Stravné lístky a finančný príspevok na stravovanie sú dôležitou súčasťou zamestnaneckých benefitov. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o stravovaní zamestnancov, o sumách stravného platných od 1. januára 2025, o príspevkoch zamestnávateľa, ako aj o výške finančného príspevku a stravných lístkov.
Kto má nárok na stravovanie?
Zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravovania, ak v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako štyri hodiny. To platí aj v prípade, ak bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, ale na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy.
Spôsoby zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom viacerými spôsobmi:
- Poskytnutie hotového jedla: Ide o zabezpečenie stravovania vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
- Stravovacie poukážky (stravné lístky/gastrolístky): Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky, ktoré môžu použiť v reštauráciách a obchodoch.
- Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný dať zamestnancovi možnosť vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.
Sumy stravného platné od 1. januára 2025
Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie, výška finančného príspevku na stravovanie a výška stravného lístku sa odvíjajú od sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z. z.
Na účely zabezpečenia stravovania zamestnancov je rozhodujúca suma stravného 8,30 eura platná pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Prečítajte si tiež: Školské jedálne v socializme: Pohľad do minulosti
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie
Podľa § 152 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Ak sa teda zamestnancom zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, zamestnávateľ zamestnancovi od 1. januára 2025 prispieva v sume najmenej 55 % ceny jedla, maximálne sumou 4,57 eura na jedno jedlo.
Stravné lístky (Gastrolístky)
Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka od 1. januára 2025 je 6,23 eura.
Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Pri stravných lístkoch je cenou jedla ich hodnota.
Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,23 eura, tak od 1. januára 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,43 eura (55 % z 6,23 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. januára 2025 suma 4,57 eura.
Prečítajte si tiež: Kde v Nitre platí Pizza Banda stravné lístky?
Maximálna hodnota stravného lístka
Maximálna hodnota stravného lístka nie je ustanovená, ale maximálny príspevok zamestnávateľa na stravný lístok je 4,57 eura. Z toho potom vychádza, že maximálna hodnota stravného lístku, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,31 eura.
Elektronické stravovacie poukážky
Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Ide napríklad o situáciu, keď zamestnanec pracuje v lese, kde nie je možnosť si počas prestávky kúpiť jedlo.
Finančný príspevok na stravovanie
Tam, kde zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie poskytnutím jedla, či už vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa, prichádza na rad zamestnancov výber medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Z finančného hľadiska ide pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.
Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Preto ide z finančného hľadiska pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.
Z uvedeného vyplýva, že minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. januára 2025 je 3,43 eura a maximálna suma je 4,57 eura.
Prečítajte si tiež: Ako preložiť jedálny lístok
Čo však v prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie? Vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. januára 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,43 eura a maximálne 4,57 eura.
Príspevok zo sociálneho fondu a vlastných prostriedkov
Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia).
Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,57 eura platná od 1. januára 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.
Zhrnutie minimálnych a maximálnych príspevkov od 1. januára 2025
| Príspevok | Minimálna suma | Maximálna suma |
|---|---|---|
| Príspevok na hotové jedlo | 55% ceny jedla | 4,57 eura |
| Príspevok na stravný lístok | 3,43 eura | 4,57 eura |
| Finančný príspevok na stravovanie | 3,43 eura | 4,57 eura |
Stravovanie a rôzne formy pracovného pomeru
Zamestnanci v pracovnom pomere
Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.
Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.
Viac pracovných pomerov súčasne
Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.
Dohodári a nárok na stravné
Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.
Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.
Konatelia a spoločníci
Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
Práca z domu a stravné
Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.
Kedy zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie?
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí:
- sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
- v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
- pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
Vyplácanie stravného
Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.
V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o počet, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.
Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.
Maximálny stravný lístok - mýty a fakty
Hoci zákon definuje minimálnu hodnotu stravného lístka, otázka jeho hornej hranice je často predmetom diskusií. V rámci pracovnoprávnych predpisov existujú ustanovenia týkajúce sa minimálnej nominálnej hodnoty, ale o pevnom strope sa v nich konkrétne nehovorí. To znamená, že zamestnávateľ môže zamestnancom poskytnúť stravné lístky aj vo vyššej hodnote, než vyžaduje legislatíva. Takéto rozhodnutie ovplyvňujú najmä finančné možnosti firmy či jej interná politika v oblasti zamestnaneckých benefitov. Niektoré spoločnosti dokonca upravujú hodnotu lístkov v priebehu roka, ak dochádza k výraznému zdražovaniu jedál.
Ak chce firma poskytnúť maximálny stravný lístok, musí vziať do úvahy viacero faktorov. V prvom rade ide o samotné právne normy, podľa ktorých je stanovená minimálna hodnota, ale nie presne určený strop. Druhým aspektom je mzdová a daňová politika. Z hľadiska nákladov to totiž pre firmu znamená, že časť hodnoty lístka musí zaplatiť ona a časť zamestnanec. Ekonomické ukazovatele na trhu takisto nie sú zanedbateľné. Ak napríklad rastie cena surovín alebo sa zvyšujú náklady v reštauráciách, ponuka obedových menu môže byť drahšia, a tak sa objavuje tlak na to, aby zamestnanci získavali lístky s vyššou hodnotou. O to viac vtedy, keď sa vo firme prejavuje snaha udržať si ľudí a motivovať ich k lepším výkonom či lojalite.
