Slováci sa už zrejme nasýtili rôznych, väčšinou nepodarených paródií na komunistické oslavy Sviatku práce. Kedysi to bolo jedno z ústredných hesiel prvomájových demonštrácií. V článku sa pozrieme na historické udalosti spojené so zdražovaním a sociálnymi nepokojmi na Slovensku, od hladových pochodov v medzivojnovom období až po novodobé protesty proti zvyšovaniu cien.
Hlad a nepokoje v medzivojnovom období
Slovensko zažilo v minulosti viacero vĺn veľkého zdražovania všetkého možného. Keď prekročilo hranice únosnosti (a nezriedka i skôr), svet práce sa postavil proti svetu kapitálu. Za ostatných sto rokov sa udial taký prípad v roku 1921 v Krompachoch. Tri roky po skončení prvej svetovej vojny a po vzniku ČSR začal v doline ceriť zuby hlad. V tamojších železiarňach počas povojnovej krízy zarábali robotníci nieže málo, ale ešte o štvrtinu menej ako hutníci v iných častiach republiky. Mladý štát v snahe zmierniť následky krízy zaviedol prídely múky pre najchudobnejších. Najprv sa začali búriť ženy krompašských robotníkov, keď sa dozvedeli o opätovnom znížení prídelov. Privolaní žandári sa ich pokúšali rozohnať. Zvesť, že četníci bijú ženy, vyhnala na nádvorie fabriky ich mužov. Bezradní četníci reagovali na rozvášnený dav streľbou. Zahynuli štyria robotníci a štrnásti utrpeli zranenie.
V meste i v okolí úrady vyhlásili stanné právo, 64 robotníkov zadržali a nepomohlo im ani vyhlásenie generálneho štrajku na východe Slovenska. Mnohých súd poslal do väzenia. Potom krompašské železiarne zatvorili, demontovali a na dlažbe sa ocitlo takmer 2 200 zamestnancov.
V roku 1925 Čechy a Morava už prekonali prvú povojnovú hospodársku krízu a tamojší priemysel práve vstupoval do obdobia svojich „zlatých rokov“. Agrárne Slovensko však naďalej bolo namočené po uši v kríze. Až 60 percent obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve. Napríklad v Topoľčanoch väčšina chlapov márne hľadala prácu. Alexander Bachnár mal iba šesť rokov, keď kráčal ulicami rodných Topoľčian na čele prvomájového sprievodu po boku svojho oveľa staršieho brata, ktorý niesol červenú zástavu. Neďaleko námestia dav narazil na kordón četníkov. Ich náčelník najprv čosi vykrikoval a potom prikázal strieľať.
Prvomájové oslavy a sociálne protesty v medzivojnovom Československu
Podľa zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch z roku 1925 bol 1. máj „symbolom sociálneho pokroku". Prvomájové podujatia mali však v medzivojnovom Československu pestrý charakter i priebeh: buď oslavný, protestný, alebo čosi medzi tým. Všetko záviselo od ich organizátora, či bol v tom čase pri moci, alebo v opozícii. Socialisti a komunisti stáli za „červenými" prvými májmi, a tak ľudáci začali sláviť vlastné „biele máje“. Bývali pokojnejšie, usporiadanejšie, prebiehali takpovediac vo všetkej počestnosti. Ráno sa začínali svätou omšou vo vybraných kostoloch, nasledovalo zhromaždenie pod holým nebom, na ktorom vystúpil najprv kňaz a po ňom predstaviteľ kresťanských odborov.
Prečítajte si tiež: Kotlíkový Guláš
Prvomájové sprievody ľavicových strán a odborov sa počas veľkej hospodárskej krízy v prvej polovici tridsiatych rokov 20. storočia menili na takzvané hladové pochody. Tie sa často končili konfliktmi so štátnou mocou. Napríklad v roku 1931 sa za jeden jediný mesiac uskutočnilo 12 pochodov hladu a máloktorá z týchto akcií sa obišla bez zrážky s políciou. Ceny potravín i ďalšieho tovaru raketovo rástli. Niektoré základné produkty (napríklad zemiaky) zdraželi až trojnásobne.
