Mrkva obyčajná (Daucus carota) je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších koreňových zelenín na svete. Patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae), a je teda príbuzná s petržlenom, kôprom či anízom. Hoci je mrkva dvojročná rastlina, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná plodina pre svoj chutný a na živiny bohatý koreň. V prvom roku rastlina vyraší vňať a koreň, ktorý výrazne zdužnatie a ukladá živiny.
Charakteristika mrkvy obyčajnej
Mrkva obyčajná (Daucus carota) je zelenina bohatá na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty.
Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov:
- Mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota): pôvodná, nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode.
- Mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus): pestovaná forma, ktorá je dostupná v rôznych odrodách.
Medzi záhradníkmi sa odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.
Dvojročná bylina dorastá do výšky 30 až 80 cm. Stonky má ryhované a štetinaté, listy perovito zložené, horné sediace so zreteľnými pošvami. Kvety sú biele, žltkasté alebo ružovkasté, usporiadané do okolíkov, počas kvitnutia rozostreté, pri dozrievaní plodov skrútené dovnútra.
Prečítajte si tiež: Prečo jesť čiernu mrkvu?
Pestovanie mrkvy
Výsev
Mrkvu vysievame najčastejšie na jar, približne v marci až apríli, priamo do záhonu. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme.
- Termín výsevu: Od februára do júna, podľa odrody. Skoré odrody je možné vysievať už vo februári do pareniska alebo skleníka. Priamy výsev na záhon sa odporúča od marca do mája. Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar.
- Hĺbka výsevu: 1-2 cm
- Vzdialenosť riadkov: 15-30 cm
- Spon: Po vzídení osiva začnite pravidelne kypriť priestor medzi riadkami a sadenice postupne jednoťte, aby ste dosiahli čo najvyššie výnosy. Po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť.
Stanovisko a pôda
Najlepším miestom na vegetáciu mrkvy sú záhony so stredne ťažkou pôdou umiestnené na slnečnom stanovisku. Mrkva preferuje slnečné a priestranné stanovisko s nekamenistou a priepustnou pôdou bohatú na vápnik a humus. Kamenité a premokrené štruktúry nie sú pre pestovanie mrkvy dobré - koreň sa v týchto podmienkach vetví, prípadne býva postihnutý hnilobou.
Pred jarným výsevom pôdu najprv riadne spracujte. Pred samotným kyprením nezabudnite na pridanie kompostu ako zdroja živín. Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.
Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy.
Starostlivosť počas vegetácie
- Zálievka: Narastené jedince zalievajte striedmo, aby ste ich uchránili pred hnilobou.
- Kyprenie pôdy a odstraňovanie buriny: Vyžadujú pravidelnú zálievku a vyplievanie buriny. Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Pri hustom výseve po čase pretrháme, aby mala dostatok priestoru na vývin.
- Hnojenie: Mrkva bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov.
- Ochrana pred zelenaním hláv: Zelenaniu hláv koreňovmožno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní.
Zber
Skoré typy môžete žať už od 8. týždňa po vysadení, zatiaľ čo neskoré typy potrebujú niekedy až 11 týždňov. Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia. Spodné listy by sa mali začať zafarbovať do žlta a celá vňať mierne poklesne.
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou. Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa.
Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.
Uskladnenie
Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Pestovanie v nádobách
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Odrody mrkvy
Existuje množstvo odrôd mrkvy, ktoré sa líšia dĺžkou vegetačnej doby, tvarom, farbou a chuťou koreňa.
Prečítajte si tiež: Polievka z hlávkovej kapusty
- Skoré odrody: LYSA, Premium Marquette
- Stredne skoré odrody: Marquette, Jolana F1
- Neskoré odrody: Dolanka
- Ďalšie odrody: Pariser Markt - Parabell, Pariser Markt - Karussell, Kundulus, Konfrix, Rubin, Parmex a Planet, Bauers Kieler Rote, Lange Rote Stumpfe ohne Herz (Berlikumer, Feonia a De Frise), Juwarot, Rote Riesen (Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese)
- Farebné odrody: Purple Haze (fialová)
Ochrana pred škodcami a chorobami
Nebezpečným škodcom sú larvy pochmurnatky mrkvovej. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová. Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.
Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti.
Využitie mrkvy
Mrkva má všestranné využitie v kuchyni. Konzumuje sa surová, varená, pečená, dusená alebo ako súčasť rôznych jedál. Používa sa do polievok, šalátov, príloh, omáčok, štiav a dokonca aj do koláčov. Okrem kulinárskeho využitia má mrkva aj liečivé účinky.
- Podpora imunitného systému: Posilňuje imunitný systém organizmu, pomáha pri rekonvalescencii a podvýžive.
- Problémy s pokožkou: Pomáha pri kožných chorobách.
- Kardiovaskulárne zdravie: Zlepšuje krvný obeh a zabraňuje vzniku sivého zákalu. Znižuje cholesterol a riziko rakoviny pľúc.
- Tráviace problémy: Pomáha pri črevných zápaloch a proti hnačke u detí.
- Oči: Zlepšuje zrakovú ostrosť.
- Ďalšie účinky: Používa sa pri zápaloch močových ciest, ťažkostiach s močením aj pri poruchách látkovej výmeny. Podporuje chuť do jedla a napomáha zachovávať zuby a štruktúru kostí.