Lenka Kaur, Slovenka žijúca v Anglicku, si získala srdcia divákov v šou Pečie celé Slovensko. V úprimnom rozhovore prezradila, ako ju detstvo na Kysuciach a spomienky na pečenie s babkou priviedli až do televíznej súťaže.
Detstvo na Kysuciach a prvé kroky v kuchyni
Lenka Kaur vyrastala v Zborove nad Bystricou a na svoje detstvo má krásne spomienky. Spája sa jej s dospievaním, základnou a strednou školou. Práve tu má najsilnejšie puto, žije tam celá jej rodina, okrem sestry, ktorá je tiež v Anglicku, a má tam kamarátov ešte zo základnej školy. Z Kysúc, a vlastne zo Slovenska, odišla ako 18-ročná. Odvtedy cestovala a žila v Anglicku aj v Nemecku, kým sa neusadila opäť v Anglicku. Na Kysuce a na Zborov sa veľmi radi vracia. Snažia sa prísť aspoň raz do roka, zvyčajne tam trávia leto. Deti Lenky Kaur tam majú skvelé zázemie a tiež tam chodia veľmi rady. Dúfa, že raz sa na Slovensko vráti natrvalo.
Prvé spomienky na pečenie sa jej spájajú s maminou, keď ešte bývali v byte. Pamätá si momenty, keď mamina piekla a ona sedela pri nej. Vždy chcela niečo vyskúšať, ochutnávať plnky a všetko, čo sa práve pripravovalo. Tie skutočné spomienky na pečenie sa jej však spájajú s babkou Veronikou, ku ktorej sa neskôr presťahovali. Práve ona ju naučila základy a vďaka nej má k pečeniu taký pozitívny vzťah. Naučila ju, ako sa robí poctivé kysnuté cesto. Vždy spolu piekli na Vianoce a nikdy nesmeli chýbať medovníky. Tie má navždy spojené práve s ňou. Aj keď ich robí dnes, zakaždým si na ňu spomenie a vybaví sa jej tá atmosféra, keď ich pripravovali spolu.
Pieckť začala asi ako osemročná. Boli to také tie víkendové klasiky - bublaniny a koláče na plech. Neskôr, už ako tínedžerka, sa naučila aj variť a začala rada experimentovať. Pamätá si, ako mamina robievala mäsové kúsky v zemiakovej placke na karí spôsob. Tá exotická chuť a žltá farba ju vtedy úplne nadchli.
Kulinárske objavy v Anglicku a inšpirácia svetom
Skutočný kulinársky svet sa Lenke Kaur otvoril až po príchode do Anglicka. Pracovala ako au-pair a rodina, u ktorej bývala, zistila, že ju to v kuchyni baví. Veľmi ju v tom podporovali - nakúpili jej suroviny a ona mohla variť, čo chcela. Na narodeniny či Vianoce dostávala kuchárske knihy, ktorých má dnes kopu.
Prečítajte si tiež: Mäkké a chutné medovníky
Neskôr, počas štúdia, organizovala pre priateľov „dinner parties“. Nikdy nerobila dve rovnaké veci, vždy skúšala nové recepty, či už to boli tématické večere napríklad talianska kuchyňa. Vždy musel byť k tomu aj nejaký dezert, tak vždy skúšala niečo nové, buď torty, alebo zákusky proste ju to veľmi bavilo. Teraz, keď pracuje na plný úväzok a má tri deti, je toho času menej. Ale snaží sa aspoň cez víkendy experimentovať - majú radi japonskú, kórejskú, vietnamskú či mexickú kuchyňu. Baví ju vymýšľať vlastné recepty a kombinovať chute, hoci niekedy, keď je unavená z práce, ide na istotu. Musí však pochváliť aj manžela - nepečie, ale je výborný kuchár, takže sa vo varení striedajú.