Za zmienku stoja prvé protesty proti zdražovaniu elektriny na Slovensku. „Privysoké ceny prúdu hatia rozvoj elektrizácie tak sľubne zahájený. V roku 1931 sa na Slovensku krvavo skončila májová demonštrácia poľnohospodárskych robotníkov v Košútoch. Neskôr nasledovala Polomka takisto s dvoma mŕtvymi. Najtragickejší záver mal však hladový pochod v českom Frývaldove: osem zabitých demonštrantov, 14 ťažko zranených. Rezort vnútra viedol v tom čase Slovák Juraj Slávik, minister za agrárnu stranu a neskorší diplomat. O rok neskôr už Veľká recesia (ako najväčšiu krízu nazvali ekonómovia) vrcholila aj v krajine medzi Dunajom a Tatrami. Podľa odhadov historikov miera nezamestnanosti dosiahla 25 percent. Ak pripočítame rodinných príslušníkov, tak dôsledky krízy postihli až tretinu domácností. Čo v tejto situácii podnikali úrady, vláda, odbory, obce a čo desaťtisíce ľudí v hmotnej núdzi?
Žobračenky a snahy o reguláciu cien
„Vtedajší sociálny systém nebol na takéto finančné zaťaženie pripravený. Ministerstvo sociálnej starostlivosti vydávalo dlhodobo nezamestnaným týždenné poukážky, za ktoré si mohli vymeniť v určitých dňoch základné potraviny. Poukážka (ľudovo žobračenka) mala hodnotu 20 korún pre ženatých a 10 korún pre slobodných. Čo sa vtedy dalo kúpiť za 20 korún? Napríklad kilo bravčovej masti a kilo práškového cukru. Chudobní si mohli kúpiť za korunu lacnú polievku vo verejných vývarovniach. V roku 1934 prijala vláda súbor opatrení proti neodôvodnenému zvyšovaniu cien „predmetov spotreby". Podnikateľské združenia a notárska komora označili tresty za drakonické. Zároveň spochybnili spôsobilosť úradov a ich komisií objektívne posúdiť „bezdôvodne" vysoké ceny.
Slovenský štát a povojnové roky: Prídely a čierny trh
Slovenský štát najprv slávenie 1. mája v roku 1939 zrušil, ale už v nasledujúcom roku ho obnovil. Navonok sa oslavovala „národná práca", podobne ako v nacistickom Nemecku. Určitým dostatkom cenovo dostupných potravín a ďalších tovarov na trhu sa prvá Slovenská republika mohla chváliť ešte tak v rokoch 1939 a 1940. Ale už na jar 1941 ministerstvo hospodárstva vydalo nariadenie, ktoré obmedzilo podávanie mäsových jedál v hostincoch a reštauračných zariadeniach. Neskôr sa to už len zhoršovalo. Vyšiel napríklad zoznam jedál, ktoré sa nemali pripravovať ani v domácnostiach. Dostal sa naň rezeň, sekaná, vyprážaná hydina, ryby, ale aj vyprážané zemiaky a hrianky. Odporcov Tisovho režimu posielali pred Sviatkom národnej práce preventívne za mreže (ak tam už neboli).
Ani v prvom období po skončení vojny a obnovení Československej republiky sa situácia v zásobovaní trhu výraznejšie nezmenila. Mlieko, cukor, soľ, strukoviny… takmer všetko bolo na prídel. Ale aj tak mnohé chýbalo. Napríklad mlieko sa malo prideľovať iba deťom, nebolo ho však ani pre ne. Zároveň však prekvital čierny obchod s mnohonásobne predraženým nedostatkovým tovarom. „Bezočivosť kšeftárov išla v posledných dňoch tak ďaleko, že začali za enormne vysoké ceny uvádzať na trh rozličný tovar UNRRA z vylúpených skladov," informovala 11. augusta Pravda. Mestá vyhlásili vojnu keťasom, ako volali vtedy špekulantov. Nebolo ničím nezvyčajným vidieť ich kráčať ulicami Bratislavy pod policajnou eskortou. Na krku mali zavesené tabuľky s hanlivými nápismi. V prvomájových sprievodoch niesli ľudia plagáty s heslami proti keťasom, kšeftárom a vojnovým zbohatlíkom. Parlament prijal v októbri 1947 zákon o tzv. milionárskej dávke.
