Bipolárna afektívna porucha, známa aj ako maniodepresívna psychóza, je závažné duševné ochorenie, ktoré sa prejavuje prudkými zmenami nálad. Tieto zmeny kolíšu od stavov prekypujúcej radosti a nadšenia až po hlboké depresívne stavy. Ochorenie postihuje približne jedno percento svetovej populácie a ak sa raz diagnostikuje, zvyčajne pretrváva celoživotne. Najčastejšie sa objavuje u ľudí v ranej dospelosti, medzi 25. a 30. rokom života, ale môže sa vyskytnúť aj v dospievaní alebo starobe.
Od radosti k depresii: Charakteristické fázy
Pri bipolárnej poruche sa striedajú obdobia depresie s mániou. Počas depresívnej fázy postihnutá osoba prežíva poruchy myslenia a nelogické myšlienkové pochody. Naopak, v manickej fáze prežíva pocity eufórie, je neprirodzene energická a stráca potrebu spánku. Pocity šťastia môžu gradovať až do takej miery, že pacient nadobúda predstavu, že pre neho neexistujú žiadne prekážky, čo vedie k bizarným činom. Tieto stavy môžu viesť k absolútnemu vyčerpaniu organizmu a strate sociálnych zábran, čo negatívne ovplyvňuje pracovný aj súkromný život.
Fázy bipolárnej poruchy
Počas ochorenia dochádza k periodickým zmenám nálad. Medzi hlavné fázy patria:
Depresívna fáza
Pre túto fázu je typická skleslá nálada, zníženie energie a aktivity. Jedinec vidí všetko pesimisticky, neprežíva radosť, má znížené sebahodnotenie a sebavedomie, pocity viny a poruchy sústredenia. Často trpí prerušovaným spánkom, zníženou alebo zvýšenou chuťou do jedla a môžu sa vyskytnúť myšlienky na smrť. Štandardné sú pocity ako nechuť do života, strata záujmu o koníčky, sebaobviňovanie, plač bez príčiny, výbuchy hnevu, podráždenosť a neschopnosť povedať. Sebaobviňovanie môže dokonca viesť k samovražedným úvahám. V menej typických prípadoch sa pridáva naliehavé správanie spôsobené masívnou úzkosťou, nepokojom a agitáciou. Výnimkou nemusí byť ani zvýšená konzumácia alkoholu.
Manická fáza
Táto fáza je pre pacienta subjektívne príjemná, ale pre okolie ťažko znesiteľná. Pacienti sú viac komunikatívni, zhovorčiví, no vzápätí sa stávajú hlučnými. V správaní je badať nezodpovednosť, zvýšené riskovanie, zlý odhad rizika, neuvážené finančné investície, zadlžovanie a strata sexuálnych zábran. Prejavuje sa neprimerane veselou náladou, bezúčelným zvýšením energie a aktivity. Jedinec má zvýšené sebavedomie a sebahodnotenie, stráca sebareflexiu, preceňuje vlastné schopnosti, stráca sociálne zábrany, má malú potrebu spánku a prejavuje hyperaktivitu. K smrti môže dôjsť v dôsledku vysilenia organizmu, následkom zvýšeného riskovania (napr. rýchla jazda autom) alebo experimentovaním s drogami.
Prečítajte si tiež: Blesková Večera
Mierna mánia (Hypománia)
Hypománia je miernejším prejavom mánie. Príznaky nie sú až také výrazné alebo sa prejavujú len niektoré z nich. Tento stav jedinec znáša pomerne dobre a nemusí natoľko zasiahnuť do bežného života. Z dlhodobého hľadiska je však veľmi riziková, pretože od manickej fázy ho delí len veľmi tenká hranica. V tomto období jedinci často prestávajú užívať lieky a navštevovať lekára, pretože sa cítia dobre.
Pauza - obdobie bez príznakov (Remisia)
Fázy mánie a depresie nie sú nepretržité, objavuje sa medzi nimi obdobie bez príznakov - takzvaná remisia. Obe extrémnej fázy môžu trvať niekoľko dní či týždňov, no existujú aj prípady, keď pacienti prežívali aj dve alebo viac fáz za deň. V takýchto prípadoch sa obdobie remisie zvyčajne nedostaví a chorý padá z mánie rovno do depresie. U pacientov sa môžu vyskytovať aj obe fázy v zmiešanej podobe, kedy sa mánie a depresie objavujú naraz alebo sa počas dňa striedajú. Táto forma bipolárnej poruchy je najkomplikovanejšia a najrizikovejšia, pretože predstavuje veľmi vysoké riziko samovraždy.
Diagnostika
V súčasnej medicíne neexistujú žiadne laboratórne vyšetrenia ani odborné metódy, ktorými by sa dala bipolárna porucha jednoznačne diagnostikovať. Diagnózu zvyčajne určuje špecialista na základe sledovania dlhodobo pretrvávajúcich klinických príznakov, po dôkladnom rozhovore s pacientom a rozhovoroch s jeho okolím (priatelia, rodinní príslušníci, kolegovia). Medzi pomocné diagnostické metódy patria aj sebaposudzovacie dotazníky. Konečnú diagnózu stanovuje skúsený psychiater.
