Každé dieťa prechádza obdobím fascinácie mäsožravými rastlinami. Myšlienka, že rastlina loví hmyz, je oveľa pútavejšia ako tradičné získavanie živín z pôdy. Tento článok si kladie za cieľ priblížiť tieto rastliny, aby ste sa z nich mohli tešiť čo najdlhšie.
Čo sú mäsožravé rastliny?
Mäsožravé rastliny predstavujú fascinujúci a záhadný segment rastlinnej ríše. Aby prežili, vyvinuli rôzne mechanizmy na zachytávanie a trávenie živočíchov, čím získavajú potrebné živiny. Tieto rastliny sa vyvinuli ako reakcia na prostredie s chudobnými pôdami, kde základné živiny ako dusík a fosfor sú v nedostatku.
Druhy mäsožravých rastlín
Existuje viac ako 600 druhov mäsožravých rastlín, ktoré patria do rôznych rodov a čeľadí. Medzi najznámejšie patria:
- Mucholapka podivná (Dionaea muscipula): Jedna z najznámejších mäsožravých rastlín, pochádzajúca z močarísk Severnej a Južnej Karolíny v USA. Loví korisť rýchlym pohybom pascí (do 0,5 s). Každý list má obmedzený počet sklapnutí, než prestane plniť svoju funkciu. Spúšťou na sklapnutie pasce sú tri citlivé chĺpky na každej listovej čepeli. Hmyz sa ich musí dvakrát dotknúť, aby sa pasca zatvorila.
- Rosička (Drosera): Rod zahŕňa viac ako 200 druhov, ktoré sa vyskytujú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Ich listy sú pokryté lepivými chlpmi, ktoré produkujú sladký nektár na lákanie hmyzu. Na koncoch listov má chápadielka, na ktorých sa tvoria drobné lepkavé kvapôčky tráviacej tekutiny. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s rosičkou lopatkolistou (Drosera spatulata) a rosičkou vláskatou (Drosera capillaris). Veľmi atraktívne sú rosička dvojitá (Drosera binata) a rosička kapská (Drosera capensis).
- Krčiažnik (Nepenthes): Rod mäsožravých rastlín, ktorý zahŕňa asi 170 druhov. Tieto rastliny sú typické svojimi veľkými, džbánovitými pascami, ktoré môžu dosiahnuť veľkosť až 30 cm. Nachádza sa v nich špeciálna tráviaca tekutina. Keď sa do pasce dostane hmyz, utopí sa a následne ho rastlina pomocou tejto šťavy strávi. Niektoré sú dokonca epifyty.
- Špirlica (Sarracenia): Rod zahŕňa asi 10 druhov mäsožravých rastlín, ktoré sú pôvodom zo Severnej Ameriky. Tieto rastliny vytvárajú dlhé, trúbkovité listy, ktoré fungujú ako pasce na hmyz. Tvoria veľké listy a veľké biele kvety, ktoré sú podobné orchideám.
- Tučnica (Pinguicula): Listy sú tučné, slúžia zároveň aj na hromadenie vody. Patria k bezproblémovým, ľahko pestovateľným a vďačným rastlinám, navyše sa za starostlivosť odmenia pomerne atraktívnym kvitnutím.
- Bublinatka (Utricularia): Rod vodných alebo vlhkomilných mäsožravých rastlín, ktoré patria medzi najrozšírenejšie mäsožravé rastliny na svete. Existuje viac ako 200 druhov, ktoré sú rozšírené po celom svete, od tropických až po mierne oblasti.
- Darlingtónia kalifornská: Pochádza zo Severnej Kalifornie a Oregonu. Má tzv. lapacie orgány v podobe listov, ktoré sú pokryté žliazkami. Má určité podobnosti so špirlicou, láčiky majú však trochu odlišnú stavbu.
Pestovanie mäsožravých rastlín zo semien
Pestovanie mäsožravých rastlín v domácich podmienkach môže byť náročné, ale zároveň veľmi obohacujúce.
