Výživa dojčiat materským mliekom do troch mesiacov: komplexný sprievodca

Rate this post

V prvých troch mesiacoch života dieťaťa zohráva výživa zásadnú úlohu pri podpore jeho rastu a vývoja. Materské mlieko sa všeobecne považuje za ideálnu výživu pre dojčatá v tomto období, pretože poskytuje všetky potrebné živiny, protilátky a enzýmy, ktoré dieťa potrebuje. Tento článok podrobne skúma výhody materského mlieka, odporúčania pre dojčenie a riešenie bežných problémov s výživou dojčiat v prvých troch mesiacoch.

Výhody materského mlieka

Materské mlieko je jedinečné a komplexné, obsahuje viac ako 400 živín, ktoré sa v umelom mlieku nenachádzajú. Medzi tieto živiny patria tuky, ktoré poskytujú materiál na výstavbu myelínu, izolačného obalu okolo nervových vláken. Materské mlieko je dokonale prispôsobené meniacim sa potrebám pri vývoji ľudského mozgu. Okrem toho obsahuje primerané množstvo cholesterolu (ani priveľa, ani primálo) a cholesterol podporuje rast mozgu. Umelé mlieko obsahuje málo alebo žiaden cholesterol. Materské mlieko je tiež bohatšie na ostatné živiny, ktoré napomáhajú vývoju mozgu. Laktóza, hlavný zdroj uhľohydrátov v materskom mlieku, je cukor, ktorý má mozog najradšej. Niektoré druhy umelých mliek laktózu vôbec neobsahujú. Ďalej je tu taurín, bielkovina veľmi potrebná pri vývoji mozgových štruktúr.

Okrem nutričných výhod pomáha dojčenie vytvárať silné puto medzi matkou a dieťaťom. Dojčiaca matka bude pravdepodobne starostlivejšie a prirodzenejšie odpovedať na potreby a plač svojho dieťaťa, pretože sa naštartuje jej hormonálny mozog. Keď dieťa plače, prietok krvi v prsníkoch sa zvýši a ona pocíti neodolateľnú biologickú túžbu zdvihnúť a pestovať svoje dieťa. Čím častejšie dieťa pestuje, tým sa hladina materinských hormónov (prolaktínu a oxytocínu) zvyšuje. Sú to biologickí poslovia, ktorí putujú z matkinho mozgu a ovplyvňujú spôsob, akým sa správa k dieťaťu.

Odporúčania pre dojčenie

Štúdie dokazujú, že dojčené deti jedia častejšie ako deti kŕmené umelým mliekom, u ktorých je pravdepodobnejšie kŕmenie podľa rozvrhu. Je pravdepodobnejšie, že dojčené deti spia celú noc alebo aspoň časť noci s matkou v spoločnej posteli. Laktácia konzultantka hovorí matke: „Máte šancu poskytnúť dieťaťu najlepší možný štart do života, a to prostredníctvom špeciálneho puta dojčenia. Skvelé výhody pre vás a vaše dieťa vydržia celý život.“

Riešenie bežných problémov

Počas prvých troch mesiacov sa môžu vyskytnúť problémy s výživou dojčiat, ako sú kolika, reflux a alergie. Je dôležité poradiť sa s lekárom, aby sa vylúčili akékoľvek základné zdravotné ťažkosti. V niektorých prípadoch môže byť potrebné vylúčiť určité potraviny zo stravy matky, ak sa u dieťaťa objavia alergické reakcie.

Prečítajte si tiež: Všetko o rozmnožovaní rýb

Nosením k inteligencii

Čím viac bábätká nosíme, tým menej plačú. Nuž a bábätká, ktoré nie sú ukričané, majú viac času a energie na rast a učenie. Z neurologického hľadiska je dôvodom pohyb, ktorému sa prispôsobujú. Nosené deti vydržia dlhšie bdieť v stave pokojnej pozornosti, kedy sú najspokojnejšie a najschopnejšie interakcie s prostredím. Nervový systém novorodencov je v novom prostredí rozladený. Musia sa adaptovať na život mimo maternice. Ak ich nikto nedrží, rozhadzujú rukami, prehýbajú chrbátiky a vyzerajú nespokojne. Ďalší prínos nosenia v šatke spočíva v tom, že deti dostávajú viac rodičovskej pozornosti, viac reagujú s prostredím, čo podporuje vznik väčšieho množstva prepojení v mozgu. Podľa zverejnených vedeckých štúdií, nosené deti preukazujú lepšiu vizuálnu a zvukovú pozornosť. Stav tichej pozornosti dáva rodičom viac možností na interakciu s dieťaťom. Ak v nosiči pozerajú dopredu, majú široký výhľad na okolie- môžu si prezerať svet. Učia sa vyberať si- sústredia sa na to, čo si prajú vidieť a prehliadajú to, čo vidieť nechcú. Dieťa sa v náruči zaneprázdeného rodiča naučí veľa. Mozog dieťaťa rastie a vyvíja sa podľa toho, aké podnety vplývajú na nervovú sústavu. Nervy sa rozrastajú a navzájom prepájajú. Nosenie pomáha detskému mozgu vytvárať správne prepojenia. Pretože dieťa je intímne spojené so svetom svojho rodiča, zúčastňuje sa na všetkom, čo sa okolo neho deje. Pretože spoločnosť už vie doceniť vplyv nosenia detí na ich intelektuálny rozvoj, každý čerstvý rodič by mal dostať informácie o tomto umení.

