Tento článok sa zaoberá zložitou témou miesta padlých anjelov a významom listu v kontexte kresťanskej teológie. Preskúmame biblické pohľady na vzkriesenie, povahu vzkrieseného tela a osud spravodlivých a zatratených. Okrem toho sa budeme zaoberať existenciou a úlohou anjelov, padlých aj nepadlých, a ich vplyvom na ľudstvo.
Vzkriesenie a premena tela
Podľa Písma sa vzkriesenie spravodlivých uskutoční pri druhom príchode Krista. Všetci veriaci by mali túžiť dozvedieť sa viac o charaktere tela, ktoré budú mať vo vzkriesení. Súčasné telo je porušiteľné a dočasné, ale vzkriesené telo bude premenené.
1 Korintským 15:42 hovorí: "Tak je aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušiteľnosti, vstane v neporušiteľnosti." Verš 53 pokračuje: "Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť." Tieto verše naznačujú, že pri vzkriesení budú porušiteľné telá premenené na neporušiteľné a nesmrteľné.
Adamovo telo sa stalo smrteľným v dôsledku hriechu a smrť prešla na všetkých ľudí. Spravodliví budú vzkriesení do nesmrteľnosti, preto je dôležité správne pochopiť pojmy "večná existencia", "večný život" a "nesmrteľnosť". Večnú existenciu majú všetci, spasení aj zatratení, či už v nebi alebo v pekle. Večný život majú len tí, ktorí prijali Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa a boli znovuzrodení.
Nesmrteľnosť fyzického tela nie je pre každého, ale len pre tých, ktorí majú dar večného života. Tí, ktorí sú spasení a znovuzrodení, sú schopní "obliecť" si nesmrteľnosť pri vzkriesení spravodlivých pri druhom príchode Pána. Písmo ukazuje, že duch je nesmrteľný na rozdiel od tela.
Prečítajte si tiež: Recenzie na bezlepkovú pizzu v Starom Meste
1 Korintským 15:42-49 opisuje vlastnosti vzkrieseného tela:
- Neporušiteľné a nesmrteľné (verš 42)
- Mocné (verš 43)
- Slávne (verš 43)
- Duchovné (verš 44)
Najdôležitejšou skutočnosťou zjavenou v Písmach o duchovnom tele je, že vzkriesené telá budú podobné vzkriesenému a oslávenému telu Ježiša Krista. Budú mať rovnaké znaky a vlastnosti ako telo nášho Spasiteľa. Filipským 3:20-21 hovorí: "Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista, ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu jeho slávy podľa pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci."
Aké bolo vzkriesené telo Pána Ježiša?
Vzkriesené telo Pána Ježiša bolo skutočné, viditeľné a hmatateľné. Mohlo sa presúvať veľkou rýchlosťou a prechádzať cez hmotu. Matúš 28:9, Lukáš 24:39 a Ján 20:26 uvádzajú správy o zjavení Pána Ježiša v oslávenom tele po Jeho vzkriesení, ktoré dokazujú, že Pánovo telo bolo skutočné a zrejmé pre zrak, sluch i hmat.
Naše telá budú podobné Pánovmu, teda vzkriesené a oslávené telá budú skutočné, z mäsa a kostí, schopné prenikať cez hmotu a budú sa dať rozpoznať. Hoci vzkriesené telo nebude z mäsa ako ho poznáme dnes a krvi, bude však z tela a kostí, ako Pánovo telo. Oslávené vzkriesené telo bude bez krvi, pretože telo a krv nemôže zdediť Božie kráľovstvo.
Telo, ktoré sa neunavuje, nevyčerpáva, je neporušiteľné, nesmrteľné a večné. Lukáš 20:36 hovorí: "ani zomrieť nebudú viac môcť," a Zjavenie 21:4 dodáva: "A Boh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly."
Prečítajte si tiež: Pisa a Neapol: Objavovanie krás
Živí veriaci budú premenení razom v okamihu a ich telá budú mať tie isté vlastnosti ako telá vzkriesených.
Kde sa nachádzajú odídené duše spravodlivých zosnulých?
Odídené duše spravodlivých zosnulých sa nachádzajú v treťom nebi, v raji, v Pánovej prítomnosti. Tam nezostanú navždy bez tela, ale iba do času, keď ich telá budú vzkriesené. Spravodliví obdržia slávne vzkriesené telá súčasne, pri druhom príchode Pána Ježiša Krista. Takto budú zdokonalení a schopní vojsť do konečného neba.
