Mrkva je v našich kuchyniach nepostrádateľná, či už surová alebo tepelne upravená. Okrem kulinárskeho využitia má aj preukázané liečivé účinky, ako je zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu, podpora pri zápche, ochoreniach pečene, obličiek a ciev, a je známa aj pre svoj vplyv na kvalitu zraku. Existuje mnoho odrôd mrkvy - okrúhle, dlhé, špicaté, kŕmne, od oranžových po červené, biele, žlté či fialové, skoré alebo neskoré. Tento článok sa zameriava na pestovanie mrkvy s krátkym koreňom a poskytuje užitočné rady pre dosiahnutie bohatej a zdravej úrody.
Rozmanitosť odrôd mrkvy
Mrkva nie je len jedna. Môžeme si vybrať z množstva odrôd, ktoré sa líšia tvarom, farbou a dobou zrenia. Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, ale dnes sú dostupné aj farebné varianty ako fialová, biela či žltá. Podľa botanikov bola pôvodná mrkva žltá, no táto je často vláknitá a drevnatá.
Typy mrkvy podľa tvaru koreňa
Existuje niekoľko typov mrkvy, ktoré sa líšia tvarom koreňa a použitím:
- Nantes: Známy dlhým a okrúhlym koreňom, vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú konzumáciu.
- Pariser: Špeciálny typ s odrodou ‘Pariser Markt’, ktorá má krátky guľovitý koreň.
- Chantenay: S kratším, silnejším koreňom, vhodný na skladovanie, priemyselné spracovanie a výrobu džúsov.
- Kuroda: Japonský typ, napríklad odroda ‘Konráda’, náchylná na chlad, preto si treba dávať pozor na dátum výsevu.
- Berlikumer: Medzityp medzi Chantenay a Nantes, s dlhým, ale širším a väčším koreňom, ako napríklad odroda ‘Koloseum’.
Farebné odrody mrkvy
Spôsob pestovania farebných odrôd mrkvy je rovnaký ako pri oranžových odrodách, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Šľachtitelia sa pri týchto farebných typoch zameriavajú hlavne na farbu.
Výber správnej odrody a príprava pôdy
Pri výbere odrody mrkvy je dôležité zvážiť typ pôdy. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde, kde sa budú ohýbať a deformovať. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhýbať dlhým koreňom a voliť kratšie odrody.
Prečítajte si tiež: Prečo jesť čiernu mrkvu?
Príprava pôdy
Pôdu na výsev mrkvy pripravujeme na jar. Z hľadiska vlahových podmienok sa odporúča príprava už na jeseň. Ak nemáme vhodnú pôdu, odporúčame lepšie prekyprenie. Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka.
Výsev mrkvy
Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Existujú veľmi skoré až neskoré odrody, ktoré si záhradkári niekedy pletú. Neskorá odroda potrebuje dlhší čas na poli, takže je lepšie ju vysievať na jar. Ak chceme mať mrkvu čo najskôr, odporúčame vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser, ktorá je veľmi skorá a chutná. Potom môžeme vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer.
Pestovanie mrkvy v hrobliach
Dlhodobo sa odporúča záhradkárom vytvoriť väčšie a širšie hrobčeky, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu pôdy. Takýto spôsob zároveň uľahčuje rast koreňov do pôdy a ich následný zber. Na vrchu hrobčeku by mal byť dvojriadok, prípadne trojriadok koreňovej zeleniny.
Pestovanie mrkvy mimo záhrady
Pri štandardných odrodách by bolo pestovanie v kvetináči problematické, pretože koreň potrebuje dostatok priestoru na rast. Pestovanie mrkvy v skleníku sa príliš neodporúča, maximálne ak máme miesto, ktoré sa dá dočasne prikryť skleneným krytom. Hlavnou výhodou je skorosť.
