Aktualizované: 26. apríla 2025
Slovensko čelí vážnej situácii, ktorá nemá v regióne obdobu celé desaťročia. Výskyt mäsa z chorých kráv na trhu a hrozba šírenia vysoko nákazlivého ochorenia slintačky a krívačky (SLAK) predstavujú vážne riziká pre zdravie ľudí, hospodárske zvieratá a stabilitu agrosektora. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na danú problematiku, vrátane informácií o slintačke a krívačke, zdravotných rizikách spojených s konzumáciou mäsa z chorých zvierat a opatreniach prijatých na zabránenie šírenia týchto rizík.
Slintačka a krívačka: Hrozba pre hospodárske zvieratá
Slintačka a krívačka je závažná, vysoko nákazlivá, akútna, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dopadmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Všetky druhy zveri a antilopy, ako aj slon a žirafa sú vnímavé na slintačku a krívačku. V populácii vnímavých zvierat môže chorobnosť dosiahnuť až 100 %. Intenzívne chované zvieratá sú náchylnejšie na chorobu, ako tradičné plemená. Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5%), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 - 100%) v dôsledku zápalov srdcového svalu (myokarditídy), alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
Pôvodca a šírenie nákazy
Pôvodcom slintačky a krívačky je Aphtovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný. Bolo diagnostikovaných viac kmeňov vírusu slintačky a krívačky (A, O, C, SAT1, SAT2, SAT3, ASIA1), pričom každý z nich vyvoláva špecifickú tvorbu protilátok u vakcinovaných zvierat. V súčasnom období je vakcinácia proti tejto chorobe v EÚ zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby za dodržania legislatívnej procedúry.
Zdrojom infekcie sú choré živé, alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty, pochádzajúce z nich. Plne virulentný vírus, schopný infikovať ďalšie vnímavé jedince, je vylučovaný najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov z jazyka, nozdier, pysku, z nôh a vemena, mliekom, močom, výkalmi, semenom, vydychovaným vzduchom. Z nákazového hľadiska je mimoriadne nebezpečné, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, kedy nie sú ešte pozorované žiadne klinické príznaky.
Prečítajte si tiež: Ako sa mäso dostalo na Slovensko
Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, pomocou živých a neživých vektorov.
- Neživé pasívne vektory: krmivo, podstielka, hnoj, močovka, dopravné prostriedky, prach.
- Živé pasívne vektory: všetky druhy zvierat, obzvlášť tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov - domáce, voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu. Význam pre pasívny prenos nákazy má človek. Mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat (mlieko, krv, kosti, vnútorné orgány, koža, paznechty, rohy, výrobky, odpad).
Klinické príznaky
Inkubačná doba pri prirodzenej infekcii je obyčajne 2 - 7 dní, výnimočne až 11 dní. Slintačka a krívačka je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií - pľuzgierov (vezikúl, áft), obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu).
- Sliznica dutiny ústnej (sprievodným príznakom je zápal dutiny ústnej a typické slintanie)
- Na lícach, ďasnách, na jazyku, rypáku
- Na ceckoch vemena
- V medziprstových priestoroch
- Na korunkovom okraji paznechtov, paprčiek a ratíc
Výskyt týchto zmien na končatinách býva spojený s bolestivosťou a krívaním, častokrát spojeným až s vyzutím rohového puzdra. Postihnutie dutiny ústnej má za následok nechutenstvo a sťažený príjem krmiva. Choroba spôsobuje vážne straty na produkcii a aj keď väčšina postihnutých zvierat neuhynie, tieto po prekonaní infekcie ostávajú vysilené a oslabené.
Dopady a hlásenie choroby
Slintačka a krívačka je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži (OIE). Vypuknutie slintačky a krívačky v roku 2001 v Spojenom kráľovstve viedlo k utrateniu viac ako šiestich miliónov zvierat, pričom priame a nepriame náklady sa priblížili k šiestim miliardám eur. Keď slintačka a krívačka prenikne do slovenského chovu, je to jeho definitívny koniec, hovorí šéf chovateľov mliekového dobytka Alexander Pastorek.
Mäso z chorých kráv: Riziko pre spotrebiteľov
V nedávnom období sa na Slovensku objavili prípady mäsa pochádzajúceho z chorého hovädzieho dobytka. Konzumácia takéhoto mäsa predstavuje pre spotrebiteľov vážne zdravotné riziká.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Zdravotné riziká konzumácie mäsa z chorých kráv
Konzumácia mäsa, ktoré má hnisavé ložiská alebo dokonca nádory môže podľa odborníkov ohroziť zdravie človeka. "V prípade, že išlo o mikroorganizmy, ktoré sú prenosné aj potravinami napr. salmonela, enterobaktérie, listéria a ďalšie, môže dôjsť ku vzniku ochorenia s postihnutím tráviaceho systému - hnačky, nevoľnosť, teplota," vysvetlila Daša Račková z ÚVZ.