Svetlo
Väčšina mäsožravých rastlín potrebuje veľa svetla, aby mohli efektívne fotosyntetizovať a produkovať energiu na rast a vývoj pascí. Ideálne je umiestniť ich na južne orientované okno, kde budú mať dostatok slnečného svetla počas celého dňa. V prípade vonkajšieho pestovania cez leto však rastliny mierne zatienime. Problém nastáva v zimných mesiacoch, keď je krátký deň a hlavne býva dlhodobo zamračené. Tento nedostatok svetla je pre subtropické rastliny neprirozený a bohužial ho mucholapka zle znáša. Práve preto je hlavne v zime dostatok svetla nutný, prípadne zaistiť umelé osvetlenie primeraného svetelného spektra, teda pestovateľské svietidlá.
Prečítajte si tiež: Dravosť v ríši rastlín
Voda
Mäsožravé rastliny vyžadujú špecifické podmienky, pokiaľ ide o vodu. Väčšina z nich pochádza z oblastí s kyslou a chudobnou pôdou, takže sú zvyknuté na čistú, mäkkú vodu bez minerálnych látok. Ideálne je používať dažďovú vodu, destilovanú vodu alebo vodu z reverznej osmózy. Polievame zásadne zospodu do podmisky alebo ozdobného kvetináča. Pôda mäsožraviek musí byť stále vlhká, lebo si obvykle vyžadujú kyslý, rašelinový substrát a minerály vody z vodovodu alebo studne tento substrát neutralizujú, čo veľmi znižuje jeho trvanlivosť. Často sa môžete stretnúť s tvrdením, že mäsožravky by mali stáť vo vode. Nie je to pre ne však najvhodnejšie. Lepšie je pôdu len udržiavať stále vlhkú.
Substrát
Mäsožravé rastliny potrebujú špeciálny substrát, ktorý je chudobný na živiny. Najčastejšie sa používa zmes rašeliny a piesku alebo perlitu v pomere 1:1, alebo kyslú rašelinu zmiešanú s pieskom v pomere 2:1 v prospech rašeliny. Do substrátu je možné pridávať i hrubozrnný perlit. Mucholapku presádzame na jar raz za 1-3 roky do čistej rašeliny (kyslej pôdy). Zmiešame ju s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Môžeme primiešať aj trochu perlitu.
Vlhkosť vzduchu
Väčšina mäsožravých rastlín preferuje vysokú vlhkosť vzduchu, čo je dôležité najmä pre tropické druhy ako Nepenthes. Ideálna vlhkosť vzduchu by mala byť okolo 60-80%. Tieto rastlinky potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť. Môžeme ich rosiť, alebo pod ne či vedľa nich položiť misku so zaliatymi kamienkami, zvlhčovač vzduchu, alebo ich dať nad akvárium. Na nedostatok vzdušnej vlhkosti reagujú zasychaním a netvorením pascí.
Teplota
Pokiaľ ide o teplotu, väčšina mäsožravých rastlín sa cíti najlepšie pri teplotách medzi 20-30°C. Mucholapku je ale dobré zimovať v chladnějších podmienkach, tak okolo 10 °C a substrát nechať len velmi málo vlhký. Ideálne teploty počas zimy by mali byť okolo 5 - 10 °C. Takéto podmienky v bytoch často nemáme. Môžeme ju zimovať aj inak - zaistiť jej umelé osvetlenie primeraného svetelného spektra, teda pestovateľské svietidlá. Takto prezimuje pri izbovej teplote. Existuje ešte tretia možnosť, ako rastliny prezimovať - vyberieme ich zo substrátu a očistené a zabalené v rašelinníku uskladníme v chladničke.
Hnojenie
Mäsožravky hnojiť nemusíme. V rok, keď nepresádzame, môžeme na jar použiť okysľovač pôdy v slabšej koncentrácii. Hmyzožravosť je len doplnková výživa, a preto žiadny druh mäsožravej rastliny netreba prikrmovať. Ak sa stane, že mucholapka začne tvoriť kvetnú stonku, je žiaduce odstrániť ju už v zárodku, pretože jej kvitnutie, hlavne počas kritickej zimnej sezóny, môže rastlinu vysiliť až tak, že uhynie.
