberu vhodnej odrody až po zber a skladovanie.

Výber vhodnej múčnej odrody zemiakov

Pri výbere odrody zemiakov je potrebné zvážiť niekoľko kľúčových faktorov:

  • Vegetačný čas: Zohľadnite klimatické podmienky vašej oblasti. Pre chladnejšie regióny sú vhodnejšie skoré až stredne skoré odrody. Predklíčením sadiva možno skrátiť dĺžku vegetácie o 10 až 14 dní, čo umožní skorší termín zberu.

  • Skladovanie: Rozhodnite sa, či chcete zemiaky na priamu konzumáciu alebo na dlhodobé skladovanie. Odroda Bernina, varný typ A, je obľúbená pre svoju odolnosť voči chorobám a dobrú skladovateľnosť.

  • Kuchynské využitie: Vyberte si odrodu podľa toho, ako plánujete zemiaky využívať v kuchyni. Múčnaté odrody (varný typ C) sú ideálne na prípravu zemiakovej kaše, placiek alebo hranoliek. Odroda Markies sa skvele hodí na halušky, cesto, prílohy, pyré a hranolky.

    Prečítajte si tiež: Všetko o múčnych zmesiach na chlieb

Medzi populárne odrody zemiakov patria:

  • Veľmi skoré odrody: Flavia, Minerva, Rosara, Gloria, Velox, Inova
  • Skoré odrody: Campina (varný typ A/B, vynikajúca chuť a odolnosť voči chorobám a plesni)
  • Stredne skoré odrody: Adela (varný typ B/A, atraktívna pre žltú dužinu a nenáročnosť), Červená dáma - Red Lady (pevná červená šupka a žltá dužina, toleruje sucho a nepodlieha chorobám), Pocahontas (prémiový stolový zemiak pevného tvaru)
  • Ďalšie odrody: Bernina (varný typ A, vhodná na zimné uskladnenie), Markies (vhodná na halušky, cesto, prílohy, pyré, hranolky), Princess (odroda varného typu A, typická žltastou šupkou, je odolná pri umývaní a vďaka nižšiemu obsahu škrobu si dlho zachováva vysokú konzumnú kvalitu).

Príprava na sadenie

  • Termín výsadby: Termín výsadby zemiakov závisí od klimatických podmienok a stavu pôdy. V zemiakárskej oblasti je najvhodnejší termín výsadby koncom apríla až začiatkom mája. V podhorských a horských oblastiach sa termín sadenia posúva na polovicu mája. Záleží predovšetkým na vlhkosti pôdy. Pri jej spracovaní sa nemajú tvoriť hrudky a zemiaky sa pri jej výsadbe nemajú “zamazať”.

  • Predklíčovanie sadiva: Odborníci odporúčajú predklíčovanie sadiva bez ohľadu na dĺžku vegetácie zvolenej odrody. Rozložte zemiaky na plochu a nechajte ich pár týždňov na svetlom mieste s teplotou 10 až 18 °C, kým klíčky nevyrastú asi 1 až 2 centimetre. Pri spracúvaní pôdy sa nemôžu tvoriť hrudy (vhodné je použitie rotačného kypriča) a musí byť dostatočne prehriata, teda na viac ako 8 °C. Teplotný šok pri sadení môže vyvolať tvorbu veľkého počtu tenkých klíčkov na hľuzách, z ktorých však nezískate kvalitné rastliny.

Výsadba zemiakov

  • Pestovateľské doporučenie: Sadíme 30 cm od seba, 60 cm medzi riadkami, v hĺbke asi 10 cm. Vhodný termín výsadby určíme podľa klimatických podmienok, v teplejších oblastiach od začiatku apríla, pri teplote pôdy asi 8°C.

  • Postup: Zemiaky vysaďte do dostatočne slnkom prehriatej pôdy. Špicatou motykou vykopte jarky hlboké 6 - 8 cm s medziriadkovou vzdialenosťou 75 cm a naklíčené zemiaky ukladajte jednotlivo asi 30 cm od seba. Riadky zahrňte zeminou tak, aby nad nimi vznikla hrobľa vysoká 10 - 15 cm. Držte sa zásady „plytko sadiť - vysoko ohŕňať“.

  • Použitie textílie: Vhodné je použitie čiernej netkanej textílie, ktorá zabraňuje rastu burín, udržiava priaznivú mikroklímu a umožňuje skorší zber.

    Prečítajte si tiež: Múka a kaša: Klasika

  • Sadenie pod textíliou: Po vytiahnutí fólie, stredom po dĺžke fólie dierkovačom s priemerom 8 cm urobíme otvory vo vzdialenosti, v akej chceme zemiaky sadiť (25, 30, 35 alebo 40 cm). V každom otvore urobíme aspoň do 10-centimetrovej hĺbky jamku, do ktorej vložíme (zasadíme) zemiak. Takto postupujeme po celej dĺžke fólie. Zemiaky potom prihrnieme zeminou, ktorú sme z jamky vybrali. Sadenie pod čiernou netkanou textíliou je takto ukončené.

