Mrkva obyčajná (Daucus carota) je obľúbená a široko pestovaná koreňová zelenina z čeľade mrkvovitých (Apiaceae), príbuzná petržlenu, kôpru či anízu. Pestuje sa pre svoj koreň, ktorý je bohatý na vitamíny, minerály a antioxidanty. Hoci je mrkva dvojročná rastlina, najčastejšie sa pestuje ako jednoročná. V prvom roku rastlina vytvorí vňať a koreň, ktorý zdužnatie a zhromažďuje živiny.
História a rozšírenie mrkvy
Oranžovočervené odrody mrkvy sa dostali do Európy z Ázie cez Stredomorie prostredníctvom Arabov približne v 12. storočí. Počas stredoveku sa mrkva rozšírila do Francúzska a Holandska. Na Slovensku sa mrkva pestovala spolu s inými druhmi koreňovej zeleniny na poliach i v záhradách. K významným dorábateľským strediskám, známym kvalitnou koreňovou zeleninou, patrili: stredné Považie, Záhorie, okolie Trnavy a Košíc.
Pôvodne sa mrkvové semeno vysievalo z plachty "naširoko", no postupne sa plochy výsevu zmenšovali a kultivovali a začalo sa sadiť do riadkov. Počas vegetačného obdobia sa mrkva viackrát plieť. Mrkvu určenú na predaj majitelia zväzovali do menších viazaničiek lykom. Mrkva tvorila základ mnohých jedál, najmä polievok, a slúžila ako náhrada sladidla do koláčov a plniek.
Odrody mrkvy
Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť na dva poddruhy:
- Mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota): pôvodná, nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode.
- Mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus): šľachtená forma, ktorá sa pestuje v záhradách a na poliach.
Medzi záhradníkmi sa odrody mrkvy delia na skoré a neskoré.
Prečítajte si tiež: Prečo jesť čiernu mrkvu?
- Skoré kultivary (karotky): majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberajú sa ako prvé.
- Stredne skoré odrody: napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'.
- Neskoré kultivary: sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.
Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkvy. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.
Obľúbená odroda na priamu spotrebu, spracovanie, mrazenie a dlhodobé skladovanie na zimu je mrkva Dolanka.
Pestovanie mrkvy
Stanovisko a pôda
Na pestovanie mrkvy je dôležité si uvedomiť, že rastlina má rada slnečné a otvorené miesta. Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny.
Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Mrkve sa bude dobre dariť vo vlhkom prostredí a obľubuje hlinito-piesčitú ľahšiu pôdu. K svojmu rastu bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov.
Výsev
Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Semená na pestovanie mrkvy sa musia najprv namočiť do teplej vody na 12-24 hodín. Semená, ktoré sú vhodne pripravené, sa usadia na dne a prázdne vyplávajú na hladinu. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Mrkvu môžete siať už v marci, najneskôr vysievajte úvodom júna.
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Dodržiavajte priemernú vzdialenosť medzi riadkami 15-20 cm. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 - 35 cm. Hĺbka sejby je 1 - 3 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Dodržiavajte hĺbku 1,5-2 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam. Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou. Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.
Po výseve je potrebné udržiavať optimálnu vlhkosť pôdy 50-60%PVK (pôda je na dotyk vlhká, ale nie mokrá). Vhodné je prikrytie netkanou textíliou po výseve. Zvýši sa teplota pôdy. Udržuje sa vyššia vlhkosť a netvorí sa škodlivý prísušok. Semeno klíči za 21-30 dní podľa teploty pôdy.
Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.
Starostlivosť počas vegetácie
Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Po výseve, pravidelnom zavlažovaní a vzídení listov je dôležitou fázou starostlivosti o rastliny ich prerezávanie. Prvýkrát sa vykonáva, keď výhonok dosiahne výšku 3-4 cm, a druhýkrát - po 2-3 týždňoch. Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou, napríklad reďkovkou, šalátom.
Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou. Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.
Prečítajte si tiež: Polievka z hlávkovej kapusty
Zber úrody
Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá.
Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia. Spodné listy by sa mali začať zafarbovať do žlta a celá vňať mierne poklesne. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou.
Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa. Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde.
Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite. Pri čistení korene zároveň vytriedime.
Skladovanie
Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny.
Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Choroby a škodcovia
Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.
Využitie mrkvy
Mrkva je jedlá zelenina bohatá na vitamíny a minerály, ako je betakarotén (provitamín A), vitamíny B, C, K, ako aj minerály, ako je draslík, vápnik a železo. Mrkva obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá.
Mrkva tvorila základ mnohých jedál, najmä polievok, a slúžila ako náhrada sladidla do koláčov a plniek. Možno ju mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie. Obľúbené sú aj mrkvové torty, kde je strúhaná mrkva priamo súčasťou cesta.
Mrkva posilňuje imunitný systém organizmu, pomáha pri rekonvalescencii a podvýžive, pri kožných chorobách, nedokrvení, chorobách pečene, žltačke, črevných zápaloch, a proti hnačke u detí, zlepšuje krvný obeh a zrakovú ostrosť, zabraňuje vzniku sivého zákalu. Používa sa pri zápaloch močových ciest, ťažkostiach s močením aj pri poruchách látkovej výmeny, znižuje cholesterol a riziko rakoviny pľúc. Podporuje chuť do jedla a napomáha zachovávať zuby a štruktúru kostí.