Špenát je obľúbená listová zelenina, ktorá je cenená pre svoje nutričné hodnoty a všestranné využitie v kuchyni. Pestovanie špenátu je pomerne jednoduché a vhodné aj pre začiatočníkov. Či už máte záhradu, balkón alebo len parapet, špenát vám môže poskytnúť čerstvé a zdravé listy na varenie po celý rok. Stačí dodržať základné pravidlá a tešiť sa z bohatej úrody! V tomto článku sa dozviete všetko o presádzaní a pestovaní špenátu, od výberu správneho stanovišťa až po zber úrody.
Výber odrody špenátu
Existuje niekoľko odrôd špenátu, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a vhodnosťou pre rôzne pestovateľské podmienky. Medzi najobľúbenejšie patria:
- Špenát siaty Matador: Vhodný na celoročné pestovanie, vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
- Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám.
- Špenát Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
- Špenát novozélandský: Má tmavé zelené, mäsité a krehké lístky, ktoré môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúčame ju vysievať v apríli.
Stanovisko a pôda
Špenát preferuje slnečné až polotienisté stanovisko s dobre priepustnou a humóznou pôdou. Najlepšie sa mu darí v mierne kyslej až neutrálnej pôde. Je pomerne nenáročný na pôdu, ale neznáša kyslé ani veterné polohy. Pôdu je dobré udržiavať mierne vlhkú, ale nie premočenú.
Výsev a presádzanie špenátu
Semená špenátu môžete vysievať priamo do pôdy od skorej jari (marec - apríl) alebo na jeseň (september - október). Pre jarný zber sa vysieva už v marci. Mnohí začínajúci pestovatelia si kladú otázku: Koľko času od výsevu uplynie, kým budeme môcť zbierať plodiny ako sú paradajky, paprika, bylinky či šalát? Vegetačná doba je veľmi dôležitý údaj. Uvádza čas, ktorý rastlina potrebuje od výsevu do zberu. Počíta s optimálnymi podmienkami, pričom berie do úvahy aj nižšie teploty, napríklad pokles takmer k nule na jarných záhonoch, ktoré rast spomalia.
Semená sa sadia do riadkov s rozostupom 20 - 30 cm a hĺbkou 1 - 2 cm. Po vzídení rastlín je potrebné ich pretrhať, aby medzi nimi zostala vzdialenosť aspoň 10 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm.
Prečítajte si tiež: Grilovanie v Senci a okolí
Ak sa rozhodnete vypestovať vlastný špenát, nachystajte si najskôr menší kvetináč na sadeničky. Semienka zasejte približne 2 cm hlboko. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm.
Doba klíčenia semien závisí od teploty. Semená špenátu klíčia aj pri veľmi nízkych teplotách (od 4 °C), ale aj pri vysokých. Najlepšia teplota na pestovanie špenátu sa pohybuje v rozpätí 10 - 27 °C.
Starostlivosť o špenát
Pravidelné pletie a kyprenie pôdy podporuje rast špenátu. Dobre odvodnená pôda je najdôležitejší faktor pre optimálny rast špenátu v kvetináči. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Dôležité je mať kvetináč s dierkami, aby mala prebytočná tekutina kadiaľ odtekať.
Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov.
Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Dni sú kratšie a slnko menej intenzívne, takže rastlinky znesú aj pobyt na priamom slnku. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni.
Prečítajte si tiež: Správne skladovanie polievky
Pestovanie špenátu v kvetináčoch si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Pravidelné zalievanie, hnojenie a správna pôda sú kľúčom k bohatej úrode.
Zber a skladovanie špenátu
Prvé listy sa dajú zbierať už 4 - 6 týždňov po výseve. Špenát sa môže zberať postupne, odtrhávaním vonkajších listov, alebo celou rastlinou. Zber je rovnaký ako pri pestovaní v záhrade - priebežné odtrhávanie listov podporuje ďalší rast.
Špenát môžete zbierať v dvoch fázach: ako baby špenát a ako zrelý špenát. Špenát je pripravený na zber po 37 - 50 dňoch po vyklíčení, v závislosti od podmienok pestovania a od kultivaru. Baby špenát alebo mladý špenát treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Môžete si ho však pripraviť aj na teplo, no tepelnou úpravou prídete o cenné látky. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu. Zrelý špenát sa zbiera ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.
Špenát sa najlepšie používa čerstvý, pre maximálnu chuť a živiny - ak ho necháte dlhšie stáť, rýchlo zvädne. Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke. Môžete ho dať zamraziť, nijako mu tým neuškodíte, keďže sa bude aj tak tepelne upravovať.
Tipy a triky pre úspešné pestovanie špenátu
- Výber kvetináča: Na pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 až 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč.
- Pôda: Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy. PH pôdy musí byť neutrálne.
- Zálievka: Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam.
- Hnojenie: Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj.
- Ochrana pred škodcami: Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Ak chcete chrániť vaše zeleninové kultúry, mali by byť po nasadení alebo výsadbe chránené pomocou sieťky na zeleninu pred larvami kvetárkovitého hmyzu, vŕtavky mrkvovej a cibuľovej mušky.
Špenátové recepty
Špenát je všestranná surovina, ktorú môžete použiť v mnohých receptoch. Tu je niekoľko tipov:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o potravinách zvyšujúcich tlak
- Trojfarebné cestoviny s pestom z baby špenátu: Vhodné pre deti od ôsmeho mesiaca života.
- Cestoviny so špenátom a syrom: Klasika, ktorú neodmietne nikto v domácnosti.
- Špenátové cestoviny plnené ricottou a kuracím mäsom: Vhodnou cestovinou na tento špenátový recept sú cannelloni, veľké tučné cestoviny, ktoré sa dajú pohodlne naplniť.
- Špenátové rizoto: Jednoduché a chutné jedlo, ktoré si môžete pripraviť s čerstvým alebo mrazeným špenátom.
- Špenátová polievka: Krémová polievka plná vitamínov a minerálov.
- Špenátový prívarok: Klasický slovenský recept, ktorý sa podáva s vareným vajíčkom a zemiakmi.