Mrkva obyčajná (Daucus carota) je obľúbená koreňová zelenina, ktorá patrí do čeľade mrkvovité (Apiaceae), známej aj ako zelerovité. Je príbuzná s petržlenom, kôprom a anízom. Hoci je mrkva dvojročná rastlina, pestuje sa prevažne ako jednoročná plodina. V prvom roku rastlina vytvára vňať a koreň, ktorý zhrubne a ukladá živiny. Mrkva je cenená pre svoju nutričnú hodnotu, najmä pre vysoký obsah beta-karoténu, vitamínu A, vlákniny a antioxidantov.
Klasifikácia mrkvy obyčajnej
Mrkvu obyčajnú (Daucus carota) môžeme rozdeliť na dva poddruhy:
- Mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota): Ide o pôvodnú, nešľachtenú formu, ktorá rastie divoko v prírode.
- Mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus): Je kultúrna forma mrkvy, ktorá sa pestuje pre svoje korene.
Medzi záhradkármi sa mrkva často delí na:
- Skoré odrody (karotky): Majú zvyčajne tupé korene, jemnú dužinu, sú sladšie a menej vhodné na dlhodobé skladovanie. Zberajú sa ako prvé.
- Stredne skoré odrody: Napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'.
- Neskoré odrody: Sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa na jeseň. Majú väčšie, tmavšie korene, výraznú chuť a hrubšiu šupku.
Pestovanie mrkvy obyčajnej
Výsev
Mrkvu vysievame najčastejšie na jar, od marca do apríla, priamo do záhonu. Semienka sejeme do hĺbky 2 - 3 cm. Riadky by mali byť vzdialené 30-40 cm. Na 10 m² potrebujeme približne 3 - 4 g osiva. Výsev mrkvy je možné realizovať aj na jeseň, koncom novembra, aby semená klíčili až na jar. Pôda by v tomto prípade nemala byť zamrznutá.
Pôda a stanovište
Mrkva preferuje ľahkú, hlinitopiesočnatú pôdu, dobre priepustnú a bohatú na humus. Pôda by mala byť dobre prekyprená a prehnojená pred výsadbou, pretože počas vegetácie sa mrkva zvyčajne nehnojí. Mrkva je náročná na prostredie, pričom teplota ovplyvňuje klíčenie, rast, chuť a kvalitu koreňov. Optimálna teplota pre rast mrkvy je 9 - 12 °C, pričom teploty 15 - 18 °C podporujú vyfarbovanie a tvorbu karotenoidov. Osivo začína klíčiť pri 5 °C. Mrkvu je najlepšie vysievať do piesočnato-hlinitých a hlinito-piesočnatých pôd, ľahkých, štruktúrnych a s minimálnym množstvom kameňov, do II. pestovateľskej trate.
Prečítajte si tiež: Prečo jesť čiernu mrkvu?
Starostlivosť počas vegetácie
Po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeníc je potrebné mrkvu vyjednotiť. Počas vegetácie je dôležité pravidelné zavlažovanie a odburiňovanie. V prvých fázach rastu je mrkva náročná na vlahu, preto je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, najmä v čase klíčenia a tvorby koreňov. Porast je potrebné udržiavať čistý od buriny. Vysiatu plochu je možné nakryť bielou netkanou textíliou, aby bola chránená a na jar sa podporilo klíčenie.
Zber
Doba zberu závisí od odrody. Skoré odrody sa zberajú už v júli, 2-3 mesiace po jarnom výseve. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň, od septembra do októbra.
Skladovanie
Na uskladnenie sú vhodné iba neskoré odrody. Po vybratí mrkvy zo zeme odstránime vňať a korene očistíme od hliny. Mrkvu necháme preschnúť na chladnom, suchom a vetranom mieste. Potom ju uložíme do debien a zasypeme pieskom. Debny s mrkvou skladujeme v tmavej pivnici s teplotou 0-4 °C a dobrou ventiláciou.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne je možné, ak máme dostatočne hlboké nádoby, aspoň 40 cm vysoké. Môžeme použiť aj debny s hĺbkou 50 cm, naplnené záhradníckym substrátom. Na balkónové pestovanie sa odporúčajú skôr skoré a drobnejšie odrody.
Odrody mrkvy
Existuje množstvo odrôd mrkvy, ktoré sa líšia dobou zrenia, tvarom, farbou a chuťou. Medzi obľúbené odrody patria:
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
- Caltona: Neskorá, vysokoúrodná odroda s veľkými, šťavnatými a sladkými koreňmi. Vhodná na priamu konzumáciu, spracovanie aj dlhodobé skladovanie.