Starostlivosť počas vegetácie

  • Odburiňovanie a prihŕňanie: Počas rastu si zemiaky vyžadujú aspoň malú starostlivosť a pozornosť. Odburiňujte plochu a k rastlinkám opatrne prihŕňajte zeminu. Nové zemiakové hľuzy totiž rastú nad tou zasadenou, nie pod ňou. Vyrastajú zo stonky zahrnutej v zemi, pretože sú to vegetatívne orgány - ani plody, ani korene. Prihŕňanie zeminy k stonkám má okrem toho produkčného zároveň i odburiňovací efekt.

  • Zavlažovanie: Treba ich však pravidelne zalievať, najlepšie na večer, aby sa vlaha udržala čo najdlhšie a v noci mohla prebiehať fotosyntéza. Tá je potrebná pre tvorbu škrobnatých hľúz pod povrchom. Najviac vlahy potrebujú zemiaky v čase kvitnutia. Pri skorších odrodách to býva od polovice júla, pri neskorších od začiatku júla do polovice augusta.

Hnojenie zemiakov

Zemiaky potrebujú dostatok živín, ktoré im môžete dopriať už pri príprave pôdy na jeseň zapracovaním zrelého maštaľného hnoja či kompostu. Najväčšiu kvalitu hľúz však dosiahnete, ak zemiaky vysadíte po hnojom hnojenej predplodine. Alebo na jar použite umelé hnojivo s obsahom horčíka, dusíka a vápnika, ktoré rovnomerne aplikujete pred výsadbou. V čase kvitnutia prihnojte listovým hnojivom s mikroelementmi (meď, mangán, zinok). Ak ste skôr fanúšikom ekologického spôsobu hospodárenia, použite prírodné hnojivá, hoci aj na báze morských rias či humínov.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Ak použijete odolné odrody a rastliny zemiakov udržujete zdravé a v dobrej kondícii, nemali by ľahko podliehať ochoreniam či útokom škodcov. Je však dobré ich sledovať, aby ste prípadné problémy zachytili včas a mohli zasiahnuť.

Prečítajte si tiež: Recepty s bezlepkovou múkou

  • Pleseň zemiaková: Najčastejším ochorením je pleseň zemiaková, ktorá sa objavuje pri vlhkom a teplom počasí, kedy sa na listoch tvoria žlté a hnedé škvrny. Na túto fytoftóru účinkujú preventívne meďnaté fungicídy.

  • Mokrá a suchá hniloba: Správnou výsadbou zdravých hľúz predídete mokrej hnilobe, ktorú spôsobujú škodlivé baktérie v pôde. Cez poranenia výsadbových hľúz sa do nich dostáva aj suchá hniloba zemiakov, ktorá ich degraduje zvnútra, a treba jej predchádzať správnym skladovaním.

  • Chrastavitosť: Občas sa na hľuzách vyskytne obyčajná chrastovitosť, ktorú opäť spôsobujú baktérie z pôdy.

  • Pásavka zemiaková: Na rastlinách sa počas vegetácie môžu vyskytnúť pásavky zemiakové, ktoré odhalíte ľahko začiatkom leta vďaka larvám požierajúcim listy. Najúčinnejšie je ich zlikvidovať fyzicky, ak máte šikovné prsty, alebo použite účinný chemický postrek.

  • Vošky: Nepríjemným škodcom sú aj vošky, ktoré cicajú listy zospodu a môžu prenášať aj niektoré nebezpečné vírusové choroby zemiakov.

  • Drôtovce: Zákernými škodcami sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré v hľuzách vŕtajú chodbičky, a tým sa do nich ľahšie dostane aj hniloba či iné ochorenia.

Zber a skladovanie zemiakov

  • Zber: Pre zemiaky na skladovanie počkajte, kým nadzemná časť riadne zvädne a zožltne. Potom vňať opatrne vytrhajte a ak sa vám nejaké hľuzy ukázali, radšej ich vyberte, aby na svetle nezozelenali. Asi za dva týždne si môžete pripraviť motyku a košík na zber. Pustite sa doň, keď je suché počasie. Aby ste získali svoj poklad pod zemou, musíte silno a hlboko zakopať motykou, najlepšie zboku kopca, aby ste zemiačky nepoškodili. Akokoľvek poškodené, zozelenané či choré zemiaky vyhoďte, alebo spotrebujte čo najskôr.

  • Sušenie: Zemiaky po zbere nechajte jeden až dva dni „vydýchať“ a presušiť na vzduchu a pri teplote 10 až 16 °C, nie však na priamom slnku.

  • Príprava skladu: Medzitým si pripravte skladovací priestor - dobre ho pozametajte, vydezinfikujte vápenným náterom, ak treba, a vyvetrajte.