Komunikácia s dieťaťom

Matky sa nemusia učiť, ako sa k dieťaťu prihovárať. Sú prirodzené. Keď hovoria so svojimi deťmi, inštinktívne používajú radostnú materskú reč a mimiku. Zvyšujú tón reči, s-p-o-m-a-ľ-u-j-ú tempo a Z-V-Ý-R-A-Z-Ň-U-J-Ú hlavné slabiky. Všimnite si, že keď so svojím dieťaťom hovoríte, zapájate celú mimiku. Pri rozprávaní naširoko otvárate ústa a oči. Prirodzene spomaľujete a zrýchľujete podľa intenzity, s ktorou vás vaše dieťa vníma. V reči matiek prirodzene existuje fenomén, ktorý nedovolí, aby bola reč jednotvárna. Matky hovoria v pomaly sa zvyšujúcich krešendách a dekrešendách, zdôrazňujú a robia pauzy, aby dali dieťaťu čas na spracovanie každej krátkej skupiny hlások skôr, ako mu podajú ďalšiu informáciu. Hoci môžete mať pocit, že rozhovor s vašim dieťaťom je monológ, prirodzene hovoríte tak, akoby ste napodobňovali dialóg. Videoanalýza vycibreného umenia komunikácie matky s dieťaťom ukazuje, že matka sa správa tak, akoby si predstavovala, že jej dieťa odpovedá. Prirodzene skracuje svoju informáciu a predlžuje pauzy, ktorých dĺžka zodpovedá dĺžke otázky. Pre dieťa je to jeho prvá lekcia reči, v ktorej matka formuje schopnosť dieťaťa počúvať. Bábätko si tieto schopnosti ukladá na neskôr a spomína si na ne, keď sa učí hovoriť. Dívajte sa na toho, kto počúva. Upútajte detské oči ešte pred začiatkom vašej konverzácie. Budete mať väčšiu šancu udržať pozornosť dieťatka dlhšie a dostať pozitívnu odpoveď.Reagujte. Možno si myslíte, že deti do jeden a pol až dvoch rokov toho veľa nenahovoria. V skutočnosti však začínajú „rozprávať“ hneď po narodení. Pre maličké bábätko je rečou každý zvuk a gesto, na ktoré mu rodič odpovie. Už v začiatkoch sa novorodeniatko naučí, že jeho reč je komunikačným nástrojom (výrazy tváre, reč tela, gestá, džavot a prípadne aj hovorené slovo). Ešte predtým, ako začne hovoriť zväčšuje sa aj slovná zásoba dieťaťa. Citlivou reakciou na jeho plač a rozhovorom mu pomáhate cibriť a rozvinúť komunikačné schopnosti. Ak bábätko „hovorí“, rodičia sa učia počúvať. Ak niečo naznačí, povedzme spraví gesto „zdvihni ma“, rodičia ho prečítajú a odpovedia tým, že si dieťa privinú. Pretože rodič správne prečítal a citlivo zareagoval, dieťatko má motiváciu vysielať viac signálov. Do svojho vyvíjajúceho sa mozgu si uloží viac spôsobov, ako vyjadriť svoju potrebu, pretože verí, že ktosi na ne vhodne zareguje. „Moje potreby budú uspokojené.“ U detí, ktorých rodičia sa obmedzujú v reakciách, je to iné. Tieto bábätká budú prospievať menej.Oslovujte bábätko menom. Dieťa si možno až do roka meno nespojí so sebou samým. No už len skutočnosť, že ho často počuje, spúšťa duševnú asociáciu. Vie, že ide o výnimočný zvuk, ktorý už počulo a určite príde aj viac zábavných zvukov. Rovnako ako dospelý, ktorý zbystrí sluch pri známej melódii.V jednoduchosti je krása. Používajte krátke, dvoj-trojslovné vety a jedno alebo dvojslabičné slová s množstvom samohlások, ktoré môžete zdôrazniť: „Krááásne bááábo!“Nech je to živé! Povedzte: „Zakývaj mačičke pá-pá“ a sami zakývajte na mačku. Je pravdepodobnejšie, že dieťa si spomenie na slová, ktoré sa mu spájajú so živými gestami. Trochu oživte svoju reč a zmeňte intonáciu na konci vety. Zvýraznite kľúčové slová. Bábätká sa nudia, ak počujú stále tie isté zvuky.Klaďte otázky. „Chce sa Zuzka popestovať?“ V otázkach prirodzene zvýrazníme zvuk na konci vety a očakávame, odpoveď.Hovorte, čo robíte. Pri každodennej starostlivosti ako je obliekanie, kúpanie a prebaľovanie popisujte, čo robíte. Podobne ako športový komentátor, ktorý popisuje zápas, „Ocko ti teraz vymení plienku, dá ti novú…“ Na začiatku je normálne cítiť sa trochu smiešne, ale nehovoríte predsa do steny. Je tu malá osobnosť s veľkými ušami a rozvíjajúcim sa mozgom, ktorý spracováva každé počuté slovo a zapisuje si ho na nekonečný pamätový disk. V pediatrickej praxi je známe, že bábätká zhovorčivých matiek bývajú už v batolivom veku komunikatívnejšie. Čítajte mu. Nikdy nie je príliš skoro začať dieťaťu čítať. Bábätká milujú detské riekanky a básničky so stúpavou a klesajúcou melódiou. A keď bude vaša dospelá myseľ potrebovať niečo viac ako básničky Márie Ďuríčkovej, čítajte dieťaťu nahlas svoj obľúbený časopis alebo knihu a oživte ich pre detské uši. Inšpirovať sa môžete i tu: Láska ku knihám sa rodí na kolenáchOteckovia cvičia mozog. Bábätká sa naučia spájať otca so zábavou a hrou, ktorá je sama osebe cvičením pre mozog. Pre dieťa je hra učením. Pre väčšinu oteckov, robiť niečo pravidelne znamená vyššiu pravdepodobnosť, že sa to skutočne spraví. A pravidelnosť pomáha budovať vzťahy. Takže, vyhraďte si jeden večer v týždni, kedy si budete s dieťaťom čítať vy. Vaše ruky, vaša náruč a mužská intonácia budujú lepšie čitateľské schopnosti do budúcna.Zhudobnite svoju reč. Vedci, ktorí sa zaoberajú bábätkami veria, že spev ovplyvňuje mozgové centrá reči viac ako slová bez hudby. A aj keď nie ste priam operná hviezda, buďte si istý, aspoň raz získate jedného oddaného fanúšika. Bábätká v každom veku milujú známe piesne, vami vymyslené alebo prepožičané. Nájdite desať najobľúbenejších a často ich opakujte. Bábatkám to len prospeje.