Pečie celé Slovensko: Návrat k pečeniu a prekonanie komfortnej zóny
Šou Pečie celé Slovensko jej vrátila stratenú chuť do pečenia. Pred pár rokmi piekla torty na objednávku, ale popri práci na plný úväzok sa to nedalo stíhať, a tak s tým prestala. Ostalo to len pri narodeninových tortách pre deti. Keď sa však dozvedela, že ide do šou, po večeroch, keď deti zaspali, sa opäť zavrela do kuchyne.
Za jej účasťou stoja kamaráti, s ktorými sa pozná už vyše 20 rokov. Stretli sa v Anglicku, no počas covidu sa presťahovali naspäť na Slovensko. Ešte v Anglicku spolu radi pozerali britskú verziu Bake Off. Keď sa vrátili domov a začala sa vysielať slovenská verzia, hneď jej o tom hovorili. Už roky jej opakovali, že by to mala skúsiť. Koncom minulého roka jej oznámili, že ju prihlásia. Smiala sa tomu. Po prvé si nemyslela, že by tam mohla ísť, keďže nebýva na Slovensku, a po druhé si hovorila - kto by ju v tej šou chcel? Oni však prihlášku naozaj poslali. O pár týždňov jej zazvonil telefón z produkcie, chceli si ujasniť niektoré veci a absolvovala pohovor. Až v januári sa dozvedela, že postupuje.
Sama by sa v živote neprihlásila. Je to úplne mimo jej komfortnej zóny. Nerada sa fotí, zvyčajne stojí ona za fotoaparátom a natáčanie videí jej bolo cudzie. Keď prišla definitívna ponuka, že ide do stanu, veľmi váhala. Vtedy však zasiahol jej manžel. Povedal jej, že takáto príležitosť prichádza raz za život a musí ísť. Podporili ju aj v práci a dali jej voľno. Nakoniec to urobila aj pre svoje deti.
Emócie a výzvy v súťaži
Najemotívnejšie momenty pre ňu boli vtedy, keď piekla výrobky venované jej deťom. Bola to napríklad torta „Maková panenka“ v tretej epizóde pre dcéru (vtedy sa stala aj pekárkou týždňa), horoskopová torta pre najmladšieho syna a sušienková dovolenková destinácia pre najstaršieho syna. Bolo to pre ňu silné, pretože bola prvýkrát v živote tak dlho preč od detí. Manžel to zvládol úžasne, bol jej obrovskou oporou.
Prečítajte si tiež: Dokonalé vianočné medovníky
Čo sa týka zlyhania alebo najťažších chvíľ, bol to jednoznačne prvý týždeň. Jej prvá epizóda bola pre ňu chaotická. Prvýkrát piekla v stane, nevedela, kde čo je, učili sa za pochodu. Nikdy predtým nepiekla na čas. Na konci sa rozplakala, pretože si myslela, že ide domov (nevedela, že v prvom kole nikto nevypadáva). Torta z prvej epizódy sa jej absolútne nepáčila, mala chuť ju vyhodiť do koša, pretože si potrpí na dizajn a toto nebola ona.
Postupne si však zvykla na systém, rýchlosť aj na suroviny, ktoré sú na Slovensku trochu iné ako v Anglicku, kde žije už dlho. Stala sa viackrát pekárkou týždňa. Je to neopísateľný pocit. Keď tento titul získala prvýkrát, cítila sa fantasticky. Mala pocit, že už môže ísť pokojne domov, pretože ukázala, čo vie. Bola pyšná nielen na dizajn, ale aj na chute. Mnohé recepty, ktoré použila v šou, boli jej vlastné experimenty - kombinovala rôzne chute, vymieňala ingrediencie alebo spájala tri-štyri recepty do jedného. Robila si vlastný prieskum, inšpirovala sa inými kultúrami (napríklad japonskou či čínskou). Získať titul pekárky týždňa s vlastným receptom, ktorý si sama vymyslela, bolo pre ňu veľkým zadosťučinením.