  • Skladovanie: Za dva týždne po zbere správne dozreje aj šupka zemiakov a ak je už suchá, môžete ich vo vzdušných debničkách uskladniť na zimu. Vyhovuje im čistá, tmavá pivnica so stabilnou teplotou okolo 5 °C a vlhkosťou 85 - 95 %. Takto vydržia aj viac ako pol roka. Ak by premrzli, zosladnú a môžu sa pokaziť. Pri skladovaní zemiakov pozor na teplotu. Aby vám zásoba zemiakov vydržala čo najdlhšie, dajte ich na suché a tmavé miesto. Teplota by sa mala pohybovať medzi 2 - 8 °C. Pri vyšších teplotách hrozí, že zhnijú alebo naklíčia a ako už vieme, klíčky obsahujú toxické látky.

Výživové hodnoty a využitie zemiakov

Zemiaky obsahujú sacharidy vo forme škrobu a sú teda zdrojom energie, vitamínov a minerálov. Tento zázrak z Južnej Ameriky vás zasýti na dlhú dobu. K správnej funkcii vašej tráviacej sústavy prispieva vláknina obsiahnutá v zemiakoch. Najzdravšiu úpravu zemiakov predstavuje varenie v šupke, a to buď vo vode, alebo v pare. Pri tejto úprave sa zachová najviac cenných látok. Najmenej zdravé je potom smaženie, kedy teplota dosahuje viac ako 185 ˚C. Dochádza totiž k vzniku potencionálne karcinogénnych látok.

Zemiaky sú zdrojom vitamínu C. Okrem vlákniny a sacharidov sa zemiaky môžu chváliť aj vysokým obsahom vitamínu C. Najviac tohto vitamínu majú surové zemiaky, nie každému však surový zemiak chutí. Našťastie aj po uvarení zostane v zemiakoch dosť Céčka. V zemiakoch nechýbajú ani vitamíny skupiny A, obsahujú kyselinu listovú a tiež flavonoidy a karotenoidy, ktoré zaraďujeme k antioxidantom. Túto zeleninu si teda doprajte aj v tehotenstve.

Zo stopových prvkov nájdeme v zemiakoch: draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm.

Ako správne variť zemiaky?

Predtým, než hodíte zemiaky do vody a uvaríte ich, vykrojte všetky klíčky. Obsahujú totiž toxické látky. Na varenie zemiakov použite čo najmenej vody, ale tak, aby ale boli celé ponorené. Takto si zachovajú čo najviac výživných látok. Vodu, v ktorej ste zemiaky varili, sa nebojte pridať napríklad do polievky. Využijete tak všetky živiny, ktoré zemiaky majú. Ak varíte zemiaky s rascou - čo odporúčam, tak táto pôsobí práve proti účinkom solanínu a navyše solanín prechádza pri varení do vody. K jeho degradácii dochádza vlastne pri akejkoľvek tepelnej úprave zemiakov. Navyše dnešné odrody zemiakov sú šľachtené tak, aby obsahovali solanínu minimum.

Chudnutie a zemiaky

Pre redukčnú diétu sú najvhodnejšie skoré zemiaky, však doba, po ktorú je možné konzumovať, je veľmi obmedzená. Ak práve bojujete s nadváhou, odporúčam v zime uprednostňovať zemiaky varené, poprípade pečené po dlhšiu dobu pri nižšej teplote. Dobrá je tiež múkou nekoncentrovaná zemiaková kaša. Vyhla by som sa kombináciám s mäsom a uprednostnila spojenie s inou zeleninou. Tiež by som zemiaky nejedla na noc, hovorí odborníčka na výživu Zuzana Pavelková Šafářová.

Typy zemiakov

  • Varný typ A - šalátové zemiaky: Po varnom type zemiakov A siahnite v prípade, že pripravujete zemiakový šalát. Vďaka tomu, že sú pevné a držia tvar, sú ideálne na varenie v šupke alebo napríklad nakrájané na plátky na pečenie v rúre. Pokiaľ na ne zabudnete a povaríte ich o chvíľku dlhšie, len tak rýchlo sa nerozvaria.

  • Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok aj na pečenie a restovanie. Ak teda nakupujete zásoby, siahnite po tomto type, s ktorým nepokazíte akékoľvek zemiakové jedlo či prílohu.

  • Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.

  • Varný typ D alebo zmiešané typy: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Naopak sa v obchodoch ale môžete stretnúť so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.

  • Batáty čiže sladké zemiaky: Prvá vec, ktorú je potrebné spomenúť je, že sladké zemiaky nie sú zemiaky. Hoci obe rastliny k nám prišli z Ameriky, zemiaky patrí do čeľade ľuľkovité a sladké zemiaky do čeľade pupencovité. Rozlišujeme dve odrody sladkých zemiakov - červenú a žltú. Oproti zemiakom majú viac cukru a škrobu a o polovicu vyššiu energetickú hodnotu. Červené sladké zemiaky varte alebo pečte a pokojne ich podávajte aj v šupke. Žlté sladké zemiaky sú najvhodnejšie na vyprážanie - zemiakové placky, hranolky, chipsy.