Inteligentné odpovede

Nie iba to, ako s dieťaťom hovoríte, ale tiež ako počúvate pomáha deťom zvyšovať inteligenciu. Mnoho štúdií preukázalo, že najsilnejší zlepšovák vývoja mozgu je kvalita vzťahu rodič-dieťa a odpoveď prostredia na podnety vychádzajúce od dieťaťa. Rodičovstvo s množstvom dotykov a reakcií podporuje vývoj mozgu dieťaťa tým, že ho kŕmi správnymi informáciami práve v tom období života, kedy potrebuje tú najlepšiu výživu. Ak sa začínate cítiť ako dôležitý článok v rozvíjaní mozgu svojho dieťaťa, vedzte, že ním aj ste! Napriek tomu neexistuje žiadny dôkaz, že prepychové hračky a drahé kurzy vychovajú múdrejšie deti. Keď vedci hodnotili vplyv hračiek a programov na vývoj dojčiat, na vrchol rebríčka sa dostali matky. Vo svojom prejave na výročnom stretnutí Americkej pediatrickej akadémie v roku 1986, Dr. Michael Lewis, špecialista na vývoj dojčiat, zhodnotil štúdie faktorov, ktoré vplývajú na inteligenciu detí. Táto prezentácia bola odpoveďou na fenomén „super dieťaťa“, ktorý zdôrazňoval používanie programov a setov a ktoré rodičov položili skôr do úlohy učiteľov, ako hravých spoločníkov a citlivých opatrovníkov. Na záver Dr. Lewis zhrnul, že jediným z najdôležitejších vplyvov na intelektuálny vývoj dieťaťa bola schopnosť rodičov reagovať na podnety vychádzajúce od dieťaťa. Podnety vytvárajú spojenia. Takže, nie sú to veci ani pamäťové flash kartičky, ktoré vychovajú múdrejšie deti. Vzťahy, nie veci, robia deti inteligentnejšími.Prednedávnom rodičov doslova bombardovali nesprávnymi informáciami, že veci, ktoré svojim deťom kupujú, sú pre ich vývoj dôležitejšie ako aktivity, ktoré s nimi robia. Prehnaná reakcia rodičov na konzumný marketing spravila z detských izieb doslova spálne pre mláďatá zebry.

Inteligentne s hudbou

Hudba uvoľnuje telo a myseľ. Nový výskum potvrdzuje, čo rodičia už dlho tušili: hudba deti upokojuje a zvyšuje ich intelingenciu. Záujem o hudbu ako o stimulant mozgu pramení z pozorovaní predčasne narodených detí na novorodeneckých oddeleniach, ktorým sa už na pohľad darilo lepšie, ak počúvali klasickú hudbu.

Inteligentná hra

Hra a učenie znamená pre dieťa to isté. Deti sa o svete učia prostredníctvom hry a rodičia pozorovaním dieťaťa pri hre môžu rozpoznať, čo si deti myslia. Detské hry môžu podnietiť miliardy nervov k vytváraniu inteligentných spojení.

Prečítajte si tiež: Obetavosť vtákov v prírode

Prečítajte si tiež: Krémová brokolicová polievka