Priateľstvá a inšpirácia v súťaži
V stane sa navzájom učili techniky alebo recepty. Učili sa najmä pri technických výzvach, ale aj navzájom od seba. Napríklad Janka ich naučila pracovať s ryžovým papierom, čo bola technika, s ktorou sa predtým nestretla. Stanka robila kaviár na dezerty, Vladi im ukazoval zdobenie na taniere. Ona si odniesla veľa. Pamätá si, ako mala Eliška v prvom kole v torte krásne naskladané ovocné inserty. V Anglicku sa to v domácom pečení až tak nevidí a povedala si: „Wow, toto musím skúsiť.“ Vyskúšala to v tretej epizóde a odvtedy to používa stále. Ako pekárka počas šou veľmi narástla. Zdokonalila sa v chlebových výzvach, ktorých sa najviac bála, a jej najväčšou výhrou je temperovanie čokolády. To ju naučil Romanko z „food tímu“.
Atmosféra bola super a myslím, že to bolo vidieť aj na kamerách. Boli ako jedna veľká rodina. Podporovali sa, pomáhali si, po večeroch na ubytovaní sa spolu učili a vymieňali si recepty. Keď prechádzate niečím takým intenzívnym, čo nepochopí nikto, kto to nezažil, veľmi vás to zblíži. Sú stále v kontakte, majú spoločné skupiny, píšu si. Dievčatá ju boli pozrieť v Anglicku, stretávajú sa aj na Slovensku. Tieto priateľstvá sú asi to najlepšie, čo jej šou dala.
Posolstvo pre fanúšikov a sny do budúcnosti
Netreba sa báť skúšať rôzne chute a mix kuchýň. Najhoršie, čo sa môže stať pri experimentovaní doma, je, že sa to nepodarí a nebude to jedlé. Ale vždy hovorí - skúšajte nové chute, nové kombinácie. Nikdy neviete, ako vás to môže prekvapiť. Možno vymyslíte niečo úžasné, čo potom budú používať aj druhí. Dnes žijeme v dobe, kedy sú dostupné rôzne suroviny, takže to nie je až také zložité. Začnite s niečím jednoduchším, aby vás to nestálo veľa peňazí, ak by to nevyšlo, ale určite choďte do toho.
Prečítajte si tiež: Tajomstvo chutných medovníkov
Vždy snívala o nejakom malom obchodíku. Kedysi skúsila piecť z domu, ale nešlo jej to po biznisovej stránke. Odkedy bola v šou, pečenie a hľadanie nových receptov jej chýba. Túžila by mať vlastný program, v ktorom by cestovala po svete, objavovala gastronómiu iných krajín a vytvárala nové recepty. Spojiť cestovanie, spoznávanie kultúr a pečenie - to by bolo pre ňu úplne úžasné. To by bol asi jej top, top, top, top, top, top sen, o ktorom sníva, čo sa jej asi v živote nesplní.
Poďakovanie a inšpirácia pre ostatných
Pre ňu je už len to, že môže byť v stane a piecť pre Pečie celé Slovensko, obrovský splnený sen. Stále si to poriadne neuvedomuje. Keď sa vidí na obrazovke, je pre ňu neuveriteľné, že to nepozerá len ona, ale aj ostatní ľudia. Je to pre ňu obrovská pocta.
Dúfa, že sa niektorí inšpirovali jej receptami alebo príchuťami. Nesmierne si váži, keď jej niekto napíše, že skúšal jej recepty a že mu to chutí. Ďakuje aj svojim kamarátom, že ju prihlásili a dali jej možnosť ísť tam, piecť a ukázať, čo dokáže.
Chcela by odkázať fanúšikom, aby piekli, ak ich to baví. Aby sa nebáli skúšať nové príchute a nové suroviny. Človek nikdy nevie, čo z toho vznikne. Možno práve oni vymyslia niečo, čo ešte nikto iný nevymyslel, a vznikne ich vlastný, originálny recept.
Chcela by im odkázať nech idú za svojimi cieľmi a snami. A keď sa im v živote naskytne príležitosť - tak ako jej možnosť ísť do Pečie celé Slovensko - nech nad tým príliš nerozmýšľajú.
