Čo si kúpite za peniaze a čo nie? Pohľad na hodnoty a konzumnú spoločnosť

Rate this post

Je bežné počuť, že si za peniaze nemôžete kúpiť šťastie, no moderná spoločnosť je silne ovplyvnená konzumným spôsobom života. Čoraz častejšie sa zamýšľame nad tým, aké potraviny vlastne jeme a ako sa stravujeme. Vzhľadom na to, že potraviny od začiatku roka zdraželi, je otázka hodnoty peňazí v kontexte našich potrieb o to aktuálnejšia. Naozaj si môžeme kúpiť všetko, po čom túžime?

Potraviny a peniaze

Používame peniaze na nákup potravín, ktoré sú nevyhnutné pre naše prežitie. Avšak, ako uvádza K.P., množstvo vyhodeného jedla má priamy dopad na životné prostredie. "Nepredané jedlo stojí za 8 % svetových emisií oxidu uhličitého", čo je alarmujúce. Priemerný Slovák vyhodí ročne 111 kíl potravín, čo je síce pod priemerom Európy (186 kíl), no stále ide o vysoké číslo, s ktorým sa dá niečo robiť.

Plánovanie nákupov ako prevencia plytvania

K.P. odporúča plánovať si nákupy, pozrieť sa, čo už máme doma a nakúpiť len to, čo potrebujeme. Taktiež radí nenakupovať zbytočne veľké množstvá potravín, aj keď sú v akcii. M.G. zdôrazňuje, že zásady správneho nakupovania sú rozhodujúce pre zníženie potravinového odpadu.

Dátum spotreby vs. dátum minimálnej trvanlivosti

Dôležité je rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Až tretina ľudí na Slovensku nerozlišuje medzi týmito dvoma dátumami, čo vedie k zbytočnému vyhadzovaniu potravín. K.P. odporúča zamerať sa na slovné spojenie "minimálna trvanlivosť", ktoré naznačuje, že potravina je dobrá minimálne do daného dátumu, no pravdepodobne aj po ňom.

Zdravie a peniaze

"Zdravie si kúpiť môžeš. Teda vo väčšine prípadov. Môžeš si zaplatiť lepšiu zdravotnú starostlivosť = lepšie zdravie," píše sa v jednom z komentárov. Avšak, ako uvádza M.G., poľnohospodárstvo patrí k jednému z najväčších znečisťovateľov a ak potraviny skončia v smetnej nádobe, celý proces stráca zmysel.

Prečítajte si tiež: Vplyv pálivého na plod

Ekologické poľnohospodárstvo ako riešenie

M.G. odporúča zaujímať sa o to, akým spôsobom boli potraviny dopestované a zvýhodňovať nákup z ekologických poľnohospodárstiev a fariem, kde je vznik potraviny šetrný ku klíme.

Šťastie a peniaze

"Šťastie si kúpiš, i keď iba dočasné," tvrdí jeden z diskutujúcich. Avšak, ozajstné šťastie sa nedá kúpiť. To "šťastie", čo sa dá kúpiť, je len falošný, krátkodobý pocit šťastia, je to skôr radosť, uspokojenie nejakej sebeckej túžby.

Minimalizmus ako cesta k spokojnosti

Minimalizmus je životný štýl, ktorý presadzuje myšlienku, že menej je viac. Tento prístup sa zameriava na znižovanie množstva prebytočných vecí a koncentruje sa skôr na to, čo je naozaj dôležité. Minimalizmus je postavený na 4 základných tézach: redukcia majetku, kvalita nad kvantitu, zameranie na zážitky a uvedomenie si vlastných potrieb.

Láska a peniaze

"Lásku si nekúpiš," zhodujú sa mnohí. Aj keď ti k tomu môžu peniaze dopomôcť, nakoľko ľudia, alebo ženy, idú radšej za mužom, ktorý nejak vyzerá (vyzerá na to, že má peniaze). Ale to je prirodzené, lebo nadobúdajú pocit, že muž je schopný.

Hlinený dukát ako symbolická pomoc

Diecézna charita Žilina prináša projekt Hlinený dukát, ktorý ponúka verejnosti možnosť pomôcť s láskou a s rozumom, bez obáv zo zneužitia darovanej pomoci. Týmto symbolickým platidlom môže verejnosť podporiť chudobných ľudí.

Prečítajte si tiež: Stravovanie našich predkov: Paleo

Kvalita potravín a nákupné správanie

Na Slovensku sa často hovorí o kvalite potravín a o tom, či sme odpadkovým košom Európy. Ľ. Jahnátek uvádza, že zabezpečujeme len 46 percent potravín, čo znamená, že ročne Slováci vynakladajú zhruba 4 miliardy eur na dovozové potraviny.

Obchodné reťazce a kvalita potravín

Ľ. Jahnátek tvrdí, že 80 percent potravín na Slovensku realizujú obchodné reťazce, ktoré majú vlastnú obchodnú politiku na kvalitu a cenu výrobkov. Obchodné reťazce často tlačia výrobcu a dávajú mu podmienky kvalitatívne, aby boli v podstate ešte ako tak splniteľné z hľadiska nejakej tej kvality, ale hlavne aby boli lacné.

Slovenská vs. zahraničná kvalita

J. Bíreš uvádza, že aj u nás sa dajú kúpiť párky, kde je 10 percent svalovej bielkoviny a dajú sa kúpiť párky, kde je 80 percent. Čiže zákazník sa musí rozhodnúť a to isté platí aj o tej šunke. Aj u nás je šunka, ktorá obsahuje 90 percent svalovej bielkoviny od slovenského výrobcu.

Prečítajte si tiež: Praktické rady pre hospodárenie s potravinami