V súčasnosti, keď sa zdravý životný štýl stáva čoraz populárnejším, je dôležité vedieť, ktoré potraviny môžu podporiť naše zdravie. Niektoré druhy zeleniny a bylín majú prirodzené močopudné účinky, čo znamená, že podporujú zvýšené vylučovanie vody z tela. Táto vlastnosť môže byť užitočná pri riešení problémov s opuchmi, vysokým krvným tlakom alebo pri detoxikácii organizmu. Nasledujúci zoznam predstavuje niektoré z týchto plodín a bylín.
Pohánka - zdravá alternatíva obilnín
Pohánka, často mylne považovaná za obilninu, je v skutočnosti jednoročná rastlina príbuzná rebarbore a šťaveľu. Pôvodne pochádza zo strednej a severnej Ázie, kde bola pestovaná ako plodina pre ľudí a krmovina pre hospodárske zvieratá. Na Slovensko sa dostala už v 12. storočí. Hoci z botanického hľadiska nepatrí medzi obilniny, využíva sa ako ich náhrada.
Využitie pohánky
Pohánka sa konzumuje vo forme múky (v pomere 1 diel pohánky ku 3 dielom múky), po uvarení ako náhrada ryže, alebo ako prísada do lievancov a palaciniek. Pridaním pohánkovej múky do cesta získajú pokrmy orieškovú príchuť. Konzumuje sa predovšetkým plod pohánky.
Spracovanie a nutričné hodnoty
Šupka semena pohánky je veľmi tvrdá a odstraňuje sa mechanicky alebo termicky. Mechanické odstránenie zachováva živiny, pričom krúpy majú svetlú farbu. Termické odstránenie živiny znehodnocuje a krúpy majú hnedú farbu. Pohánka je bohatým zdrojom vlákniny, vitamínov a minerálov, ako sú horčík, mangán, meď, fosfor, zinok, selén, železo a draslík. Neobsahuje skoro žiadny sodík, preto je vhodné ju kombinovať so zelenou listovou zeleninou pre zabezpečenie sodíkodraselnej rovnováhy. Pohánka obsahuje aj vitamíny B1, B2, niacín, B6, cholín, vitamín E a rutín. Rutín je bioflavonoid, antioxidant, ktorý pôsobí s vitamínom C na posilnenie obranyschopnosti organizmu, stien krvných vlásočníc a prevenciu srdcových chorôb. Hlavným zdrojom energie v pohánke sú sacharidy vo forme ľahko stráviteľného škrobu. Obsahuje tiež vysoký podiel proteínu v podobe vyváženej skladby 18 aminokyselín a kyselinu linolenovú a linolovú, ktoré znižujú LDL cholesterol. Pohánka neobsahuje lepok, preto je vhodná pre celiatikov.
Konzumácia a príprava pohánky
Ideálne je konzumovať pohánku namočenú alebo naklíčenú. Svetlú vylúpanú pohánku namočíme na noc do studenej vody a ráno vodu zlejeme. Klíčiť pohánku je možné na vlhkej vreckovke cca 1,5 dňa. Klíčky necháme vyrásť len do dĺžky samotného semena a potom použijeme do šalátov či nátierok. Nelúpanú pohánku je možné využiť na klíčenie do zelených výhonkov alebo na prípravu čaju. Zelené výhonky sú však toxické.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Recepty z pohánky
- Fašírky z pohánkovej kaše: Na masti opražíme cibuľu, pridáme pohánku a opražíme. Zalejeme vriacou vodou, osolíme a uvaríme hustú kašu. Do vychladnutej kaše pridáme strúhanku, vajcia, soľ, mleté korenie, majoránku a vymiešame. Robíme fašírky, ktoré obaľujeme v strúhanke a vyprážame.
- Zapekaná pohánka: Pohánku uvaríme vo vode ako ryžu, pridáme olej, soľ, vegetu. Pred dovarením pridáme vopred namočené ovsené vločky. Do vychladnutej zmesi pridáme nastrúhaný syr, vajíčka, cesnak a dáme zapiecť.