Ak je krava chorá, nemôže byť mäso z nej zdravé. Môžu tam byť mikróby salmonely, E. coli alebo zápal. Najčastejšími zdravotnými problémami pri konzumácii takéhoto mäsa môže byť vracanie, hnačky či zvýšená teplota. Ďalšie riziká zahŕňajú:
- Mikrobiologické riziká: Prítomnosť patogénnych mikroorganizmov, ktoré môžu spôsobiť gastrointestinálne problémy.
- Chemické riziká: Možnosť vývoja rezistencie voči antibiotikám.
Prípad poľského bitúnku
Kauza hovädzieho mäsa z poľského bitúnku, na ktorom zabíjali chorý a nevládny dobytok, ukazuje na východ Slovenska. Poliaci zabíjali choré kravy a mäso z nich ďalej predávali. Takáto hovädzina z poľského bitúnka sa dostala na slovenský trh. Poľské úrady tvrdia, že mäso z chorých kráv smerovalo do prevádzok Cimbalak v Bardejove, Marek Kazimir - MK FOOD v Gaboltove a Ladislav Cabai v Bidovciach.
Bitúnok, o ktorom priniesli poľskí investigatívni novinári rozsiahlu reportáž, Jasienica Mazowiecka, inšpektori už zavreli. Bývalý zamestnanec poľského bitúnku v reportáži tvrdí, že ľudia zjedia všetko. Pred usmrtením pracovníci bitúnku ťahali choré ležiace zvieratá lanom na porážku. Pri porcovaní mäsa vykrajovali kusy, kde mal dobytok preležaniny a iné choré tkanivá. Tony mäsa pochybnej kvality poľskí mäsiari spracúvali pod rúškom noci. Cez deň v rovnakých priestoroch robili porážky a porcovali mäso zo zdravého hovädzieho dobytka.
Kontroly a zistenia na Slovensku
Štátna veterinárna a potravinová správa dostala oznámenie, že hovädzie mäso z rizikových prevádzkarní z Poľska bolo dodané do troch prevádzok v Slovenskej republike a to Cimbaľák, s.r.o, Bardejov, Marek Kazimir - MK Food, Gaboltov a Ladislav Cabai, Bidovce.
Prečítajte si tiež: Tipy na prípravu pečeného mäsa
Veterinári už preverili situáciu u Ladislava Cabaia v Bidovciach, ktorý mäso rozváža do reštaurácií. Doložil im všetky príslušné dokumenty. Hovädzina putovala do košických reštaurácií, o ktoré išlo, úrady nešpecifikovali. Znamená to len, že mäso bolo z toho problematického bitúnku.
Vo firme Cimbaľák, s.r.o, Bardejov prebiehala veterinárna kontrola. Zamestnanci informovali, že objednávajú iba hovädzie mäso z býka, iba na požiadavku zákazníka hovädzie mäso z kravy. Je dodané s certifikátom a potvrdeným veterinárnym sprievodným listom dobytka z Poľska. Do výrobkov nedodávajú hovädzie mäso z kráv.
Opatrenia na zabránenie šíreniu slintačky a krívačky a kontaminovaného mäsa
Vzhľadom na vážnosť situácie prijali slovenské orgány viaceré opatrenia na zabránenie šíreniu slintačky a krívačky a kontaminovaného mäsa.
Mimoriadne núdzové opatrenia
Štátna veterina okamžite po zistení vírusu v Maďarsku vyhlásila stav mimoriadnej núdze. Kontroluje sa doprava na hraničných priechodoch, ako aj hospodárske chovy v desaťkilometrovom okruhu od maďarského ohniska, do ktorého spadajú okresy Dunajská streda a Komárno. V týchto oblastiach je zakázaná preprava zvierat aj surového mlieka či mäsa a organizácia trhov a výstav so zvieratami.
Od piatka minulého týždňa (21. marca) je na celom území Slovenska zakázaný takmer všetok prevoz hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných párnokopytníkov vrátane farmovej zveri. Výnimkou je len presun v rámci toho istého chovu. Zákaz platí aj pre cezhraničný presun, povolený je len tranzit bez vykládky a nakládky na území Slovenska, pričom pre okresy Komárno a Dunajská Streda platí aj zákaz tranzitu. Ďalej je zakázaná aj organizácia všetkých hromadných podujatí, trhov, výstav a zvodov hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných a iných párnokopytníkov. Zákaz platí aj pre cirkusy a zatvorené musia byť aj zoologické záhrady. Taktiež platí zákaz vstupu nepovolaných osôb do všetkých chovov spomenutých zvierat a zveri a v reštrikčnom pásme okresov Komárno a Dunajská Streda platí aj zákaz vstupu do lesov pre riziko pasívneho prenosu na divú zver. Zákazy platia až do odvolania.