Je dôležité rozlišovať medzi tretím nebom a konečným, večným nebom. Opis nebies v 4. kapitole Zjavenia je opisom prítomných, súčasných nebies, zatiaľ čo kapitola 21 opisuje nový Jeruzalem, mesto drahokamov, s bránami z perál, múrmi a ulicami zo zlata.
Nový Jeruzalem
Zjavenie 21:1-27 opisuje nový Jeruzalem:
- Nové nebo a nová zem (verš 1)
- Sväté mesto zostupujúce od Boha z neba (verš 2)
- Stán Boží s ľuďmi (verš 3)
- Žiadna smrť, smútok, krik ani bolesť (verš 4)
- Všetko nové (verš 5)
- Alfa i Omega, počiatok i koniec (verš 6)
- Dedičstvo pre tých, ktorí zvíťazia (verš 7)
- Jazero horiace ohňom a sírou pre bojazlivých, neverných a hriešnych (verš 8)
- Sláva Božia a svetlo podobné najdrahšiemu kameňu (verš 11)
- Veľký múr s dvanástimi bránami a dvanástimi anjelmi (verše 12-13)
- Dvanásť základov s menami dvanástich apoštolov (verš 14)
- Štvoruhlasté mesto s dĺžkou, šírkou a výškou 2 220 km (verše 16-17)
- Múr postavený z jaspisu a mesto z čistého zlata (verš 18)
- Základy múru ozdobené všelijakým drahým kameňom (verše 19-20)
- Dvanásť brán z dvanástich periel a ulica mesta z čistého zlata (verš 21)
- Pán Boh všemohúci a Baránok sú chrámom (verš 22)
- Sláva Božia osvecuje mesto a jeho sviecou je Baránok (verš 23)
- Národy spasených budú chodiť v jeho svetle (verš 24)
- Brány sa nebudú zatvárať, lebo tam nebude noc (verš 25)
- Sláva a česť národov sa vnesie do mesta (verš 26)
Spojenie s Bohom nám učiní nebo domovom. Pozemský opis krás má zdôrazniť krásy nebeské, lásku Božiu a Jeho prítomnosť.
Prečítajte si tiež: Pizza Mizza: Staré Mesto – kompletný prehľad
Anjeli: Ich úloha a hierarchia
Anjeli sú mocné stvorenia. V Starom zákone napomínajú ľudí, preklínajú nepriateľov Pána, sú nástrojom Božieho súdu a zabíjajú celé armády. V Novom zákone sa z anjelov stali poslovia, ktorí povzbudzujú a vedú Bohom vyvolený ľud.
Autor Listu Hebrejom hovorí, že Boh urobil človeka na chvíľu len o niečo menšieho od anjelov, no potom ho ovenčil slávou a cťou a všetko, vrátane anjelov, mu položil pod nohy.
Na počiatku boli všetci anjeli v nebi, ale tretina z nich bola neskôr zvrhnutá na Zem so Satanom. Týchto padlých anjelov možno považovať za démonické alebo nečisté duchy. Ak sa človek zjednotí s Ježišom prostredníctvom viery, nečistí duchovia odídu na príkaz človeka, ktorý zdieľa Ježišovu moc nad nimi.
Sociálna spravodlivosť Evanjelia
Evanjelium je počuteľné pre tých, ktorí sú prenasledovaní. Biblia nie je nestranná, pretože mnohí nemajú skúsenosť s prenasledovaním. Ľudia žijúci v chudobe, útlaku, otroctve a marginalizácii počujú Ježišove slová inak ako tí, ktorí obývajú impérium. Ježiš povedal: "Blahoslavení ste, keď vám budú zlorečiť a prenasledovať vás a šíriť o vás všelijaké zlé a lživé reči kvôli mne" (Mt 5, 11).
Boh hovorí
Boh hovorí. Na počiatku prehovoril a nastalo stvorenie. V celom Starom zákone hovoril prostredníctvom prorokov. V evanjeliách hovoril prostredníctvom Ježiša, svojho syna, a potom pokračoval v rozprávaní cez Pavla a ďalších autorov Nového zákona. Je dôležité utiahnuť sa na tiché miesto a počúvať Boží hlas.
List Hebrejom nám hovorí, kým je Ježiš:
- Boží Syn, Všemohúci Boh je jeho Otec
- Nadradený anjelom
- Dedičom všetkého
- Tvorcom vesmíru
- Vyžaruje Božiu slávu
- Dokonale zosobňuje Boha Otca
Ježiš bol v plnosti človekom, takže nás pozná a spolucíti s nami v našich ťažkostiach a slabostiach. Rozumie nám, pretože trpel rovnako ako my.