- Zapekaná pohánka (iný spôsob): Pohánku nasucho opražíme na panvici, zalejeme dvojnásobkom vody, pridáme vegetu, necháme zovrieť a prelejeme do zapekacej misy. Prikryjeme alobalom a pečieme v rúre.
- Pohánka s hríbami: Pohánku udusíme s cibuľou. Hríbiky dusíme na cibuľke, pridáme soľ, korenie, papriku, rascu.
Cesnak kuchynský (Allium sativum)
Cesnak kuchynský patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. Pravdepodobne pochádza zo strednej a východnej Ázie. Dnes sa pestuje na celom svete a najväčším producentom je Čína, po nej nasledujú India, Thajsko, Egypt a USA.
Pestovanie cesnaku
Cesnak kuchynský vyžaduje úrodné hlinito-piesočnaté a piesočnato-hlinité pôdy bohaté na humus a živiny. Cesnak neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom. Pôda nesmie byť ťažká, priliehavá, studená a premokrená. Cesnak je citlivý na neprevzdušnenú pôdu a neznáša pôdny prísušok po zalievaní. Pri pestovaní cesnaku sa neodporúča opakované sadenie do tej istej pôdy po sebe skôr, ako v 5 až 7 ročných intervaloch.
Zber cesnaku
Tri až štyri týždne pred zberom cesnak nezalievame. Správny čas zberu pri nepaličiakoch spoznáme podľa žltnutia priliehania vňate k pôde, pri paličiakoch podľa vzpriamenia špirálovite stočených kvetných stoniek. Ideálne je, ak dva až tri dni po podkopaní a vybratí z pôdy necháme cesnak dosušiť na poli.
Využitie cesnaku
Cesnak kuchynský má široké použitie, nielen ako zelenina, ale aj v ľudovom liečiteľstve. Má protibakteriálne účinky, napomáha vykašliavaniu pri ochorení horných dýchacích ciest. Podporuje uvoľnenie prietoku krvi, je dobrý na zníženie vysokého krvného tlaku, znižovanie hladiny tuku, cholesterolu a cukru v krvi. Má vysoký obsah vitamínov A, B1, B2 a C, znižuje riziko výskytu nádorových ochorení, pôsobí aj proti črevným parazitom. Vedecky sa uznáva použitie cesnaku na podporu liečby pri zvýšených hodnotách tuku v krvi a na prevenciu vekom podmienených cievnych zmien. V centre pozornosti stojí teda preventívna starostlivosť a spomaľovanie príznakov stárnutia.
Zaujímavosti o cesnaku
V stredovekých receptároch sa dočítame, že cesnak sa používal ako afrodiziakum. Pravdepodobne už od pradávna sa na silno zapáchajúci cesnak viazalo veľa povier, vešal sa nad dvere a do okien, aby udržal čo najďalej démonov a upírov. Egypťania verili, že cesnak im dodáva silu pri namáhavej práci (pyramídy), Gréci vyzdvihovali jeho povzbudzujúce, močopudné, antiseptické, antiastmatické, preháňavé, upravujúce nepravidelnú menštruáciu a antiparazitické účinky.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Avokádo (Persea americana)
Avokádo je vždyzelený strom, dorastá do výšky až 20 m, listy sú 12 až 25 cm dlhé. Kvety sú nevýrazné, zeleno-žlté. Plody majú hruškovitý tvar, sú 7 až 20 cm dlhé. Zrelé plody vážia od 100 g do 1 kg. Vnútri avokáda je tvrdé a okrúhle semeno o veľkosti 3 až 5 cm. Bežná ročná úroda z jedného stromu je okolo 120 avokád.
Výskyt a história avokáda
Predpokladá sa, že avokádo má už 7 tisíc rokov. Jeho chuť a priaznivé účinky však ľudstvo objavilo až oveľa neskôr. Asi 300 rokov pred naším letopočtom ho používali Aztékovia, nedali dopustiť na jeho afrodiziakálne účinky. Z Južnej Ameriky sa potom rozšírilo do celého sveta. Dnes je jeho najväčším producentom Kalifornia, no plody v našich obchodoch pochádzajú zo Španielska alebo Izraela.