Pôvodca neznámy
Bipolárna afektívna porucha nemá jednoznačne určenú príčinu. Na vzniku sa podieľajú najmä genetické vlohy, vrodené dispozície, biochemické a hormonálne zmeny a iné kombinácie vplyvov z vonkajšieho prostredia. Svoj podiel na spustení choroby môžu mať nepriaznivé životné udalosti, užívanie drog, nedostatok spánku a stres. Ľudia s predispozíciou sú viac citliví na emocionálnu a fyzickú záťaž, na užívanie návykových látok, na narušenie denných rytmov alebo na hormonálne výkyvy. Dedičnosť, vplyvy prostredia a životné udalosti sú súčet faktorov, ktorý prispieva k rozvoju choroby v okamihu, keď celková záťaž prekročí kritickú hranicu. Preto je vhodné zbytočne sa nevystavovať rizikovým situáciám, posilňovať svoju schopnosť zvládať stres a plánovať si rôzne druhy aktivít.
Test na bipolárnu afektívnu poruchu
Nasledujúce otázky slúžia len na orientačné posúdenie rizika:
Prečítajte si tiež: Hrachová polievka: Recepty pre každodenné varenie
- Boli ste niekedy natoľko hyperaktívny, že ste sa kvôli tomu dostali do problémov?
- Boli ste taký podráždený, že ste bezdôvodne kričali na ľudí?
- Cítite sa nadmieru sebavedomo?
- Ste cez noc bdelý?
- Ste prehnane výrečný?
- Neviete zastaviť prúd myšlienok?
- Vaša pozornosť je veľmi prchavá?
- Mávate omnoho viac energie, ako tomu býva obyčajne?
- Ste nadmieru aktívny?
- Telefonujete známym alebo rodine uprostred noci?
- Máte nadmerný záujem o sex?
- Máte tendenciu robiť neobvyklé veci, viac riskovať, robiť unáhlené závery?
- Dostali ste sa kvôli vášmu správaniu do rodinných/finančných alebo iných závažných problémov?
- Má niekto z vašich príbuzných diagnostikovanú maniodepresívnu poruchu?
Ak ste na viac ako polovicu z týchto otázok odpovedali pozitívne, mali by ste zvážiť odbornú konzultáciu u špecialistu.
Rozdiel medzi unipolárnou a bipolárnou poruchou
Pri podozrení na depresiu je dôležité rozlíšiť, či ide o súčasť bipolárnej poruchy alebo o prechodný jednofázový depresívny stav. Ak sa potvrdí, že postihnutá osoba trpí depresiou v rámci bipolárnej poruchy, ide o jednu z fáz ochorenia, ktorú strieda manická epizóda. Ak pacient trpí unipolárnou poruchou, prejavuje sa len jedna z týchto fáz - depresívna.
Liečba
Pacienti s bipolárnou poruchou sú odkázaní na užívanie liekov, ktoré tlmia príznaky, pomáhajú udržiavať náladu v rovine a potláčajú maniodepresívne stavy. Niekedy sa v ťažkých štádiách nasadzujú antidepresíva, avšak u pacientov s bipolárnou poruchou nesmú byť nasadené samostatne, ale v kombinácii so stabilizátormi nálady, ktoré zabraňujú patologickým výkyvom nálady. Samotné užívanie antidepresív sa neodporúča, pretože spôsobujú nežiadúce vedľajšie účinky a prechod do manického stavu.
Kombinácia liekov a psychoterapie
Lieky sa zvyčajne podávajú v kombinácii s psychoterapiou (najčastejšie kognitívne behaviorálnou terapiou). Vo vážnych prípadoch sa môže pristúpiť k liečbe elektrošokmi. Psychoterapia je vhodná z dlhodobého hľadiska a cieľom je naučiť jedinca pochopiť svoje ochorenie, dokázať rozpoznať príznaky a včas na ne reagovať, aby sa ochorenie nevrátilo v plnej sile. Napriek tomu, že definitívne vyliečenie nie je možné, súčasnými prístupmi možno zoslabovať príznaky do takej miery, aby kvalita života pacientov bola relatívne vysoká.
Bipolárna porucha a sociálne vzťahy
Jedinci trpiaci bipolárnou poruchou sa vplyvom svojej choroby často dostávajú do konfliktov so svojím okolím. Pod vplyvom mánie sa často schyľujú k činom, ktoré by za normálnych okolností nevykonali - pacienti často nie sú schopní pravidelne dochádzať do zamestnania.Okrem toho, bipolárna porucha patrí medzi desať chorôb, ktoré najviac postihujú kvalitu života. Páchanie samovrážd pacientov s touto diagnózou je v porovnaní s bežnou populáciou pätnásťkrát viac.