Prečítajte si tiež: Všetko o servírovacích kotlíkoch
Komunistická éra: Peňažná reforma a "úpravy" cien
O šesť rokov neskôr už komunistická moc prišla s peňažnou reformou. Bola zrejme presvedčená, že široké vrstvy pracujúcich ju prijmú s nadšením. Veď podľa oficiálnej propagandy mala postihnúť v prvom rade zbohatlíkov a špekulantov. Výmena peňazí v pomere 5:1 však otriasla celým sociálnym systémom a vyvolala vlnu protestov. V štyroch mestách sa konali protivládne demonštrácie a takmer 13 podnikov štrajkovalo. Ale ceny sa už potom nezvyšovali, iba „upravovali". Chlieb bol mnohonásobne lacnejší ako teraz. Lebo štát ho dotoval takmer stopercentne.
Nežná revolúcia a ekonomické zmeny: Liberalizácia cien
Dnešní päťdesiatnici si iste pamätajú na nevídané zdražovanie pred troma desaťročiami. Išlo o reformu cien alebo ich liberalizáciu, odštartovanú v januári 1991. Spotrebiteľské ceny, ktoré sa prestali dotovať štátom a centrálne regulovať, vzrástli zo dňa na deň aj dvojnásobne. Napríklad kryštálový cukor zo 7,30 na 14 korún, polotučné mlieko z dvoch na päť korún, hovädzie mäso zo 17 na 40 korún, atď. Zdalo by sa, že Česi a Slováci si dovtedy už mohli zvyknúť na zdražovanie, veď maloobchodné ceny začali rásť hneď po parlamentných voľbách v júni 1990. Napríklad benzín zdražoval najprv koncom júna z ôsmich na 12 korún a v októbri na 18 korún za liter.
Ľudia napriek tomu už koncom roka 1990 prepadli nákupnej horúčke. V zlej predtuche skupovali akoby o preteky všetko, čo ešte nestihlo zmiznúť z pultov obchodov: textil, obuv, nábytok, atď. „Koncom roka už nebolo možné pred rozvozom tovaru dostať takmer nič," píše sa v kronike Brezna. Medzi ľuďmi sa totiž rozchýrilo, že od 1. januára príde veľké zdraženie a vrhli sa aj na základné potraviny. Reforma vyšla obyvateľstvo krajiny na 100 miliárd korún. To bola vtedy takmer pätina objemu štátneho rozpočtu. Vysoká inflácia značne znehodnotila reálne príjmy a zhltla aj takmer 57 percent z úspor občanov. Vyrovnávací príspevok 140 korún nemohol, samozrejme, kompenzovať zdraženie potravín. Ľudia verejne neprotestovali, prečo by aj, veď podľa predvolebných sľubov sa o niekoľko rokov mali mať ako v Rakúsku. Uverili politikom, že radikálna reforma je nevyhnutná, ak majú žiť v blahobyte. Dnes už asi nie sú takí naivní.
Chlieb v histórii a súčasnosti
… chlieb náš každodenný daj nám dnes… Chlieb však kedysi samozrejmosťou nebol. Nad zvykom piecť chlieb prevažovala obyčaj variť rôzne kaše. Požívanie chleba bolo také vzácne, že došlo bezmála k vzbure vojakov Cézarovej armády, keď chcel cisár nedostatok chleba nahradiť mäsom. V prípade deficitu obilnín (ich zlá úroda) sa na výrobu múky používali rôzne náhrady, ako napr. korene pýru (Agropyrum sp.), semená stoklasov (Bromus sp.), jahňady liesky alebo aj gaštany. Z nich vyrábaná múka sa používa aj na výrobu chleba napr. v niektorých mestách v Taliansku či Chorvátsku (gaštanové festivaly). Naši predkovia mali chlieb vo veľkej úcte (porekadlá: Chlieb a soľ - zdobia náš stôl, Chlebíček náš tatíček). Dnes je to trochu ináč. Poklesla nielen kvalita chleba, ale aj úcta k tejto potravine. Svedčia o tom množstvá chleba v odpadových košoch (na druhej strane sú však často zdrojom obživy bezdomovcov).