Využitie avokáda
Bolo preukázané, že plody majú vplyv na krvnú hladinu cholesterolu. Konkrétne sa po podávaní stravy bohatej na avokáda už o sedem dní preukázalo u pacientov s hypercholesterolémiou zníženie celkovej hladiny cholesterolu o 17%. Taktiež bol preukázaný v krvi pokles LDL (“zlého cholesterolu”) a triglyceridov až o 22% a zvýšenie o 11% HDL (“dobrého cholesterolu”). Avokádo je veľmi tučné, obsahuje až 20% tuku, ale ide o tuky rastlinné, ktoré hladinu cholesterolu nedvíhajú. Avokádo je bohaté na vitamíny A, B, D, E, H, K, draslík, vlákninu a meď, ktorá je dôležitá pri krvotvorbe. Zrelé avokádo obsahuje až 30% rastlinného tuku, ktorý je dôležitý pre výživu a hydratáciu pokožky. Je bohaté na vitamín B6 a kyselinu listovú, ktoré podporujú produkciu serotonínu (hormónu šťastia) a melatonínu (spánkového hormónu) v mozgu. Avokádo tiež obsahuje lecitín, ktorý má blahodarný vplyv na nervovú sústavu. Avokádo sa často využíva ako prostriedok k dosiahnutiu sviežej pleti, pretože sa svojím zložením podobá ľudskému kožnému tuku a pokožka ho dokáže dobre vstrebať.
Ibiš Lekársky (Althaea officinalis)
Bylinka je známa už v Biblii. Bola súčasťou potravín a aj liečivkou. Ibiš lekársky pochádza z východného Stredomoria, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy, západnej Ázie a severnej Afriky. Hojne sa pestuje vo Francúzsku, v Belgicku a Nemecku.
Zber Ibiša lekárskeho
Zbierame koreň, listy, prípadne aj kvety a vňať pestovaných rastlín. Listy zbierame postupne, teda viac krát, keď rastlina kvitne, okrem roku, keď chceme vybrať koreň.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Využitie Ibiša lekárskeho
Sliz, nachádzajúci sa v koreni (30%), v listoch a v kvetoch, pôsobí utišujúco, proti kašľu a aj ako preháňadlo. Maceráty z koreňov majú vyššie liečivé, resp. protizápalové účinky, ktoré možno prirovnať ku dexametazónu (kortikoid). Polysacharidy v koreni posilňujú imunitný systém. Kvety, listy aj korene sa používajú vonkajškovo na popraskanú kožu, odreniny, štípance od hmyzu a na zápaly ústnej duriny. Vnútorne sa odporúčajú na kŕčovitý zápal hrubého čreva a bežný kašeľ.
Ibištek Krvavý (Hibiscus sabdariffa)
Ibištek krvavý je druh pôvodný Hibiscus, ktorý sa používa na výrobu lykových vlákien. Jedná sa o ročné alebo viacročné byliny. Známejší je však ako čajovina.
Využitie Ibišteka krvavého
Ibištek má antihypertenzívne vlastnosti. V prvom rade sa rastlina pestuje pre produkciu lykového vlákna zo stonky rastliny. Vlákno môže byť použité ako náhrada klasickej juty pri výrobe vrecoviny. Ibištek, konkrétne Rosella bol použitý v ľudovej medicíne ako diuretikum, mierne preháňadlo a liečbu srdcových a nervových ochorení a rakoviny. Červené kalichy rastliny sú vyvážané do Ameriky a Európy, kde sú používané ako prírodné farbivá potravín. Zelené listy sa používajú ako pikantná náhrada špenátu. Vo východnej Afrike je kalich ibišteka nazývaný Sudánsky, je čaj na zmiernenie kašľa. Šťavy so soľou, korením sa používajú ako liek na namrzenosť. Nahriate listy sa používajú na praskliny na nohách a na vredy (na urýchlenie dozrievania). Krém vyrobený z listov sa používa na vredy a rany. Semená nahrádzajú diuretiká a tonikum (olej uzdravuje rany na ťavách).