Prečítajte si tiež: Prínosy ľanových semienok a tvarohu pre zdravie
Rozmnožovanie
Mucholapky môžeme rozmnožovať buď vegetatívne, alebo generatívne - semenami. Najjednoduchší spôsob vegetatívneho rozmnožovania je delenie cibuliek rastlín. Veľké rastliny vytvárajú tzv. drobné odnože ktoré sa dajú pri presádzaní od veľkej rastliny oddeliť. Rozmnožovanie semenami je trošku zložitejšie. Samotné kvitnutie rastlinu dosť vysiluje a niekedy to aj neprežije. Takže ak vám začne kvitnúť mladá nie dosť silná rastlina, kvet treba radšej odstrihnúť. Keď sa však rozhodnete kvet nechať, nesmieme zabudnúť že na opelenie potrebujeme ešte druhú rastlinu lebo mucholapka nieje samoopelivá. Semená dozrievajú približne po 3 až 4 týždňoch po odkvitnutí. Potom ich zabalíme do vlhkej vaty a umiestnime na 4 týždne do chladničky do teploty 0 až 5°C. Po 4 týždňoch takéhoto chladenia vykazujú semená najvyššiu klíčivosť (až 95%). Semená potom viac neskladujeme lebo strácajú na klíčivosti, a najlepšie je sadiť ich čo najskôr. Vysievame ich na povrch substrátu pre dospelé rastliny. Semená klíčia po ďalších 3 až 4 týždňoch. Vzájomným opelovaním rôznych druhov môžete ľahko získať rastliny s inými vlastnosťami alebo vzhľadom. Rastlinku množíme listovými odrezkami. List by mal byť stredne starý. Treba použiť aj stimulátor rastu a priamo zasadiť do lignocelu alebo substrátu.
Starostlivosť o mäsožravé rastliny
- Nemali byste rastline často dráždiť pasce a zkúšať ich zatváranie. Najmä najmenších pestovateľov, k skúšaniu efektivity ich reakcií zatvárania sa na dotykové podnety. Nie je však vhodné tieto listy zaklápať naprázdno, rastlina sa vysiľuje a efektivita pascí sa vyčerpáva. Naprázdno sa totiž každý list dokáže zatvoriť asi trikrát až päťkrát, s reálnou korisťou len raz alebo dvakrát.
- Ak sa v pasci ocitne koriť, list sa otvorí až po jej strávení - teda často až po 5 - 7 dňoch. Ak bol zatvorený „naprázdno“, obvykle sa otvorí do 24 hodín.
- Ak si chcete kúpiť mäsožravku s úmyslom zbaviť sa mušiek, často dosiahnete pravý opak. Ak si chcete kúpiť mäsožravku s úmyslom zbaviť sa mušiek, často dosiahnete pravý opak, lebo vďaka pestovaniu v rašeline, ktorá si vyžaduje trvalé zamokrenie, vytvárame ideálne podmienky pre výskyt smútiviek.
Mäsožravé rastliny a ekosystém
Mäsožravé rastliny zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystémoch, kde žijú. Ich schopnosť loviť a tráviť živočíchy ich robí unikátnymi a zaujímavými členmi rastlinného sveta. V ekosystémoch, kde mäsožravé rastliny žijú, zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní ekologickej rovnováhy. Tieto rastliny regulujú populácie hmyzu a iných drobných živočíchov, čo prispieva k stabilite a zdravému fungovaniu ekosystému. Biotopy mäsožravých rastlín sú často veľmi špecifické a citlivé na zmeny v životnom prostredí. Väčšina mäsožravých rastlín rastie v močariskách, bažinách, na rašeliniskách alebo v tropických dažďových pralesoch.
Prečítajte si tiež: Prevencia chorôb pomocou chia semienok a kajenského korenia