Pekári a ich história
Pekári latinsky: pistor, panifex, albipistor, temelárius. Patrón: sv. Alžbeta Uhorská, dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a Gertrúdy Bavorskej. Zobrazuje sa, ako pomáha chudobným. V jednej ruke má košík s chlebom, v druhej džbán s vínom. Niekedy iba nesie košík s chlebom. Erb: modré štítové pole, v ňom strieborný praclík, alebo modré štítové pole a v ňom strieborné pekárske výrobky (žemľa, rožok, bochník chleba) a zlatý váľok. Zástava: modrá a strieborná, na jednej strane má cechový erb a na druhej strane zasa patrónku remesla.
Prečítajte si tiež: Autentický maďarský guláš
Prvý remeselnícky cech pekárov na Slovensku vznikol v Prešove už v roku 1374. Pekári piekli svoje výrobky z čiernej i bielej múky v pekárenských peciach. Z čiernej múky to bol hlavne chlieb, z bielej biele pečivo, najmä rožky, žemle, kaizerky a praclíky. V 18. storočí boli pekári špecializovaní na: pekárov, ktorí z bielej múky piekli biele pečivo a na pekárov, ktorí z čiernej múky piekli chlieb. Takéto členenie pekárov poznáme z Bratislavy, kde 4. apríla 1727 dostal štatút cech bielych pekárov a dňa 1. augusta 1727 zasa cech čiernych pekárov. Neskôr sa tieto cechy opäť zlučovali do jedného cechu. V miestach, kde nebol samostatný cech mlynárov alebo kramárov, si mohli pekári sami mlieť obilie na múku, potrebnú na výrobu, a tú dokonca aj predávať obyvateľom.
Okrem bielych a čiernych pekárov poznáme aj pekárov, ktorí sa úzko špecializovali len na výrobu praclíkov. Tí sa nazývali latinsky pistor alebo spirorum, po domácky perečieri - preclikári - buglári - oriecenári. Ich prvý cech vznikol v Bratislave až v 19. storočí. V Banskej Bystrici nemali pekári svoj cech až do roku 1586. Pečením chleba sa totiž pôvodne nezaoberali muži, ale chudobnejšie ženy, ktoré ho potom za náležitú cenu predávali na mestskom trhu (podľa súpisu obyvateľstva z roku 1747, v meste bolo 37 takýchto žien). V tom čase sa však uvedenému povolaniu už venovalo tiež niekoľko mužov, ktorí pomýšľali aj na vytvorenie svojho cechu. Z pekárov pôsobiacich v meste sú známi Václav Biman (1898 - 1963) - pekár a obchodník, vlastnil dom a pekáreň na Huštáku (rok 1925), neskôr kúpil dom a postavil modernú pekáreň s obchodom na Hornej ulici. Po znárodnení roku 1948 pracoval vo svojej bývalej pekárni ako skladník. Počas SNP zásoboval chlebom partizánske oddiely v Moštenici, Kališti, hlavne partizánsku brigádu A. S. Jegorova a za túto činnosť bol väznený gestapom v Banskej Bystrici. Pekárom na Dolnej ulici bol tiež Mihalik Pavol (1890 - 1976). Neskôr vlastnil dom na Námestí SNP, kde s manželkou zriadil pekáreň a obchod s pečivom.