Starostlivosť o mrkvu počas vegetácie
Zálievka
Zálievka je kľúčová práve pri klíčení. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením. Pri pestovaní v hrobliach sa odporúča po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu. V auguste alebo v druhej polovici augusta sa už príliš neodporúča zalievať petržlen, pretože dochádza k hrdzi koreňov, chorobe, ktorá sa vyskytuje väčšinou kvôli nedostatku vzduchu v pôde.
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
Hnojenie
Všeobecne sa odporúča, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu nijak zvlášť hnojiť. Mrkvu nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky, pretože rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov.
Odstraňovanie buriny
Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka.
Jednotenie
Ak sme nepoužili výsevné pásiky, čaká nás jednotenie. Rastliny môžeme pretrhávať, keď majú maternicové lístky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Ak ide napríklad o odrodu ‘Tena’, čo je typ Chantenay, ktorý vytvára síce krátke, ale široké korene, môžeme medzi rastlinami nechať medzeru 4-5 centimetrov. Naopak, ak zasejeme karotku, typicky odrodu ‘Nantes’ alebo ‘Anina’, ktorá robí pekné dlhé korene, a chceme zbierať priebežne, môžeme nechať porast trochu hustejší.
Zber mrkvy
Pri zbere sa musíme pozrieť na koreň a odhadom posúdiť, či je už zrelý. Mali by sme počkať, kým mrkve krásne dozreje pokožka. Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne. Úrodu treba pozbierať pred prvými mrazmi. Akonáhle niečo zmrzne, nejaké poškodenie nastane. Inak odporúčame zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí.
Spoločné pestovanie s inými plodinami
Mrkvu sa dá pestovať so spomínanou reďkovkou. Reďkovka však na záhone dlho nevydrží - je tam zo začiatku vegetácie, potom ju pozbierame a zostane nám iba mrkva. Rovnako sa dá na jar vysiať alebo vysadiť aj šalát. Z hľadiska výsevného postupu odporúčame ďalšiu koreňovú zeleninu, napríklad šalátovú repu, ktorú zbierame v podobnom časovom úseku.
Prečítajte si tiež: Polievka z hlávkovej kapusty
Najčastejšie chyby pri pestovaní mrkvy
Častou chybou sú príliš skoré výsevy, ktoré vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa. Ďalším problém býva nesprávna zálievka. Záhradkári síce zalievajú každý deň, ale veľmi ľahučko, čím podporia vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú.
Choroby a škodcovia mrkvy
Mrkvu zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám. Ak sú napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. V prípade, že sa vošky zletia na malú mrkvu, sú schopné porast úplne zdecimovať. Záhradkári sa často stretávajú s dierami v mrkve, ktoré spôsobuje vŕtavka mrkvová. Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava.
Skladovanie mrkvy
Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Niektorí záhradkári skladujú zeleninu priamo v hline, v ktorej rástla, a korene nedočisťujú, ale nechávajú ľahko zabalené v hline, ktorá ich ochráni pred vonkajšími vplyvmi. Iní skladujú koreňovú zeleninu v debničkách alebo nádobách naplnených pieskom. Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne.
Odrody mrkvy s krátkym koreňom
Parijse Markt 4
Odroda Parijse Markt 4 má krátky guľovitý, ale môže sa vyskytnúť i sudovitý alebo valcovitý koreň s tupým zakončením. Aby dokázala mrkva čerpať vodu a živiny aj z väčšej hĺbky tento razom prechádza v dlhý, nitkovitý koreň. Táto odroda je na ťažšiu pôdu vyšľachtená.
Tena F1
Tena F1 je poloneskorá hybridná odroda mrkvy typu Chantenay. Táto mrkva obyčajná sa vyznačuje krátkym širokým koreňom, ktorý je odolný voči praskaniu a vhodný na pestovanie aj v ťažších pôdach. Odroda je odolná k vykvitaniu, s výsevom môžeme začať skoro z jari a pokračovať až do polovice júna.