Jarabina Vtáčia (Sorbus aucuparia)
Jarabina vtáčia rastie vo svetlých lesoch alebo ich okrajoch, na pastvinách od nížin až do výšky 2000 m. Rastie v horských lesoch, vo vyšších polohách je často umelo vysádzaná do alejí a parkov. Na Slovensku rastie asi 10 druhov jarabín; nie však všetky majú jedlé plody - najvýznamnejším zastúpeným druhom je však j. vtáčia a oskoruša.
Zber Jarabiny vtáčej
Predmetom zberu sú zrelé červené a nepoškodené plody (október - november); sušia sa rýchlo, najlepšie umelým teplom, aby si zachovali pôvodnú farbu.
Využitie Jarabiny vtáčej
Plody jarabiny obsahujú viacero organických kyselín, cukor, trieslovinu, pektín, vitamíny P a C a karotén, ktorý dáva malviciam koralovočervenú farbu. Pre vysoký obsah vitamínu sa jarabina odôvodnene nazýva citrónom severu. Niektoré typy kultúrnej jarabiny majú až 180 mg vitamínu C, ktorý sa do značnej miery zachováva aj v sušených plodoch. Priaznivo ovplyvňuje hormonálnu sféru, hlavne pri hypofunkcii. Vhodné pre úpravu menštruačného cyklu, sterilitu, klimakterické problémy. Veľmi dobré skúsenosti majú ženy s extraktom, ktorý obsahuje látky veľmi podobné ženským hormónom. Spolu s jarabinou oskorušovou likvidujú cysty. Droga pôsobí priaznivo na niektoré chronické obličkové choroby. Plody povzbudzujú činnosť tráviacich ústrojov, upravuje sa nimi vyprázdňovanie čriev. Okrem planej jarabiny vtáčej s trpkými kyslými malvicami sa pestuje aj jej ušľachtilejšia odroda. Sladké, väčšie malvice sú vhodné aj na zaváranie.
Húževnatec Jedlý (Lentinula edodes) - Shiitake
Húževnatec jedlý (Shiitake) je jedlá huba pôvodom z východnej Ázie. Vo svete je veľmi obľúbená pre svoje využitie v kuchyni, hlavne v čínskej a v ďalších orientálnych kuchyniach. Dnes sa už s úspechom pestuje aj mimo východnej Ázii. Názov shiitake je prebraný z japončiny, kde výraz znamená Shii huba, čo v nepresnom preklade znamená "rastúca huba na strome". Číňania jej hovoria xiānggū (voňavá huba), alebo dōnggū (zimná huba).
Využitie Húževnatca jedlého
Podľa celého radu výskumov shiitake pôsobí veľmi priaznivo na ľudské zdravie a boli zistené mnohé liečivé účinky. V Japonsku je rozšírený názor, že pravidelné užívanie tejto huby predlžuje život. Obsahuje okrem iného pre ľudský organizmus všetkých osem nevyhnutných aminokyselín. Polysacharidy (lentinin) s látkami bielkovinovej povahy (interferon a interkinin) majú význam v imunitnom systéme organizmu. Zabraňujú množeniu vírusov a podporujú imunitné reakcie tela. Výťažky z tejto huby znižujú deštrukčnú činnosť vírusu HIV na bunku za súčasnej podpory imunity. Lentinin stimuluje T-bunky, ktoré zvyšujú účinnosť makrofágov (buniek schopných pohlcovať cudzorodé materiály) majúcich významnú úlohu pri riadení imunity. S shiitake boli dosiahnuté veľmi dobré výsledky pri liečení zhubných nádorov (sarkómov - rakoviny), užíva sa tiež na zníženie toxických účinkov chemoterapie a rádioterapie na zdravé tkanivá a celkové posilnenie imunity. Obsahujú aj betaglukán (polysacharidy). Dajú sa použiť i ako korenie do zeleninového jedla, do polievok a náplní mäsových taštičiek.