Sviatok práce a jeho premeny
Sviatok práce ustanovila II. Internacionála, koncom 19. st. Na čele stálo robotnícke hnutie, ktoré nepoznalo hranice, preto bolo internacionálne! Vďaka! nim, žiaľ pre liberálov a konzervatívcov, len vďaka nim! bolo možné dosiahnuť to čo máme. Z boja pracujúcich za chlieb spred roku 1948 sa stali oslavy niečoho čo malo oslavovať pracujúcich, v skutočnosti prvomájové sprievody oslavovali mocenské elity. A tak všetci prijali nutný fakt, že sa idú do sprievodu ukázať aby si mohli potom dať guláš a pivo… To platilo najmä do roku 1989 a ešte pozostatky som zažil aj ja, začiatkom tretieho tisícročia. Súčasní kapitalisti a politici vyciciavajúci naše životy a hlavne peniaze to vidia! Posledný klinec do rakvy tomuto sviatku dávajú média, ktoré oň zakopnú len náhodou, vďaka už spomenutým kultúrnym podujatiam.
Už v starom Ríme, keď si vladári potrebovali získať priazeň más, platilo: panem et circenses - chlieb a hry. Platilo to aj pre šesťdesiate roky. Dôvod na oslavu sa našiel vždy. Keď to neboli narodeniny a meniny rodinných príslušníkov, tak prišli spoločné oslavy: Prvý máj, Deviaty máj (vojenské prehliadky), VOSR alebo MDŽ.
Jeden máj. K významným a veselým sviatkom patril Prvý máj. Propagandisti zo začiatku zabúdali dať do jeho názvu bodku, a tak správni humoristi vyrobili jeden máj. V predstihu sa pripravovala výzdoba tried. Na okná sme lepili holubice mieru vystrihnuté z papiera na hodinách výtvarnej výchovy. Počet vyrobených holubíc na žiaka závisel od počtu žiakov a počtu okien.
Atmosféra Sviatku práce sa nedá vymazať z pamäti. Voľakedy bývali aj alegorické vozy. Pamätám si, ako pekári na veľkom voze viezli pekárenskú pec, piekli chlieb a rozdávali ho manifestujúcim. Postupne alegorické vozy zmizli. Najlepší domáci chlieb, bez ošatky, bez rozkvasu, skoro bez roboty -jednoduchý recept Žienky domácej
Účasť na prvomájovej manifestácii bola povinná, s výnimkou dôchodcov. Tí sa však na prvomájovom sprievode radi zúčastnili. Nám mladým to veľmi nevoňalo. Učitelia či vedúci pracovníci si robili čiarky, koho zo žiakov alebo podriadených videli pochodovať v sprievode.
Ako hrdý zväzák som v roku 1963 v úplne nových tesilových nohaviciach, ktoré nedýchali, v bielej dederonovej košeli, ktorá tiež nedýchala, niesol na palici nejaké veľké zviera. Bola horúčava, potil som sa, vypil som desať malinoviek a zjedol asi dvadsať nanukov, ktoré predávali mladé kočky, čo sa učili za predavačky. Potentáti nám mávali z tribúny. Mávadlá a transparenty, portréty Lenina, Marxa, Engelsa a Gottwalda. Motiváciou niesť vlajku alebo transparent bola dlaňovka, čiže nezdanená stovka. Vyfasoval som Lenina v životnej veľkosti. Na Krížnej ulici bol stánok, kde sme si dali zopár strekov… a ja som stratil Lenina. V škole z toho boli veľké problémy, stratil som jediného Lenina v životnej veľkosti. Našiel sa na druhý deň na križovatke na Krížnej, zapichnutý v zemi hneď v…
Regionálne aktivity a udalosti
Vitajte na stránke Regionálneho združenia obcí HornádNáš región opäť rozohr(i)ali Fašiangy(11.2.2026) Zábavy, karnevaly, zabíjačky. Za vrchol tohtoročnej fašiangovej sezóny môžeme označiť 13. ročník Fašiangovej zábavy v Čani. Zaujali hlavne kombináciou moderného a folklórneho tanca. O zábavu sa postarala aj hudobná skupina Abram a tanečnica Nela Ondrušová, rodáčka z Čane. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangových zábav sú tradičné zabíjačky. Napriek tomu, že sa ich organizácia z dedinského prostredia postupne vytráca, jednu nefalšovanú zažili 7. februára v Ždani. Starosta Ždane Ján Kokarda pre Ahoj.tv priblížil, že prípravy sa začali okolo 6. hodiny ráno a o 11. predpoludním už boli všetky lahôdky pripravené. V Čani sa konal aj reprezentačný ples obce (24.1.2026). Na svoj sa chystajú aj vo Valalikoch, uskutoční sa v sobotu 14. februára a bude to už jeho 33. ročník. Na svoje si prišli aj milovníci karnevalov. V Nižnej Myšli sa 1. februára uskutočnil detský (na obrázku vľavo) a ich susedia vo Vyšnej Myšli uzavrú karnevalovú sezónu 15. februára. Pestrú paletu podujatí pripravili v Seni. Priaznivci divadla si mohli vychutnať klasické predstavenie Rysavá jalovica. V našej najjužnejšej obci sa tiež odohrá Valentínska zábava a v rovnaký deň, 14.