- Nantes 2: Skorá odroda, vhodná na rýchlenie vo fóliovníkoch, skleníkoch a pareniskách. Má jemnú, chutnú a sýto sfarbenú dužinu.
- Nantes 3: Výborne sa hodí na pestovanie od leta do jesene. Vyznačuje sa výbornou výnosnosťou a tvarovou vyrovnanosťou.
- Karotina: Poloskorá odroda, vhodná na rýchlenie i poľné pestovanie. Dužina je sladká, intenzívne sfarbená a obsahuje veľa karoténu.
- Olympia: Tradičná kvalitná výnosná neskorá odroda s veľmi dobrou skladovateľnosťou.
- Rubína: Dlhé korene sa vyznačujú dužinou s výbornou chuťou, intenzívnym sfarbením a vysokým obsahom karoténov. Je odolná proti vybiehaniu do kvetu, praskaniu a vetveniu koreňov.
- Flakkee 2: Neskorá odroda s hrubým koreňom, ktorý dorastá až do dĺžky 25 cm. Je intenzívne oranžovo sfarbený s ľahším jadrom a skvelou chuťou. Je nenáročná na pestovanie aj v menej výživných pôdach.
- Purple Haze: Zaujímavá odroda s temne fialovou farbou a žíhaním.
- Kráska: Výnosná, poloskorá karotka pre letné až jesenné pestovanie. Vytvára dlhé, tenké, valcovité, tupo zakončené korene s dobrým vnútorným vyfarbením.
Ďalšie odrody:
- Neskorá hybridná odroda mrkvy typu Flakkee s oranžovou až jemne červenou farbou.
- Neskorá odroda typu Berlikum s dlhým koreňom (20-22 cm), hladkým, valcovitým s polotupým až tupým zakončením. Má vysokú odolnosť proti škvrnitosti listov a proti praskaniu koreňov.
- Neskorá odroda mrkvy typu Flakkee s veľmi dobrou skladovateľnosťou. Korene sú dlhé 23-25 cm, pekne vyfarbené s hladkým povrchom.
- Poloskorá odroda nantézskeho typu. Korene sú dlhé 18-20 cm, valcovitého tvaru s tupým zakončením.
- Neskorá, veľmi výnosná mrkva typu Flakee vhodná na zimné skladovanie. Koreň je valcovitý, v dolnej časti sa zužuje.
- Kvalitná karotka určená pre priamy konzum a krátkodobé skladovanie.
- Neskorá až veľmi neskorá odroda na jesenné pestovanie. Korene sú dlhé, prevažne s tupo špicatým zakončením a stredne intenzívnym oranžovým vonkajším aj vnútorným sfarbením.
- Poloskorá odroda typu Chantenay, určená na priamy konzum, konzerváciu i strednodobé skladovanie. Koreň je krátky, trojuholníkovitý s tupým zakončením a dĺžkou 11-13 cm.
- Odroda nantézskeho typu vhodná na priamy konzum, kuchynskú úpravu, konzerváciu a z neskorých výsevov aj na skladovanie. Koreň je dlhý 18-20 cm.
Nutričná hodnota a význam mrkvy
Mrkva je bohatá na vitamíny a minerály, ako je betakarotén (provitamín A), vitamíny B, C, K, ako aj minerály, ako je draslík, vápnik a železo. Obsahuje aj selén, vitamín E a zinok. Vďaka vysokému obsahu β-karoténu, ktorý je prekurzorom vitamínu A, má mrkva nezastupiteľné postavenie v ľudskom organizme. Vitamín A je dôležitý pre zrak, zdravú pokožku a silný imunitný systém. Má tiež antioxidačné účinky a podporuje tvorbu spermií u mužov a vývoj plodu u tehotných žien. Konzumácia mrkvy sa odporúča aj počas diéty na chudnutie. Varená mrkva zabezpečuje účinnejšie vstrebávanie karoténov do tela.
Zaujímavosti o mrkve
- Mrkva, vo forme, v akej ju poznáme, vznikla krížením divorastúcich foriem v oblastiach Strednej Ázie.
- Odrody oranžového typu pochádzajú z Holandska, Anglicka a Francúzska zo 17. storočia.
- V minulosti bola mrkva symbolom zdravia a liekom pre choré oči.
- Mrkva je obľúbenou zeleninou nielen u detí, ale aj u dospelých.
Prečítajte si tiež: Polievka z hlávkovej kapusty