Prieskum trhu a interná politika
Firmy si pri rozhodovaní o maximálnom stravnom lístku často robia prieskum medzi zamestnancami a zisťujú, aké sú priemerné ceny obedového menu v okolí ich pracoviska. Ak vychádza, že ceny sa pohybujú vo vyšších reláciách, snažia sa priblížiť výšku nominálnej hodnoty lístka reálnym potrebám ľudí. Treba mať na zreteli aj celkovú finančnú situáciu podniku, pretože stravné lístky predstavujú nákladovú položku. Ak si organizácia nemôže dovoliť vyplácať vysokú hodnotu lístkov, môže sa rozhodnúť zostať pri zákonnom minime alebo voliť zlatú strednú cestu.
Daňové aspekty
Z poskytnutia vyššej hodnoty lístkov vyplývajú aj určité daňové výhody či nevýhody. Zákon stanovuje, že zamestnávateľ môže na stravné prispieť do istej výšky, ktorá je oslobodená od odvodov a daní. Ak túto hranicu prekročí, môže dôjsť k situácii, že sa časť hodnoty lístka stane zdaniteľným príjmom zamestnanca. Niektoré spoločnosti volia možnosť ponechať nominálnu hodnotu lístkov na úrovni, ktorá je oslobodená od odvodových povinností, a nad rámec toho poskytnú zamestnancom iné druhy benefitov.
Vplyv na čistý príjem zamestnanca
Výška stravného lístka môže ovplyvniť aj čistý príjem zamestnanca v tom zmysle, že ak prekročí určitú hranicu, zmenia sa niektoré daňové odpočty. Preto je vhodné informovať sa priamo u zamestnávateľa alebo na mzdovom oddelení, aký dosah by malo zvýšenie hodnoty lístka na mesačné vyúčtovanie.
Špecifiká rôznych odvetví
V niektorých odvetviach sa stretávame s tým, že firmy sú ochotné ponúkať naozaj veľkorysé stravné lístky, aby si udržali kvalifikovanú pracovnú silu. Najmä v prostredí, kde je vysoká konkurencia o skúsených odborníkov, sa môže maximálny stravný lístok stať jedným zo spôsobov, ako prilákať nových ľudí do tímu. Na druhej strane sú aj spoločnosti, ktoré stravné lístky priamo nenavyšujú, no ponúkajú alternatívu v podobe finančného príspevku k výplate.
Interné pravidlá a komunikácia
Aby otázka, aký je maximálny stravný lístok, neviedla k zbytočným nedorozumeniam, zamestnávateľ by mal mať vo firme jasne stanovené pravidlá. Tieto pravidlá by mali byť zrozumiteľne vysvetlené všetkým zamestnancom, aby vedeli, aké benefity ich čakajú a za akých podmienok sa môžu líšky upravovať. Ak sa zamestnanec ocitne v situácii, že potrebuje stravné lístky s vyššou hodnotou, mal by sa obrátiť na personálne alebo mzdové oddelenie. Je dôležité, aby firmy vnímali spätnú väzbu a pravidelne vyhodnocovali, či nominálna hodnota stravných lístkov zodpovedá realite na trhu s jedlom.
Kľúčom k určeniu, aký je v konkrétnej firme maximálny stravný lístok, je najčastejšie vnútorná smernica, ktorá presne udáva výšku príspevku zamestnávateľa a prípadnú výšku, ktorú si hradí zamestnanec. Môže to byť napríklad percento z nominálnej hodnoty lístka, ktoré zamestnanec hradí, a zvyšok doplatí zamestnávateľ.
Prehľad vývoja súm stravného
| Dĺžka trvania pracovnej cesty v hodinách | 5 - 12 | 12 - 18 | nad 18 | Oznámenie |
|---|---|---|---|---|
| 1. 4. 2025 | 8,80 € | 13,10 € | 19,50 € | č. 39/2025 Z. z. |
| 1. 9. 2024 | 8,30 € | 12,30 € | 18,40 € | č. 211/2024 Z. z. |
| 1. 10. 2023 | 7,80 € | 11,60 € | 17,40 € | č. 368/2023 Z. z. |
| 1. 6. 2023 | 7,30 € | 10,90 € | 16,40 € | č. 171/2023 Z. z. |
| 1. 1. 2023 | 6,80 € | 10,10 € | 15,30 € | č. 432/2022 Z. z. |
| 1. 9. 2022 | 6,40 € | 9,60 € | 14,50 € | č. 281/2022 Z. z. |
| 1. 5. 2022 | 6 € | 9 € | 13,70 € | č. 116/2022 Z. z. |
| 1. 7. 2019 | č. 176/2019 Z. z. |