Miestna občianska poriadková služba (MOPS)
Súhra na prospech občanov(7.2.2026) Miestna občianska poriadková služba (MOPS) pôsobí aj v Sokoľanoch. Gabriel Čardáš, bývalý hasič, a Roman Jarka, kedysi žeriavnik a viazač bremien. Títo dvaja „Sakaľčania“ patria k ôsmim členom tunajšej Miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS). V Sokoľanoch ako etnicky zmieša nej obci tvorí dvojicu na pochôdzkach vždy Róm a Neróm. Úlohou všetkých členov hliadok MOPS je dozerať na do držiavanie poriadku a bezpečnosť. Môže to znamenať potláčanie prejavov vandalizmu na majetku obce, dohliadanie na deti na ihrisku alebo odprevádzanie „stratených“ domov.
Členovia MOPS sú aj vďaka svojej uniforme v reflexných farbách známi široko-ďaleko. Pre úspech hliadok je však najdôležitejšia prirodzená autorita, ktorú majú jej členovia u ľudí z miestnej komunity. To platí hlavne o rómskych pochôdzkaroch. Okrem dobrej povesti je dôležitá aj komunikatívnosť. „Každú situáciu musíme uhrať,“ vraví Roman. Totiž okrem preventívnej činnosti je občas potrebný rýchly zásah a riešenie situácie, ktorú nahlási napríklad občan cez telefón. Projekt MOPS funguje na Slovensku od roku 2017.
Tragická udalosť a turistické podujatia
(22.1.2026) V mrazivý večer 19. januára 2006 sa 42 vojakov slovenskej armády vracalo z misie KFOR v Kosove. Mali pristáť na letisku v Košiciach, no lietadlo pri klesaní narazilo do zalesneného terénunad maďarskou obcou Hejce. Nehodu prežil jediný pasažier, vojak Martin Farkaš. Medzi tými, ktorí v ten večer zahynuli, bol aj 35-ročný Pavol Čigaš z Geče. Prechod Slanskými vrchmi v príjemnej zimnej atmosfére(22.1.2026) Tradičný Prechod Slanskými vrchmi sa tento rok uskutočnil už po 57. raz a prilákal približne 300 účastníkov.
Pochod sa konal za priaznivého a vábneho zimného počasia, keď sa teplota pohybovala okolo -1 stupňa Celzia a slabé mrazy vytvorili ideálne podmienky na turistiku. Účastníci boli autobusmi prepravení do obce Slanec, odkiaľ absolvovali približne 15-kilometrovú trasu cez Slanské vrchy až ku Kultúrnemu domu v Nižnej Myšli. Tam si následne mohli vychutnať poctivý domáci guláš. Podujatie sa nieslo v pokojnej a príjemnej atmosfére a vďaka dobrému počasiu ponúklo pekné výhľady na zimnú prírodu, vrátane Tatier. Účastníci si odniesli množstvo príjemných zážitkov a organizátorom patrí poďakovanie za hladký priebeh tradičného podujatia. Srnčia stopa v ozajstnej „trojkráľovej“ zime(9.1.2026) Tohtoročná prechádzka Po srnčej stope sa konala už po 33. raz. Účastníkov potešilo nádherné počasie, ktoré umožnilo krásne výhľady. Dobrovoľníci, ktorí podujatie zorganizovali, si v tomto roku zaslúžia mimoriadne uznanie vzhľadom na treskúcu trojkráľovú zimu. Obľúbenou súčasťou akcie bolo prikrmovanie lesnej zveri, streľba zo vzduchovky, jazda na koni pre deti a vedomostná súťaž. Teplo oblečení nadšenci zimnej turistiky si odniesli množstvo krásnych zážitkov.