Európska komisia 11. marca prijala dočasné núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom ochorenia v Maďarsku. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má na riešenie výnimočných narušení trhu krízovú finančnú rezervu. O finančnú pomoc nežiada farmár, ale štát, ktorý musí dokázať, že prijal všetky potrebné veterinárne opatrenia vrátane kontroly, monitorovania a preventívnych opatrení.
Odporúčania pre spotrebiteľov
ŠVPS SR odporúča občanom:
- Vyhnúť sa nie nevyhnutnému cestovaniu do oblasti Maďarskej republiky s nariadenými opatreniami.
- Vyhnúť sa akémukoľvek pokusu o prepravu živých vnímavých zvierat z oblasti v nariadenými opatreniami.
- Vyhnúť sa podomovému nákupu najmä čerstvého červeného mäsa, surového mlieka a mliečnych výrobkov.
- Dávať si pozor najmä na mäso predávané na trhu alebo z dodávok, ktoré jazdia po dedinách najmä na severe a východe Slovenska.
Opatrenia pre chovateľov
Chovatelia domácich hospodárskych zvierat vnímavých druhov by mali zvýšiť pozornosť pri dennej starostlivosti o zvieratá, kontrolovať ich zdravotný stav a každé podozrenie hlásiť svojmu veterinárnemu lekárovi, ktorý kvalifikovane posúdi zdravotné riziko. Mali by sledovať aktuálne informácie o vývoji nákazovej situácie a dodržiavať nariadené opatrenia.
Slovenskí chovatelia už dostali od veterinárov zoznam odporúčaných opatrení. „Medzi zvieratá môžu ísť len tí zamestnanci, ktorí pri nich priamo pracujú. Sfunkčnené sú dezinfekčné brody, dezinfekcia osôb a áut,“ hovorí Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. Zdôrazňuje, aby podobné hygienické opatrenia zaviedli aj drobnochovatelia.
Nedostatočná prevencia?
Vyjadrenia, ktoré vychádzali od kompetentných po tom, čo sa nákaza potvrdila v Maďarsku, nekorešpondujú s reálnymi opatreniami, ktoré sa vykonávali priamo v teréne, teda na našich južných hraniciach. Minister Richard Takáč informoval ešte 14. marca, že sa vykonávajú všetky potrebné opatrenia na to, aby sa vírus z Maďarska nedostal na Slovensko. Súčasťou opatrení, ktoré ohlásila aj samotná Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS), boli aj kontroly na hraniciach. Tie sa diali od 7. marca. Podľa prvej súhrnnej správy ŠVPS bolo k 10. marcu - teda za štyri dni - skontrolovaných na troch hraničných priechodoch s Maďarskom (Rusovce, Medveďov, Komárno) dohromady 183 vozidiel „bez zistenia nedostatkov alebo neprimeraného rizika z pohľadu šírenia slintačky a krívačky“. Nasledujúci - 11. marca - sa kontroly zintenzívnili, keďže ďalšia správa ŠVPS z 12. marca hovorí už o 385 skontrolovaných vozidlách. Podľa dokumentácie boli kamióny na prepravu zvierat vyčistené a dezinfikované, fyzická kontrola však ukázala, že boli značne znečistené.
Obnova a náhrada
Vláda má v úmysle odškodniť zasiahnutých chovateľov, a to nielen v dotknutých veľkochovoch, ale aj tých, ktorí museli odovzdať na porážku v rizikovom pásme svoje doma chované hospodárske zvieratá. Toto odškodnenie umožňuje legislatíva o nebezpečných chorobách a je naň možné využiť aj prostriedky Európskej únie.
Po likvidácii nakazeného chovu je prvým krokom mechanické čistenie, zlikvidovať sa musí krmivo, slama, hnoj, očistiť treba všetky nástroje, stroje a zariadenia. Po čistení treba celý priestor vydezinfikovať, po dostatočnom čase pôsobenia dezinfekcie sa urobia odbery vzoriek, a aj keď sa prítomnosť vírusu nezistí, priestor sa opäť dezinfikuje a znova otestuje. Potom sa na farmu privezie niekoľko kusov tzv. testovacích zvierat. Ak sa vírus podarilo eliminovať a tieto kusy neochorejú, môže sa začať s obnovou reálneho produkčného chovu. Celý tento proces trvá niekoľko mesiacov a môže sa natiahnuť až na pol roka.