Vianočný odkaz a návrat k tradíciám
Vianoce sú za dverami. Všetci poznáme tie predvianočné zhony. Ponáhľame sa, aby sme mali všetko nakúpené, napečené, uvarené a aby bol dom čistý. Aj ona v tomto často pohorieva - naháňa sa a potom nemá na nič čas. Ale tento rok si sľúbila, že to zmení. Vianoce sú predsa sviatky pokoja a rodiny, preto ich chce stráviť so svojimi deťmi.
Jej odkaz pre ostatných je jednoduchý: Pečte s deťmi doma. Zapojte ich, nechajte ich, nech vám pomôžu. Ona sa to takto naučila od svojej babky. Bola to úžasná, skromná žena, ktorá si na nás vždy našla čas. Práve ona jej darovala tento talent a lásku k pečeniu, pretože ju nikdy neposielala preč, aby sa išla hrať. Odmalička jej ukazovala, ako pripravovať cestá a piecť. Ak máte možnosť, strávte ten čas v kuchyni s deťmi. Ukážte im, ako sa jedlo pripravuje, alebo s nimi len pečte medovníčky. My máme tradíciu, že si každý rok napečieme diely a deti postavia a ozdobia medovníkovú chalúpku. Vždy na to radi spomínajú a už teraz sa tešia, kedy to budeme robiť znova. Nemusí byť všetko perfektné. Aj keď tie koláčiky nebudú dokonalo nazdobené, budú o to krajšie, pretože ich robili vaše deti.
Záver
Lenke ďakujeme za úprimný rozhovor a jej cestu v šou Pečie celé Slovensko sledujeme s veľkým napätím. Tešíme sa z jej úspešného postupu po náročnom „Obrátenom kole“. V súťaži tak zostáva už len posledná štvorica skvelých pekárok - Janka, Lenka, Gabika a Viki - ktoré si zmerajú sily v rozhodujúcom semifinále.
Recept na tradičné medovníky (inšpirované babkou Veronikou):
- Ingrediencie: (Nutné doplniť tradičné ingrediencie a pomer)
- Postup: (Nutné doplniť tradičný postup prípravy)
- Tip: Zdobte s deťmi a vytvorte si vlastné vianočné tradície!
Bonus: Inšpirácie pre vianočné pečenie a varenie
Ak si odmyslíme narodeniny našich detí či naše okrúhliny, práve vianočné sviatky sú tie, počas ktorých sme ochotní stráviť v kuchyni oveľa viac času ako obvykle. A na výsledok sa teší celá rodina. Vianoce sú najkrajšími sviatkami v roku. Žiaľ, mnoho tradičných zvykov pomaly vymiera a stále častejšie zabúdame na to, o čom Vianoce sú, čo znamenajú. Ak ale príde reč na vianočné varenie či pečenie, tam sa tradícií vzdávame len ťažko. A ak aj, tak väčšinou len v prospech modernejších a zdravších receptov, čo možno hodnotiť kladne.
V dnešnom článku nájdete množstvo tradičných receptov na prípravu vianočných dobrôt, ale aj ich zdravších súrodencov.
Štedrá večera
Ak by sme spravili anketu, v ktorej by sme sa vás pýtali na vašu predstavu tradičnej vianočnej večere, čo by ste odpovedali? Celkom určite by najčastejšou odpoveďou bola kapustnica, vyprážaná ryba - najmä kapor, so zemiakovým majonézovým šalátom. Chýbať by však určite nemali ani vianočné oblátky s medom a cesnakom ako predjedlo a opekance s makom či orechami ako dezert. Štedrá večera musí byť skutočne štedrá a v mnohých domácnostiach má ešte viac ako „len“ spomínané 4 chody.
Regionálne rozdiely v polievkach
Napriek tomu, že tradičná vianočná kapustnica má svoje miesto na stoloch naprieč celým Slovenskom, v niektorých regiónoch by sme častejšie našli iné polievky. Ak strávite sviatky na západe našej krajiny, nebuďte prekvapení, ak vám domáci namiesto kapustnice naservírujú rybaciu polievku. Lahodnú hubovú polievku budete môcť vyskúšať na severovýchode Slovenska a tradičná šošovicová polievka býva súčasťou štedrej večere napríklad na Horehroní.