Krušina Oľšová (Frangula alnus)
Krušina oľšová je ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje v Európe a Ázii. Jej kôra má preháňavé účinky a tradične sa používa na liečbu zápchy. Kôra sa používa ako preháňadlo a podporuje vylučovanie žlče.
Imelo Biele (Viscum album)
Zber Imela bieleho
Pri zbere sa nerobí rozdiel od výskytu; predmetom zberu v decembri je vňať, zbierajú sa olistené mladé konce konárikov do hrúbky 5 mm v zimných mesiacoch (december až február); zber však je možné robiť prakticky celý rok. Sušia sa vo zväzkoch na vzdušných a suchých miestach prirodzeným teplom pod 40 stupňov (platí aj pre umelé teplo).
Využitie Imela bieleho
Imelo má najlepší vplyv na celkovú funkciu žliaz, preto sa uprednostňuje ako prostriedok na povzbudenie látkovej výmeny. Súčasne tak dobre vplýva na brušnú slinivku, že po dlhodobej čajovej kúre sa celkom stratí príčina vzniku cukrovky. Ľudia, ktorí trpia na chronické poruchy látkovej výmeny, by mali skúsiť aspoň pol roka pravidelne piť imelový čaj. Imelo evidentne pôsobí aj vtedy, keď je narušená hormonálna funkcia. Imelo sa používa aj ako prostriedok zastavujúci krvácanie. Keď vtiahneme do nosa studený imelový čaj, zastaví nám krvácanie, pomáha aj pri krvácaní z pľúc či z čriev; pôsobí aj pri týfuse a úplavici. Imelo je uznávaný prostriedok mimoriadne pôsobiaci na srdce a krvný obeh. Pri ťažkých poruchách krvného obehu treba vždy odporučiť imelo. Táto rastlina normalizuje fungovanie celého tela, zdá sa nám nepredstaviteľné, že vysoký tlak znižuje a nízky dvíha. Tým sa nepokojné srdce utíši a činnosť srdca zlepší. Zmiznú všetky sprievodné znaky súvisiace s narušeným krvným tlakom, ako sú návaly krvi do hlavy, pocity závratu, šum v ušiach, poruchy zraku atď. Zlepšuje sa celkový stav človeka a vráti sa mu radosť zo života.
Ďalšie plodiny s močopudnými účinkami
Okrem uvedených plodín existuje mnoho ďalších, ktoré majú močopudné účinky. Ovocné a zeleninové šťavy nám dokážu v boji proti mnohým ťažkostiam skutočne pomôcť. Navyše sa cítime plné energie a svet vnímame v pestrejších farbách. Neodporúča sa však, aby sme ovocie miešali so zeleninou, okrem jabĺk a mrkvy. Táto kombinácia je totiž veľmi zdravá, najmä s pridaním citrónovej šťavy.
- Zápcha - najlepšie ju odstránia jablká, ale pomôže aj šťava zo sliviek, fíg, špenátu, mrkvy, pomaranča a ananásu.
- Posilnenie imunity - čím viac druhov ovocia a zeleniny striedame, tým lepšie si posilníme obranyschopnosť organizmu.
- Proti stresu - dobré sú šťavy z hrušiek, banánov, červeného melóna, čučoriedok, čiernych ríbezlí, ale aj zeleru.
- Menštruačné ťažkosti - najmä bolestivé kŕče zmiernia a upokoja šťavy z uhoriek, malín, melónov a sliviek. Zároveň pomôžu nahradiť úbytok železa.
Pri príprave štiav dávame obyčajne prednosť ovociu, pretože je sladšie.
- Hlávkový šalát - okrem iného je bohatý na železo, a vďaka magnéziu zase podporuje nervový systém.
- Cvikla - je lacný a vynikajúci zdroj vitamínov A, C, niacínu a draslíka.
- Uhorky - sú bohaté na vitamíny A a C, okrem toho majú močopudné a čistiace účinky.
- Mrkva - obsahujú vitamíny A, B, C, D a E, niacín a draslík.
- Zeler - je bohatý na vitamíny A a C, magnézium a železo, ktoré je dôležité pri tvorbe krvi. Môžeme ho kombinovať s mrkvou a citrónovou šťavou.