Život nie je spravodlivý
Život nie je spravodlivý. Neexistuje žiadny recept na neustály úspech v živote. Chudobní a vylúčení chápu a prijímajú bytostnú tragickosť ľudského života. Keď ľudia, ktorí žijú svoj pohodlný život, nemôžu mať pod kontrolou každú nahodilú udalosť, obvykle ich to rozzúri, podráždi a učiní nešťastnými.
Rany môžu vytvárať múdrosť
Rany môžu vytvárať múdrosť, pokiaľ ich prijmeme ako učiteľov. Ježiš povedal Tomášovi: "Polož sem prst. Pozri sa na moje ruky. Natiahni ruku a vlož mi ju do boku" (Jn 20, 27). Hlboké uzdravenie musí prebiehať tiež telesne a emocionálne, nie len abstraktne. Z rán sa stávajú posvätné rany.
Eucharistia
Pri kresťanskej eucharistickej bohoslužbe prinášajú ľudia k oltáru chlieb a víno, a posvätený pokrm sa potom zase z oltára vracia k tým, ktorí ho predtým priniesli. Čokoľvek sme ochotný odovzdať, vracia sa nám ako Večný Kristus. Každý deň odopierame sviatosti sami sebe tým, že lipneme na akejsi dokonalosti a mágii.
Duchovné požehnanie
Náš nebeský Otec nás vidí zabalených do Krista. Preto nám dáva z lásky všetko duchovné požehnanie. Vyvolil si nás dokonca skôr než bol stvorený svet, aby sme boli s ním. Vidí nás svojim pohľadom ako svätých a nepoškvrnených. Sme nevinní, oblečení v bielom, čistí a žiariaci. A sme adoptovaní do jeho rodiny.
Hriech
Slovo "hriech" i pojem hriech musíme vykúpiť, ak ním máme prestať zatracovať či vylučovať, a začať ho používať k osvieteniu. Dokým nám však slovo "hriech" umožňuje hovoriť v Božom mene tak, aby sme trestali, či hanili druhých, bude toto slovo nebezpečné.
Nicejské vyznanie viery
Bazil Veľký obraňoval Nicejské vyznanie viery pred herézou. Jedna heréza (arianizmus) učila, že Ježiš bol nedokonalý, a teda bol podriadený Otcovi. Ďalšia heréza (apollinarizmus) išla zas do opačného extrému. Učila, že Ježiš bol tak božský, že nie je možné, aby mal ľudskú dušu. Ján učil, že pomazanie (Duch Svätý), nám všetko vysvetľuje, to znamená že k tomuto vedeniu už nie je potrebný žiadny ďalší učiteľ.
Diabol a jeho démoni
Existujú dva omyly týkajúce sa zlých duchov: neveriť v ich existenciu alebo sa nimi prehnane zaoberať. Diabol je inteligentná duchovná bytosť s určitými charakterovými vlastnosťami. Keď Boh stvoril svet, vyhlásil, že je dobrý. V čase medzi udalosťami prvej kapitoly a tretej kapitoly Prvej knihy Mojžišovej muselo dôjsť vo svete anjelov k vzbure, pri ktorej sa mnohí anjeli obrátili proti Bohu a stali sa zlými.
Lucifer bol kedysi cherubom uzavierajúcim prístup, ale jeho srdce spyšnelo pre jeho neslýchanú krásu a chcel, aby uctievali jeho. Z Lucifera sa stal satan, ktorý so sebou vzal jednu tretinu anjelov. Satan útočí najprv na myšlienky, pretože vie, že myseľ je miestom, kde uvažujeme, rozjímame a fantazírujeme. Je dôležité "každú myšlienku podrobiť v poslušnosť Kristovu" (2. K 10:5).
Pojem svet sa vzťahuje na spôsob, akým svet teraz funguje, že je voči Bohu nepriateľský. Svetský systém povzbudzuje k tomu, aby sme žili pre osobné uspokojenie a kládli svoju vlastnú vôľu nad všetko ostatné. Pojem telo sa vzťahuje na hriešnu prirodzenosť, ktorá žije len preto, aby bola uspokojovaná; telesné túžby podliehajúce neviazanosti.