Prečítajte si tiež: Salkova Torta bez pečenia
Bipolárna porucha a dedičnosť
Presné dôvody vzniku choroby nie sú známe. Údajne má ale vplyv dedičnosť aj extrémny stres, ktorému sa ľudia vystavujú. Existuje aj názor, že s predispozíciami k tejto chorobe sa človek už narodí, alebo že sa choroba vyvinie v dôsledku traumatického zážitku (zneužívanie či šikanovanie). Medzi najviac ohrozené patria deti oboch chorých rodičov, v takom prípade je riziko rozvoja poruchy až 75 %. Ak bipolárnou poruchou trpí len jeden z rodičov, existuje 50 % až 70 % šanca, že ochorie aj dieťa. Ak poruchou netrpí nikto z príbuzenstva, je riziko ochorenia minimálne - zhruba 1 %. Bipolárna porucha je ochorenie dedičné a k jej rozvoju dochádza vplyvmi prostredia a vplyvmi rôznych životných udalostí. Vrodená (zdedená) dispozícia sa prejavuje odchýlkami vo fungovaní nervových buniek v oblastiach mozgu, ktoré zodpovedajú za kontrolu emócií.
Riziko samovraždy a ďalšie riziká
Riziko samovraždy je u pacientov s bipolárnou poruchou vysoké. Jeden z piatich chorých spácha v priebehu choroby samovraždu. V prípade, že jedinec má samovražedné myšlienky, je nutné neodkladne vyhľadať odbornú pomoc. Medzi varovné príznaky patria:
Chorí jedinci majú sklon k zvýšenému užívaniu drog, vrátane vysokej konzumácie alkoholu. Ďalej sú riziká spoločenské v období manickej fázy, kedy môže pacient vykonať neuvážené rozhodnutia, ktoré môžu mať vážne následky. V neposlednom rade môže dospieť k veľkým finančným stratám a dlhom.
Choroba umelcov
Bipolárna porucha nie je žiadnym výnimočným javom vo svete celebrít. Mnohí známi svetoví speváci a herci ako Catherine Zeta Jones, Kurt Cobain, Ozzy Osbourne, Robbie Williams, Vincent van Gogh, Hans Christian Andersen a z domácich osobností Katarína Feldeková, spevák Richard Muller, Petr Muk, Miloš Kopecký a mnohí ďalší, zvádzajú boj s maniodepresívnou poruchou.
Často kladené otázky
- Čo je bipolárna afektívna porucha? Bipolárna porucha je závažné psychické ochorenie, ktoré sa prejavuje veľkou náladovosťou, fázami striedajúcej sa radosti a depresie, ktorá môže byť depresívna, manická alebo dokonca zmiešaná. Intenzívne striedanie nálad často vedie ku konfliktom a vážnym problémom v každodennom živote, k rozpadu osobných vzťahov až k samovražedným myšlienkám.
- Ktoré sú rizikové skupiny? Tí, ktorí žijú alebo pracujú v extrémnom strese, príbuzní chorých a osoby, ktoré užívajú návykové látky. Choroba môže postihnúť všetkých bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, vzdelanie, či národnosť. Postihuje rovnakým pomerom ženské aj mužské pohlavie. Postihuje 1-2 ľudí zo sto. Začína v období dospievania a ranej dospelosti, ale k rozpoznaniu dochádza niekedy aj o niekoľko rokov neskôr.
- Je bipolárna porucha dedičná? Presné dôvody vzniku choroby nie sú známe. Údajne má ale vplyv dedičnosť aj extrémny stres, ktorému sa ľudia vystavujú.
- Aké je riziko samovraždy? Vysoké. Jeden z piatich chorých spácha v priebehu choroby samovraždu.
- Aké sú ďalšie riziká? Chorí jedinci majú sklon k zvýšenému užívaniu drog, vrátane vysokej konzumácie alkoholu. Ďalej sú riziká spoločenské v období manickej fázy, kedy môže pacient vykonať neuvážené rozhodnutia, ktoré môžu mať vážne následky.
- Môžem bipolárnu poruchu spoznať sám na sebe? Väčšina osôb dokáže spoznať či má alebo nemá psychickú ťažkosť. K dispozícii sú sebaposudzovacie dotazníky, ale tie majú len orientačnú hodnotu. Stanovenie správnej diagnózy patrí do rúk odborníka - lekára so špecializáciou v odbore psychiatria.
- Aká je diagnostika? Ošetrujúci lekár určí chorobu na základe rozhovoru s postihnutou osobou, diagnóza je postavená na podrobnom opise príznakov, a taktiež na základe komunikácie s najbližším okolím pacienta.
- Ako sa lieči bipolárna porucha? Pacienti sú odkázaní na užívanie liekov, ktoré tlmia príznaky, pomáhajú udržiavať náladu v rovine a potláčajú maniodepresívne stavy. Lieky sa zvyčajne podávajú v kombinácii s psychoterapiou.