Nový zberný dvor v Čani
Nový zberný dvor pre Čaňu(6.1. 2026) Prakticky všetky druhy odpadu budú môcť obyvatelia Čane približne od konca januára 2026 odovzdávať v novom zbernom dvore. „Zamestnanci skontrolujú pri vstupe každého záujemcu o odovzdanie odpadu,“ upozorňuje starosta Michal Rečka. Zberný dvor je jednou z ťažiskových investícií tohto volebného obdobia, čomu zodpovedá aj jej výška - 642 tisíc eur, pričom osem percent tvorí príspevok samotnej obce. Na pozemok zberného dvora, kúpený od reformovanej cirkvi, sa dá dostať autom iba cez areál čistiarne odpadových vôd. „Chceme časom nechať opraviť aj túto príjazdovú cestu, čo bude stáť ďalších 300 tisíc,“ avizuje M. Rečka.
Investícia zabezpečí všetko, čo má zberný dvor mať. Bude sa v ňom dať odovzdať odpad objemný, aj bežný vo väčšom množstve. Budú sa v ňom nachádzať kontajnery na jednotlivé druhy triedeného odpadu či šatstvo, ako aj zastrešené kóje napríklad na drobný stavebný odpad. Dvor bude mať vlastnú mechanizáciu, teda drvič a tiež traktor, za ktorý sa dajú pripojiť zariadenia ako vlečka alebo nosič kontajnerov. Týmto spôsobom sa bude odpad odvážať zmluvným partnerom. Okrem Kositu sú nimi aj záhradnícky podnik (bio-odpad zo záhrad, napríklad konáre) a firma Tamix (drobný stavebný odpad). „Motivuje nás snaha priviesť spoluobčanov k väčšej disciplíne pri nakladaní s odpadom, radi by sme aspoň niektorých priviedli k zodpovednosti za našu spoločnú obec a prostredie, ktoré v nej všetci vytvárame,“ komentuje starosta. „Po šiestich mesiacoch od spustenia prevádzku vyhodnotíme a sme pripravení v rozumnej miere ju aj dotovať.“
Hokejový turnaj obcí mikroregiónu Hornád
Skároš tento rok víťazne(6.1. 2026) Hokejový turnaj obcí mikroregiónu Hornád na čanianskom zimnom štadióne má nového víťaza - tím skombinovaný z hráčov Skároša a Ždane. Po finálovom dni (4.1.) plnom emócií, napätia a kvalitného amatérskeho hokeja sa z celkového triumfu tešil výber Skároša, ktorý v tomto ročníku spojil sily so susednou Ždaňou a vo finále porazil tím Hurikán Čaňa 2:1. V repríze zápasu zo základnej skupiny diváci sledovali taktickú a defenzívnu finálovú bitku, v ktorej dominovali najmä brankári. Skóre otvoril v 15. minúte Alexej Lukáč, ktorý poslal Skároš do vedenia. Čaňa však v druhej tretine dokázala vyrovnať zásluhou Dávida Stančíka. Rozhodujúci moment prišiel v 37. minúte - Peter Buchla po presnej asistencii Lukáča prekonal domáceho brankára a zabezpečil svojmu tímu víťazstvo 2:1. Napriek veľkému tlaku v závere si Skároš udržal tesný náskok a vyhral aj na strely 31:28. V súboji o tretie miesto zvíťazili Sokoľany nad Trsteným pri Hornáde 5:2. Turnaja sa zúčastnili aj tímy Lakers Čaňa, Valaliky a Haniska. Fanúšikovia vytvorili počas celého turnaja (27.12. - 4.1.) skvelú kulisu.
#