Satan spochybňuje Božie Slovo, Božiu lásku a napokon ho popiera. Božie Slovo nahradí svojou vlastnou lžou. Ježiš použil Slovo Božie ako zbraň proti pokušeniu na púšti.
Po obrátení sa začína duchovná vojna. Tento zápas nie je medzi telom a krvou, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach (Ef 6:12). Satan má prístup k Božiemu trónu a môže Boha osobne vidieť. Boh dovolil satanovi, aby Jóba vyskúšal prostredníctvom rozličných nešťastí, ale dal satanovi toto obmedzenie: "Len na neho rukou nesiahaj!" (Jób 1:12). Ježiš sa za nás prihovára vo chvíli, keď prechádzame skúškou!
Satan má obmedzenú moc, ale disponuje dobre zorganizovanou sieťou démonických mocností, ktorá poslúcha jeho rozkazy. Satan a jeho démoni môžu veriaceho človeka obťažovať, ale nemôžu nás ovládať alebo posadnúť. Každý postup nepriateľa musí mať povolenie a dochádza k nemu cez Ježišom vytvorenú ochrannú ohradu.
Anjel strážny
Každý človek má anjela strážcu, ktorý je neustále pri ňom a chráni ho. Anjel strážny nám dáva pocítiť rôzne veci a vedie nás až do cieľa nášho života. Je dôležité počúvať jeho hlas a nebúriť sa mu.
Anjeli v teológii a umení
Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je Stvoriteľ neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. Sväté písmo sa zmieňuje o anjeloch v spojení s dejinami človeka a jeho spásy. V kresťanskom staroveku sa verilo v existenciu dobrých a zlých anjelov a hovorilo sa o ich hierarchiách.
Zjavené učenie o anjeloch slúži k objasneniu pravdy, že anjeli sú duchovné stvorenia neprestajne oslavujúce Boha a slúžiace jeho spasiteľným plánom. Meno "anjel" je názov služby, nie prirodzenosti. Anjeli sú osobné a nesmrteľné stvorenia, ktoré prevyšujú všetky viditeľné stvorenia.
Anjeli sa môžu zhovárať a svoje pojmy si môžu vzájomne prejaviť duchovne. Anjeli nemôžu vykonať všetko, čo chcú, ale sú povýšení nad všetko stvorenie a sú aj dokonalejší vo svojej moci.
Všetci anjeli dostali posväcujúcu milosť a boli povýšení do nadprirodzeného poriadku. Dobrí anjeli vstúpili do nebeskej blaženosti a dostali svetlo slávy, ktorým "ustavične hľadia na tvár" Boha Otca (Mt 18, 10). Zlí anjeli stratili posväcujúcu milosť a upadli do večného zatratenia.
Podľa Svätého písma existuje množstvo padlých anjelov, ktorí sa pod vládou satana usilujú klásť odpor Božej vláde a škodiť veriacim. Ich pád spočíva v slobodnej voľbe týchto stvorených duchov, ktorí zásadne a neodvolateľne odmietli Boha a jeho kráľovstvo.
Počiatky dialektiky anjela a človeka
V náboženstvách starovekého Babylonu, Egypta a ďalších krajín Východu sa medzi božským a pozemským svetom objavili okrídlení prostredníci, ktorí konali v prospech alebo v neprospech človeka. V judaistickej tradícii sa existenciálny vzťah medzi duchovnými prostredníkmi a ľudským osudom prejavil najparadoxnejším spôsobom.
Zrod filozofickej démonológie
Starovekí Gréci sa pokúsili o filozofický prístup k problému duchovných prostredníkov. Orfisti iniciovali metafyzickú reflexiu nad nadprirodzeným poriadkom, ktorá vyvolala pochopiteľnú potrebu opísať nové intermediárne (démonské) bytosti. Platón opisoval démonov dvomi spôsobmi: ako nižších bohov, prostredníkov medzi bohmi a ľuďmi, a ako duchov ochrancov v ľudskej duši.
Koncepcia démonov prostredníkov našla svoj najplnší výraz v diele Symposion, kde Platón predstavuje Erosa ako démonickú bytosť, ktorá je stelesnením nadzmyslovej lásky a garantom kozmickej plnosti spájajúcej božské nebo a zem. Sprostredkovanie ďalších démonov má podobný charakter.
Xenokrates definoval démonov ako bytosť medzi božstvom a človekom a dal jej navyše formu systematickej metafyzickej prednášky. Stoici stotožňovali démonov s ľudskými dušami, ktoré ich rozumne usmerňovali.