Zdravšie alternatívy
Vianoce sú sviatky hojnosti. A, povedzme si úprimne, asi každému z nás sa už niekedy stalo, že to s jedlom jednoducho prehnal. Vyprážaný kapor či filé z aljašskej tresky a pravý zemiakový šalát patria presne do tej kategórie jedál, ktoré sa „nedajú prestať jesť.“ Ak sa však nebránite zdravším verziám týchto pochúťok, vyskúšajte vyprážanie v trojobale nahradiť pečením, napríklad na masle či olivovom oleji a majonézu v zemiakovom šaláte nahraďte jogurtom. Aj recept na pečeného kapra a zemiakový šalát bez majonézy nájdete na www.kuchynalidla.sk.
Vianočné koláče a zákusky
Ak hovoríme o Vianociach, zabudnúť nemožno na zákusky a koláče. Vanilkové rožky, medovníky či šuhajdy jednoducho patria medzi „must have.“ Nejedna gazdinka nám dá za pravdu, že ak by sa tento rok rozhodla zredukovať vypekanie sladkých dobrôt na jeden či dva druhy, zvyšných členov rodiny by poriadne prekvapila. S najväčšou pravdepodobnosťou asi ešte viac, ako otca svojich detí, ak by si nenašiel pod stromčekom ponožky. Pečené aj nepečené sladkosti skutočne musia byť! Niekto sa celý rok teší na tradičné parížske rožky, do iných domácností zase celkom určite zavíta opitý Izidor. Nebojte, stále hovoríme o obľúbených šťavnatých dezertoch…
Aj tu však existujú rady, ako ich robiť zdravšie. Stačí naozaj málo. Pokúste sa eliminovať klasický biely rafinovaný cukor. Nahraďte ho radšej trstinovým alebo kokosovým cukrom, ak je to možné medom či javorovým sirupom. V porovnaní s bielym cukrom sú zdravšie, okrem iného aj preto, lebo obsahujú rôzne prospešné látky.
Vedeli ste, že v javorovom sirupe sa nachádza viacero druhov antioxidantov, fosfor, železo, zinok, vitamíny B1, B2 aj B3? Jeho sladkosť je vyššia ako v bielom cukre, preto ho stačí menej. Je vhodný na pečenie, na dochutenie koláčov, palaciniek či lievancov.
Vhodné sú tiež alternatívy k bielej pšeničnej múke. Zdravším variantom je špaldová múka, čoraz častejšie siahame aj po kokosovej, makovej, mandľovej či ryžovej múke. Trendom sú jednoznačne bezlepkové dezerty.
Tipy na zdobenie medovníkov
Výsledok snahy ocenia podľa nej najmä gazdiné, ktoré sa chcú pustiť do zložitejšej výzdoby. "Pri mriežkových (vzoroch, pozn. TASR) je základ urobená kvalitná poleva. Musí byť naozaj kvalitná, aby tie mriežky boli pekné," vysvetlila. Na zafarbenie "klasickej" bielkovej polevy používa gélové potravinárske farby. Inšpiráciu pri zdobení hľadá Chvastová v každodennom živote. Samotné motívy nanáša na medovníky viacerými technikami. Zvyčajný predvianočný motív anjelov tento rok predstihli víly, pri ktorých využíva nielen svoj estetický zmysel pre detail, ale i farebnú pestrosť, ktorú jej práca s farbami umožňuje.
Medovnikárka Marianna Chvastová z Michaloviec vytvára jedinečné medovníky už skoro dvadsať rokov. Jej špecialitou sú medovníkové anjeliky, ktoré vytvára v rôznych v rôznych podobách. Chvastová pečie a zdobí medovníky "sporadicky", na Veľkú noc a na Vianoce už viac ako dvadsať rokov. Aj keď v žiadnom z jej medovníkov nechýba med, obľúbený recept nemá. "Skúšala som viacero receptov, nie každý sa mi osvedčil," povedala. I pri ceste však odporučila používať čo najkvalitnejšiu múku.